K smrti Georga Floyda viedlo mnoho faktorov, uviedol patológ David Fowler svedčiaci v prospech policajta Dereka Chauvina. Proti nemu stojí pôvodná pitevná správa, ako aj viacero lekárskych expertov protistrany, ktorí tvrdia, že za smrť môže policajný zásah.

V Spojených štátoch beží ostro sledovaný súdny spor medzi policajtom Derekom Chauvinom a rodinou zosnulého Afroameričana Georga Floyda. Ten zomrel pri zatýkaní v máji minulého roku, pričom jeho smrť vyvolala masívne protesty krajne ľavicového hnutia Black Lives Matter.

Ako informoval portál Independent, v stredu 14. apríla vypovedal za obhajobu forenzný patológ a bývalý šéf lekárskych vyšetrovateľov štátu Maryland David Fowler. Ten uviedol, že príčina smrti Georga Floyda nebola priamo spôsobená policajným zákrokom, ale môžu za ňu viaceré súbežné faktory.

Fowler konkrétne spomína užitie fentanylu a metamfetamínu, stres zo zatýkania či prítomnosť oxidu uhličitého z výfuku policajného auta, pri ktorom Floyd ležal, keď na ňom kľačali policajti. Floyd mal taktiež srdcové problémy – koronárnu chorobu srdca a hypertenznú chorobu srdca.

Neurčitá príčina smrti

Zápas Floyda s policajtmi mohol byť podľa Fowlera potenciálne dôvodom na zástavu srdca. „Zástava srdca nie je absolútne nezmeniteľná a nie vždy vedie k smrti človeka,“ uviedol Fowler. Podotýka, že smrť bola ohlásená až v nemocnici, aj keď je jasné, že bol mŕtvy skôr. Presný moment smrti sa však podľa neho určuje ťažko.

„Keď to všetko dáte dohromady, je veľmi ťažké povedať, ktorý z dôvodov je najpresnejší,“ uviedol patológ, a preto argumentoval, že príčina smrti Georga Floyda by mala byť v tomto konkrétnom prípade evidovaná ako „neurčitá“.

K tomuto záveru došiel podľa svojich slov spoločne so skupinou forenzných patológov a lekárskych expertov, pričom ako dodatočný argument pre svoj záver spomenul absenciu modrín v oblasti krku a chrbta na tele Floyda.

Fowler počas výpovede taktiež uviedol, že existovala šanca na záchranu Floyda v momente, keď došlo k zástave srdca. Pokiaľ by mu bola poskytnutá okamžitá lekárska pomoc, mohol potenciálne ešte žiť. Tú mu však neposkytli, čo Fowler kritizoval.

Zabitie v dôsledku zásahu polície

Fowlerova výpoveď ide proti zisteniam z mája minulého roku. Lekársky obhliadač okresu Hennepin Andrew Baker po pitve klasifikoval smrť Georga Floyda ako zabitie. Jeho srdce a pľúca mali prestať fungovať počas jeho znehybnenia policajnými príslušníkmi. Lekárska správa spomína ako „významné“ faktory aj intoxikáciu fentanylom, nedávne užitie metamfetamínu a srdcové problémy.

Baker bol na súde kľúčovým svedkom, keďže vykonal prvú pitvu Floydovho tela. Zopakoval, že príčinou Floydovej smrti bolo zastavenie srdca a pľúc v dôsledku policajného zásahu. Zároveň pripomína, že dodatočné faktory hrali určitú rolu. „Nie sú to priame dôvody smrti Floyda. To je pravda. Sú to nápomocné dôvody,“ uviedol na súde Baker.

Prvé informácie z pitvy, ktorú vykonával Baker, však hovorili niečo iné. Predbežné údaje uvádzali, že Floydove telo nevykazovalo znaky udusenia. Po oficiálnom zavŕšení pitvy vydali spomínanú správu, ktorá určuje ako dôvod smrti zásah polície v kombinácií s ostatnými významnými faktormi.

Fentanyl to vraj nebol

Fowlerova výpoveď si vyslúžila kritiku aj od prokurátora Jerryho Blackwella. Ten odkazuje na lekárskych expertov a tvrdí, že v mnohých prípadoch udusenia nemusia byť na tele prítomné viditeľné znaky.

„Floyd umrel z dôvodu nízkej úrovne kyslíka,“ uviedol expert na pľúca Martin Tobin. Stožňuje sa s názorom, že fentanyl nebol dôvodom udusenia. Fentanyl je silná droga, pričom tesne pred predávkovaním spomaľuje dýchanie a vyvoláva stav podobný opitosti. Tobin argumentuje, že Floyd viditeľne dýchal v normálnom režime niekoľko minút predtým, než stratil vedomie.

Expert Bill Smock taktiež vypovedal v prospech smrti z dôvodu udusenia. Pitva podľa neho neukazuje žiadny dôkaz, že Floydovu smrť spôsobila srdcová zástava. „Aj zdravá osoba by umrela, keby bola na mieste Floyda,“ myslí si Smock.

Žaloba na patológa

Zástanci Georga Floyda poukazujú aj na to, že Fowler figuroval vo viacerých podobných prípadoch ohľadom použitia sily zo strany polície. Jedným z nich je úmrtie Afroameričana Antona Blacka, ktorý zomrel v policajnej väzbe v roku 2018.

Ten umrel na zástavu srdca po potýčke s políciou, ktorá ho znehybnila v ležiacej polohe na šesť minút. Použila naňho elektrický paralyzér. Black mal mať predtým diagnostikovanú bipolárnu poruchu.

Blackova rodina v súčasnosti žaluje Fowlera za obštrukcie vo vyšetrovaní Blackeovej smrti. Tých sa mal dopustiť odďaľovaním výsledkov pitvy. Podľa rodiny je taktiež patológ nadmieru ovplyvňovaný policajnými príslušníkmi.

Zatknutie a smrť

Na Georga Floyda bola privolaná polícia 25. mája 2020 pre podozrenie, že platil falošnou 20-dolárovou bankovkou. Na scénu prišla dvojica policajtov Thomas Lane a J. A. Kueng, ktorí našli Floyda sediaceho za volantom zaparkovaného auta.

Lane vytiahol svoju zbraň a žiadal, aby mu Floyd ukázal ruky. Ten najprv spolupracoval, začal sa však brániť v momente, keď sa mu strážnici snažili nasadiť putá. Keď mu ich nasadili, Floyd začal znovu spolupracovať, po chvíľke však odmietol nastúpiť do policajného auta.

Napol sa, spadol na zem a uviedol, že má klaustrofóbiu. V tom momente prichádza druhá dvojica policajtov, Tou Thoa a Derek Chauvin. Floyd opakuje, že nemôže dýchať. Policajti sa ho snažia posadiť do auta, Floyd sa však vzpiera a opakuje, že sa mu nedá dýchať.

Následne Floyd končí ležiaci na bruchu, pričom Chauvin si naňho kľakol, položiac svoje koleno k oblasti Floydovho krku a hlavy. Ten opäť hovorí, že nemôže dýchať a neskôr upadá do bezvedomia. Chauvin kľačí na Floydovi skoro tri minúty po tom, ako stratí vedomie.

Proces zatýkania Georga Floyda možno sledovať vďaka záberom z kamier policajtov, ktoré sú dostupné na internete. Zábery nie sú vhodné pre slabé povahy.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.