Lukašenko pritvrdzuje a odďaľuje novú ústavu. Krk mu môže zlomiť ekonomika

Jednou z hlavných príčin, pre ktoré režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka doteraz ustál masové demonštrácie, bola neschopnosť opozície strhnúť na svoju stranu armádu zamestnancov štátnych podnikov. Misky váh môže prevážiť zhoršujúca sa ekonomická situácia v Bielorusku. Dolná komora bieloruského parlamentu v piatok v prvom čítaní schválila návrh zákona, ktorý zakáže súkromných právnych zástupcov.

V posledných týždňoch sa objavujú signály, že dlhoročný bieloruský prezident sa paralelne s prípravou novej ústavy bude snažiť upevňovať kontrolu svojho režimu nad štátom. Lukašenko ešte na začiatku apríla nariadil, aby sa všetky neziskové organizácie v krajine opätovne registrovali. Ak odmietnu, zrušia ich. Zverejnený bol tiež návrh nového zákona o médiách, ktorý obsahuje nové obmedzenia, zákazy a požiadavky pre novinárov s retroaktívnou možnosťou ich postihov až rok dozadu. Tlak na médiá sa prejavuje aj v praktickej rovine. V stredu bol vo svojom byte zadržaný manželský pár etnicky poľských novinárov, hroziac tak nárastom napätia s veľkou poľskou menšinou v Bielorusku. Bezpečnostné zložky medzitým lobujú za dodatočné imunity, aby mohli stíhať každého, koho považujú za hrozbu.

Lukašenko zároveň avizoval prijatie nového zákona o politických stranách, pričom vyhlásil, že v Bielorusku by nemali byť umelo vytvorené politické strany, ale musia vzniknúť cestou evolúcie. Národu podľa jeho slov chýba skúsenosť so životom v systéme s viacerými politickými stranami. Hoci nie sú známe podrobnosti pripravovaného návrhu zákona, Lukašenko zdôraznil, že bieloruské politické strany by nemali byť financované zo zahraničia.

Zákon o politických stranách zároveň považuje za jeden z kľúčových pre stabilitu Bieloruska v budúcnosti. „Chcem vás len varovať, pripravovateľov [novej ústavy] aj ostatných. Ak sa dopustíme čo i len malinkej chybičky pri formovaní politických strán s odkazom na akúsi prax zo zahraničia, zničíme krajinu,“ zdôraznil.

Plány Kremľa a plány Lukašenka

Lukašenko sa k príprave novej ústavy zaviazal v reakcii na mohutné protesty proti falšovaniu minuloročných prezidentských volieb. Zároveň avizoval, že po jej schválení sa uskutočnia nové prezidentské, parlamentné aj miestne voľby. Hoci dlhoročný bieloruský líder nestanovil presný harmonogram ústavných zmien, zdá sa, že si dáva na čas. Doteraz nepredstavil ani návrh plánovaných ústavných zmien, hoci to minulý mesiac sľúbil Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, ktoré združuje vládu s predstaviteľmi priemyslu a zástupcami všetkých odvetví štátnej správy.

K prísľubu novej ústavy a odstúpenia od moci však Lukašenka nedotlačili len demonštrácie, ale aj Moskva, ktorá tento scenár vníma ako možnosť utíšiť nespokojencov a zároveň nedovoliť nástup prozápadných síl v krajine. Lukašenko by na odplatu mohol počítať s pokojným a zabezpečeným dôchodkom. Mnohí experti na región poukazujú, že Kremeľ chce k masovým demonštráciám v Bielorusku pristupovať opatrnejšie a sofistikovanejšie než k podobnej situácii na Ukrajine v roku 2014. Podrobnosti o tejto údajnej stratégii Kremľa voči Bielorusku zverejnil ešte na konci decembra ruský spravodajský portál Insider.

Podľa Vladimira Socora zo think tanku Jamestown Foundation je konečným cieľom Ruska decentralizovať v Bielorusku moc a vytvoriť tam polyarchiu, v ktorej bude o moc súperiť viacero podobne silných aktérov a skupín. Išlo by o systém, ktorý by Kremeľ dokázal efektívnejšie ovplyvňovať a manipulovať. Lukašenko však v minulosti neraz hral na viaceré strany a nedodržiaval svoje záväzky voči Moskve.

Jeho posledné kroky naznačujú, že sa opätovne bude snažiť hrať o čas, s cieľom získať situáciu pod svoju kontrolu a dostať sa do polohy, v ktorej bude pre Kremeľ naďalej potrebný. Prekážkou však tentoraz nemusí byť len dochádzajúca trpezlivosť Moskvy, ale aj ekonomické faktory a najmä ich dosah na zamestnancov štátnych podnikov, ktorí sa pre udržanie režimu ukazujú byť kľúčovou silou.

Lukašenkove výpočty môže ohroziť zlá hospodárska situácia

Ako v tejto súvislosti upozorňuje analytik Ben Aris, hoci sa bieloruskej národnej banke nateraz darí brániť ekonomickému kolapsu a udržiavať zamestnanosť v štátnom sektore, hospodárska situácia Bieloruska sa neustále zhoršuje. Zlaté rezervy, ako aj rezervy zahraničných mien sa zmenšujú, pričom štátny dlh už dosiahol úroveň 40 miliárd dolárov (približne 33 miliárd eur). Paralelne s tým už niekoľko mesiacov klesajú priemerné mzdy zamestnancov v štátnej správe.

Jedným zo zlomových momentov, ktorý na konci minulého roka stabilizoval Lukašenkov režim, sa stala neúspešná výzva vodkyne bieloruskej opozície Sviatlany Cichanovskej na uskutočnenie generálneho štrajku. Jadrom protestov vtedy bola najmä stredná trieda z väčších miest, pričom opozícii sa nepodarilo presvedčiť mnohopočetnú – od štátu závislú – armádu zamestnancov štátnych podnikov o tom, že ich záujmy sa prekrývajú. Táto skupina je pritom, podobne ako tomu kedysi bolo v socialistickom Poľsku, práve tým činiteľom, ktorý môže rozhodnúť o prežití režimu. V Bielorusku na rozdiel od Poľska nevznikol podobný subjekt ako hnutie Solidarita, ktorý by dokázal spojiť strednú triedu a robotníkov. Vzhľadom na špecifickosť bieloruskej ekonomiky pritom ide o dva hlavné piliere spoločnosti.

Lukašenkovi sa počas jeho vlády podarilo zastaviť rozklad bieloruskej priemyselnej základne a ešte viac ju rozvinúť, čím vznikla práve silná trieda zamestnancov štátnych podnikov. Zároveň sa z krajiny stalo rozvíjajúce sa centrum sektoru informačných technológií, ktorý živí vzdelanú a pomerne prosperujúcu strednú triedu. Spojenie oboch tried so spoločným cieľom by mohlo viesť až k skutočnému generálnemu štrajku, ktorý by súčasný režim už nemusel ustáť ani s podporou Moskvy. Veľká časť zamestnancov štátnych podnikov pritom Lukašenka už nepodporuje z ideologických príčin, no obáva sa, že súčasná opozícia by ich po svojom nástupe pripravila o terajšie sociálne istoty. 

Je preto možné, že ak ich o tieto istoty pripraví narastajúca hospodárska kríza, môže sa v Bielorusku sformovať nové protestné hnutie. Spojením mestskej strednej triedy a zamestnancov štátnych podnikov by síce vzniklo hnutie, ktoré by bolo nejednotnejšie z hľadiska ideológie aj politických záujmov, no zároveň by bolo omnoho mohutnejšie než doteraz.