Slovenské rodiny s deťmi zarábajú menej ako české aj poľské

Ak sa pozrieme na reč štatistických čísel, chrbát nám po Česku ukázalo už aj Poľsko. Porovnateľne so Slovákmi sú na tom iba Maďari, ale posledné roky naznačujú, že sa derú pred nás.     

Najnovšie údaje z Eurostatu o zárobkových pomeroch obyvateľov v Európskej únii podľa jednotlivých štátov nie sú len suché čísla. Najmä keď sa zoradia v ročnom slede a porovnajú sa rozličné skupiny obyvateľov.

V kategórii čistých príjmov si Eurostat všíma 13 rozličných kategórií – od zarábajúcich jednotlivcov bez detí, s dvoma deťmi, cez rodiny s jedným zarábajúcim a pritom s deťmi či bez detí, až po rodiny s oboma zarábajúcimi bez detí alebo s deťmi. Čisté príjmy sa počítajú ako hrubé príjmy rodinného páru očistené o zaplatené dane a sociálne odvody. Ak má pár deti, do čistých príjmov sa mu započítavajú aj dávky na ne.  

Štandard zaujalo porovnanie kategórií, keď sú v rodine dvaja dospelí partneri (rodičia), pričom z nich zarába jeden alebo obaja, sú bezdetní alebo majú dve deti. Keď sa dajú dohromady údaje za všetky štáty V4, ako si počína Slovensko?

Reč čísel vyznie rukolapnejšie, keď ich vložíme do grafu. V prvom grafe je medzištátne porovnanie čistých ročných príjmov v eurách v prípade párov, ktoré nemajú deti.

Už desaťročie je najvyšší príjem takéhoto priemerného páru v Česku. Zvyšné štáty ho nedobiehajú. V posledných dvoch rokoch zosadilo Slovensko z druhej pozície pomyselného rebríčku susedné Poľsko, slovenské bezdetné páry tak za tými poľskými jemne zaostávajú.

V ďalšom grafe sú priemerné čisté ročné príjmy páru, ktorý má dve deti.

Opäť je najvyššie Česko, ale trend dobiehania Poľskom je v posledných rokoch zjavný. Poľsko preskočilo Slovensko v tomto ukazovateli už pred štyrmi rokmi. V roku 2019 sa pred Slovensko dostalo aj Maďarsko.

V poslednom grafe je situácia pri pároch, kde zarába iba jeden člen rodiny s dvoma deťmi.

Tento graf sa podobá na predchádzajúci, ale zaujmú na ňom dve odlišnosti. Poľsko v tomto ukazovateli preskočilo Maďarsko pred siedmimi rokmi a Slovensko pred piatimi, čím sa od nich odpútalo. Krivka Slovenska je tu síce bez výraznejších výkyvov, ale je najplochejšia. Slovensko postupuje veľmi pomaly.

Z týchto jednoduchých porovnaní vyplývajú dva hlavné závery. Slovensko napriek pôsobeniu predchádzajúcej sociálne orientovanej vlády, ako o sebe hovorila, nedrží dych s dvoma susedmi z V4. Česko nedobieha, skôr naopak. Začína už zaostávať aj za Poľskom. Súperom mu ostáva iba Maďarsko.

Druhý postreh súvisí tiež s deklarovanou, ale na základe tohto porovnania spochybnenou sociálnou politikou minulej vlády vo vzťahu k rodinám s deťmi. Česká a poľská vláda sú k nim pozornejšie, najmä k rodinám, kde zarába iba jeden člen. Maďarsko sa to snaží dohnať, čo nasvedčuje strmosť krivky v posledných piatich rokoch, s výnimkou posledného, ovplyvneného pravdepodobne pandémiou.