Francúzsky parlament schválil sporný zákon o bezpečnosti. Polícia získa právomoci a využije kamery aj drony

demonštranti protestný pochod proti bezpeènostnému zákonu, Paríž Protest Francúzov proti bezpečnostnej reforme, november 2020. Zdroj: AP Photo/Francois Mori

Dlho diskutovaný zákon o verejnej bezpečnosti prešiel francúzskym parlamentom. Poslanci dosiahli úpravu najkontroverznejšieho paragrafu o trestaní zverejňovania záberov policajtov. Legislatívna novinka vo Francúzsku spôsobila rozsiahle protesty. Opozícia spochybňuje súlad zákona s ústavou.

Po senáte aj dolná komora francúzskeho parlamentu definitívne schválila kontroverzný zákon o verejnej bezpečnosti. Umožňuje polícii používanie dronov a kamier na monitorovanie demonštrácií a dáva väčšie právomoci mestskej polícii.

Verejnosť a médiá ostro protestovali proti paragrafu, ktorý v pôvodnej verzii pod hrozbou sankcie zakazoval zverejňovanie a šírenie fotiek policajtov. Písali sme o tom v Štandarde. Paragraf si vylobovali policajné odbory, ktoré sa sťažovali na čoraz početnejšie útoky na mužov zákona.

V upravenej verzii sporného paragrafu už hrozí trest len Francúzom, ktorí by cielene zverejňovali zábery na policajtov s cieľom spôsobiť im ujmu. Buď väzením, alebo pokutou, v závislosti na vážnosti porušenia zákona.

Opozícia chce zákon napadnúť na Ústavnej rade

Opoziční ľavicoví poslanci považujú aj upravenú verziu zákona za neprijateľnú. Kritizujú vágnosť paragrafu, ktorý dáva polícii priestor na širokú interpretáciu. Opozícia sa chystá obrátiť na Ústavnú radu, ktorá posudzuje ústavnosť prijatých zákonov.

Francúzska polícia momentálne nemá dobrú povesť. Ľudia majú v živej pamäti brutálne zásahy poriadkových zložiek proti demonštrantom počas protestov Hnutia žltých viest. Svedčí o tom výrazný nárast počtu sťažností na policajtov v roku 2019. Francúzska polícia proti masívnym protestom žltých viest pravidelne používala gumové projektily a vodné delá, viaceré zábery poukazujú aj na mlátenie ľudí na zemi či neprimeranú hrubosť. Pre úplnosť však treba spomenúť, že protesty obvykle sprevádzalo aj rabovanie, zapaľovanie áut či poškodzovanie súkromného majetku a národných pamiatok.


Ďalšie články