Ktovie, nebyť smrti Lučanského, možno by sme ostali tam, kde sme už pätnásť rokov a čo vypuklejšie vnímame posledných dvanásť mesiacov. Podmienečné zníženie horných sadzieb bude dôležité, ale ešte významnejšie bude, či sa zmenia tvrdé pomery pre obvinených.

Tento týždeň predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková návrh novely Trestného poriadku. Kolúzna väzba by sa mala skrátiť na maximálne päť mesiacov. Výnimkou bude, ak sa obvinenému už dokázalo, že vplýval na svedkov, alebo sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou.

Od roku 2006 platí, že základná dĺžka väzby je sedem mesiacov. Pri prečine je maximálne jeden rok, pri väzobnom stíhaní za zločin tri roky a za obzvlášť závažný zločin až štyri roky. V súčasnosti sú na Slovensku v kolúznej väzbe necelé dve stovky ľudí. Najviditeľnejší z nich sú, pochopiteľne, tí, o ktorých je najväčší mediálny záujem – vysoko postavení policajti, prokurátori, sudcovia.  

Dĺžka kolúznej väzby nie je jediným problémom. Nemenej závažné sú jej podmienky. Kto sa do nej dostane, ocitne sa v malej miestnosti, kde je zatvorený 23 hodín denne, len jednu hodinu má na prechádzku. Komunikovať môže iba so svojím obhajcom. Návštevy mu povoľujú vyšetrovateľ alebo prokurátor. Z väzby môže obvineného dostať len prokurátor.

Predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas pre Štandard dokonca tvrdí, že „podmienky kolúznej väzby majú v zásade niektoré parametre mučenia. Človek je zavretý bez slnka, bez možnosti inej aktivity, je to na zbláznenie“. Odvoláva sa na konkrétne prípady, podľa ktorých sa väzba laxne predlžuje, hoci bol dostatok času na vyšetrenie obvineného. Podľa neho sa to stalo rutinnou vecou.

Na nevyhovujúce podmienky kolúznej väzby upozorňujú Slovensko už dávnejšie nadnárodné inštitúcie. Európsky výbor na zabránenie mučeniu to vytýka Slovensku na základe príslušného dohovoru Radu Európy dlhé roky. Napokon, výčitky spoza hraníc pripúšťa aj ministerka, ktorá sa rozhodla zákon zmeniť. Ochotu na tento počin avizovala v rozhovore pre Štandard už v januári.

Z tohto pohľadu je návrh Kolíkovej určite prínosom. Je dobre, že prichádza priamo od členky vlády, ktorá sa podujala vykoreniť zločin zo špičiek spoločnosti. Ukazuje odvahu prísť s takouto úpravou v čase, keď na inštitút kolúznej väzby padá podozrenie, že sa zneužíva. Každá účelovosť sa môže vypomstiť, i keď by bol za ňou ten najsvätejší úmysel.

Náhodou nie je, že načasovanie návrhu sa prekrýva so skončením vyšetrovania smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského, ktorý si siahol na život práve v nepríjemnej kolúznej väzbe. Nebyť tejto smrti, veci by sa možno nerozhýbali.

Ak Kolíkovej návrh prejde, bude to určite krok vpred. Na druhej strane, nie je to úplný ústupok. Skrátenie kolúznej väzby na horných päť mesiacov sa napríklad len približuje k trom mesiacom, ako to poznajú v susednom a právne blízkom Česku. Sú tu viaceré výnimky, ktoré umožňujú väzbu predlžovať, a bude záležať na tom, ako sa bude s nimi narábať. To platí i pre všetkých tých, ktorí sú už v súčasnosti vo väzbe. A napokon dôležité budú tiež podmienky kolúznej väzby, ktoré sú dnes tvrdšie ako podmienky vo väzení po právoplatnom odsúdení. Ak to ostane po starom, aj päť mesiacov bude dosť. Najmä z pohľadu obvineného, možno nevinného, ktorý môže vnímať zadržanie ako vopred vymeraný trest.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.