Súvis medzi vzácnymi prípadmi krvných zrazenín a očkovaním sa preukázal pri AstraZeneca a aktuálne je predmetom skúmania pre rovnaké podozrenia aj vakcína Johnson & Johnson. Očkovacia látka Sputnik V bola vyvinutá rovnakými technológiami. Aká je teda pravdepodobnosť, že práve Sputnik V trombózy nespôsobuje? Je zodpovedné uvažovať za takýchto okolností nad začatím štepenia, ak nemáme informácie o nežiaducich účinkoch?

Vektorové vakcíny podľa prvotných zistení v extrémne ojedinelých prípadoch spôsobujú u očkovaných krvné zrazeniny. Súvis sa zatiaľ preukázal v prípade látky od AstraZeneca. Európska lieková agentúra (EMA) vtedy dospela k záveru, že tvorba krvných zrazenín by mala byť uvedená ako zriedkavý vedľajší účinok. Prínosy vakcíny však podľa EMA prevyšujú možné riziká.

Na podobnom princípe ako táto očkovacia látka funguje vakcína od Johnson & Johnson (J&J). To možno nie je jediná vec, ktorú bude s oxfordskou vakcínou zdieľať. Po jej podaní sa totiž u šiestich žien v USA vyskytli krvné zrazeniny.

Hoci ich spojitosť s očkovaním sa zatiaľ nepreukázala, Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) odporučil v utorok očkovanie pozastaviť. Americké federálne očkovacie centrá tak už urobili.

Americké CNBS News vo štvrtok informovalo, že o budúcnosti COVID-19 Vaccine Janssen sa rozhodne budúci týždeň. Vtedy sa stretne Poradný výbor pre imunizáciu Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) a vydá odporúčanie.

Vo všetkých prípadoch zrazenín po očkovaní Janssenom mali osoby závažné diagnózy

Po očkovaní J&J sa u šiestich žien vo veku od 18 do 48 rokov prejavila cerebrálna venózna sínusová trombóza (CVST) a nízka hladina krvných doštičiek. Prípady CVST sú trikrát častejšie v skupine zaočkovaných ako u žien vo veku 20 až 50 rokov s podobným pozadím.

Táto vzácna porucha môže blokovať prietok krvi v mozgu, znižovať prísun kyslíka a potenciálne spôsobiť poškodenie orgánu, teda zabrániť správnemu fungovaniu centrálneho nervového systému.

Všetky ženy boli belošky a prvé symptómy sa u nich prejavili v priemere na ôsmy deň po štepení. Tri ženy trpeli obezitou, jedna mala hypertyreózu, jedna astmu a jedna vysoký krvný tlak.

Päť žien malo pred dostavením závažných príznakov bolesti hlavy, ďalšia pociťovala bolesti chrbta a prejavili sa u nej aj podliatiny. Jedna zo žien zomrela, dve prepustili a zvyšné dve ostávajú v hospitalizácii.

Podľa lekárov môže byť príčinou trombóz imunitný proteín z vpichnutej vakcíny, ktorý v niektorých prípadoch smeruje na krvné doštičky, ktoré napomáhajú tvorbe zrazenín. Protilátka tak spôsobí, že sa krvné doštičky omylom zhlukujú a vytvárajú zrazeniny.

Vektorovým vakcínam zrejme odzvonilo, bezpečnosť ľudí je na prvom mieste, vraví ministerstvo

Výrobca v stredu tiež oznámil, že odkladá distribúciu vakcín do Európskej únie. Podľa pôvodných plánov mali prvé vakcíny od tejto spoločnosti na naše územie doraziť už v apríli. Od americkej očkovacej látky sa pritom očakávalo zrýchlenie štepenia, keďže je jednodávková.

Pomôcť mala aj na Slovensku, kde ju chceli využiť na zefektívnenie práce mobilných očkovacích tímov, ktoré chodia očkovať imobilných a starších ľudí v mieste ich bydliska.

„Ohľadom vakcíny J&J môžeme potvrdiť, že uvedená spoločnosť nám v stredu popoludní oznámila, že dodávky na základe dobrovoľného rozhodnutia pozastavuje (na Slovensko malo prísť koncom apríla 26 400 vakcín), až pokiaľ nebude mať definitívne stanovisko od Európskej liekovej agentúry. Ministerstvo zdravotníctva uvedené rešpektuje, nakoľko bezpečnosť pacienta je pre nás na prvom mieste,“ povedala Štandardu Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.

Vyzerá to tak, že Európa stratila s nespoľahlivými vakcínami trpezlivosť. Oneskorené dodávky a vzácne prípady ochorení znižujú chuť ľudí dať sa očkovať. To je pritom podmienkou na získanie kolektívnej imunity.

V stredu sa objavila informácia, že Európska komisia neplánuje v roku 2022 nákup vektorových vakcín od spoločností AstraZeneca a Johnson & Johnson. Brusel sa vraj radšej zameria na vakcíny využívajúce technológiu mRNA, ktorú využívajú spoločnosti Pfizer a Moderna.

Či sú takéto plány dôsledkom komplikácií oboch vakcín, je nejasné. Vyzerá to však tak, že aj odborníci stavajú v dotknutej téme radšej na opatrnosti.

Pozastavenie očkovania bolo správne

Podľa odborníkov bolo pozastavenie očkovania J&J správne. Potrebujeme nájsť príčinu toho, čo krvné zrazeniny spôsobuje.

Frekvencia krvných zrazenín je veľmi nízka, v prípade vakcíny AstraZeneca hovoríme o 164 prípadoch na 34 miliónov zaočkovaných jedincov, v prípade vakcíny J&J ide o 6 prípadov na takmer 7 miliónov zaočkovaných osôb.

„Napriek tomu je dôležité identifikovať príčinu a pre ďalšie používanie nájsť riešenie, ako sa aj týmto štatisticky bezvýznamným, ale fakticky nepominuteľným príhodám vyvarovať. Vakcíny sú totiž určené zdravým ľuďom na ochranu pred infekčným ochorením, a tak by všeobecné riziko závažných vedľajších komplikácií malo byť eliminované alebo znížené na minimum,“ uviedol pre Štandard český biochemik Libor Grubhoffer.

Spočiatku sa predpokladalo, že by ich vzniku mohla napomáhať perorálna antikoncepcia. Užívala ju však len jedna z postihnutých žien. Neexistuje preto jednoznačná súvislosť medzi orálnou antikoncepciou a zrazeninami.

Aby bola očkovacia látka bezpečná, treba po príčine pátrať ďalej. „Kauzalita je enormne nízka, ale vieme o nej a nemôžeme to ignorovať a ani to neignorujeme. Keď pochopíme, čo to spúšťa, môžeme predefinovať skupinu, ktorej bude určená,“ povedala pre Štandard Tatiana Betáková zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Trombózy môže spôsobovať aj Sputnik, ale nezverejňuje vedľajšie účinky, varujú odborníci

Pre Slovensko je téma bezpečnosti vektorových vakcín ešte o čosi dôležitejšia. V skladoch máme 200-tisíc dávok ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú vyvinuli rovnakými technológiami. V prvej dávke dokonca využíva adenovírus Ad26, ktorý obsahuje aj J&J. Znamená to, že aj Sputnik V spôsobuje krvné zrazeniny?

„Ak sa to potvrdí, môžeme podobné reakcie očakávať aj pri vakcíne Sputnik,“ myslí si Betáková.

„Rozhodne áno, je vysoko pravdepodobné, že sa aj v prípade Sputnika môžu objavovať podobné nežiaduce účinky, akurát sa o nich svet nedozvedá. Pokiaľ nie je vakcína, ako napríklad Sputnik V, oficiálne schválená medzinárodnou autoritou, akou je napríklad EMA, je uvoľňovanie informácií o skúsenostiach s očkovacou látkou záležitosťou ruskej strany, presnejšieho Ruského fondu priamych investícií, a zmluvne upraveného vzľahu medzi Ruskom a príslušným štátom,“ vysvetľuje Grubhoffer.

Spojitosť medzi trombózami a Sputnikom môže existovať. Je ale otázne, či sa takéto možné dosahy dozvieme. Podľa šéfky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzany Baťovej žiaden zo štátov nezverejňuje údaje o vedľajších účinkoch po očkovaní.

Maďarsko, ako jediný štát z Európskej únie, ktorý Sputnikom očkuje, doposiaľ zverejnil len jeden nežiaduci účinok. Odborníkov znepokojuje, že nie sú dostupné všetky dáta. V prípade zvyšných očkovacích látok sa tak pritom deje.

„Nežiaduce účinky vakcín, ktoré v EÚ a momentálne na Slovensku používame, evidujú a zverejňujú všetky nežiaduce účinky. Chcela by som zdôrazniť fakt, že sa to neskrýva, ale seriózne prešetruje. Okolo vakcíny Sputnik je veľmi veľa tajností,“ upozorňuje virologička.

Sputnikom by odborníci zatiaľ neočkovali

Ministerstva zdravotníctva sme sa preto opýtali, či je v tomto čase správnym krokom uvažovať nad očkovaním Sputnikom, ktorý je neregistrovanou vektorovou vakcínou a či sa neobáva zodpovednosti za prípadné zdravotné dôsledky v podobe krvných zrazenín u zaštepených.

„Pre ministerstvo zdravotníctva je bezpečnosť pacienta na prvom mieste, preto sa rozhodujeme zodpovedne s prihliadnutím v prvom rade na pacienta,“ znela vyhýbavá odpoveď rezortu.

Malo by podľa odborníkov Slovensko a Česko za takýchto okolností uvažovať nad štepením neregistrovanou vakcínou?

„Kým nebude vakcína schválená, určite nie. Vakcína Sputnik je vyvinutá rovnakými technológiami ako AstraZeneca a Johnson & Johnson,“ hovorí virologička.

„Podľa môjho názoru by sa Česko a Slovensko o využitie vakcíny Sputnik V nemali usilovať, lebo všetko nasvedčuje tomu, že Rusko sa neusiluje podstúpiť náročný schvaľovací proces a registráciu EMA. Spolieha sa na to, že má dostatočný počet záujemcov spomedzi štátov Latinskej Ameriky a ďalších kontinentov, kam môže vyvážať vakcínu bez takejto registrácie,“ skonštatoval Grubhoffer.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.