Iniciatíva Washingtonu na pozadí narastajúceho napätia vo východnej Európe je interpretovaná ako znak sebavedomia, ale aj cúvnutia pred demonštráciou ruskej vojenskej sily v regióne.

Biely dom v utorok informoval o telefonáte amerického prezidenta Joea Bidena svojmu ruskému náprotivku Vladimírovi Putinovi. Lídri diskutovali o regionálnych aj globálnych otázkach. Biden údajne počas rozhovoru vyjadril záujem začať s Ruskom strategický dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia, nových bezpečnostných výziev aj rozšírenia staršej dohody Nový štart uzavretej medzi dvoma veľmocami.

Americký prezident zároveň varoval Kremeľ, že Spojené štáty budú v otázkach kybernetických útokov a zasahovania do volieb konať rozhodne, pričom mu pripomenul „neochvejný záväzok“ Washingtonu vo vzťahu k suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. V tejto súvislosti vyjadril tiež znepokojenie nad zhromažďovaním ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou a vyzval Moskvu, aby neeskalovala napätie.

Cieľom Washingtonu je podľa Bieleho domu vybudovanie stabilných a predvídateľných vzťahov s Ruskom, ktoré budú v súlade so záujmami USA. V snahe prediskutovať dané otázky navrhol Biden Putinovi uskutočniť spoločný summit Ruska a USA v tretej krajine. Biely dom tlačovú správu zverejnil krátko po tom, ako americká rozviedka informovala, že Moskva podľa jej informácií nevyhľadáva priamy konflikt s Washingtonom.

Kremeľ v reakcii na vyhlásenie Bieleho domu uviedol, že obaja lídri sa „dohodli na pokračovaní dialógu“, pričom však ústami svojho hovorcu Dmitrija Peskova zdôraznil, že hovoriť o spoločnom samite je predčasné: „Je to nový návrh a my ho teraz budeme študovať,“ spresnil Peskov.

Telefonát na pozadí bezpečnostnej krízy vo východnej Európe

K rozhovoru oboch lídrov došlo v čase narastajúceho napätia na Donbase, ktoré sprevádza presun ukrajinských aj ruských síl k nepokojnému regiónu. Moskva zároveň výrazne posilnila aj jednotky na anektovanom Krymskom polostrove, čo na Západe vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. Spojené štáty medzitým v utorok informovali Turecko, že 14. a 15. apríla vplávajú do Čierneho mora dve americké bojové plavidlá, pričom zostať by tam mali do začiatku mája.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rybakov označil prítomnosť amerického loďstva v Čiernom mori za provokáciu, pričom zdôraznil, že americké lode nemajú čo robiť pri ruskom pobreží. „Testujú našu silu a hrajú nám na nervy,“ uviedol Rybakov pre ruské tlačové agentúry. „Spojené štáty, ktoré sa považujú za kráľovnú morí, by si mali uvedomiť, že riziko rôznych incidentov je veľmi vysoké. Varujeme USA, aby sa pre vlastné dobro držali ďalej od Krymu a nášho pobrežia Čierneho mora,“ uviedol pre médiá. Svoju námornú prítomnosť v oblasti Čierneho mora však posilnila aj Moskva, ktorá tam pred niekoľkými dňami poslala časť svojej Kaspickej flotily.

Kremeľ popiera, že by voči Ukrajine plánoval vojenskú agresiu a tvrdí, že svoje sily poslala k ukrajinským hraniciam v rámci vojenských cvičení, ktoré majú byť reakciou na kroky NATO. „Prijali sme príslušné opatrenia v reakcii na vojenské aktivity Aliancie, ktoré ohrozujú Rusko,,“ uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu s tým, že cvičenie by sa malo skončiť približne o dva týždne.

Kto žmurkol prvý?

Názory expertov na Bidenov telefonát a jeho význam sa nateraz rôznia. Anders Åslund z amerického think tanku Atlantic Council na sociálnej sieti Twitter vyzdvihol najmä vyjadrenie Bidenovej podpory Ukrajine, pričom poukázal na asertívnosť, s ktorou Washington podľa jeho názoru telefonát odkomunikoval verejnosti. „Biely dom konečne zverejňuje vyjadrenie prezidenta k rozhovoru s Putinom, a to ešte skôr než Kremeľ. To sa pri Trumpovi nikdy nestalo. Americká vláda opäť funguje,“ vyhlásil.

Naopak, expert na Rusko Ben Aris v súvislosti s tlačovou správou zdôraznil, že Biden počas rozhovoru Putinovi ani raz nepripomenul väzneného ruského opozičníka Alexeja Navaľného. „Zlá správa pre Navaľného tím, no náznak toho, že USA chcú zmierniť napätie,“ napísal. S názorom, že v pomyselnom súboji „žmurkol“ ako prvý Biden, súhlasí aj Sergej Sumlenny, riaditeľ kyjevskej pobočky Nadácie Heinricha Bölla. Podľa Sumlennyho ide o „prvý zvláštny a nie veľmi rozumný krok zo strany Bidena“. Podľa neho sa ním len nechal vmanévrovať presne tam, kde ho chcel ruský líder mať. „Putin rád vytvára novú konšteláciu faktov a až potom začína vyjednávanie. Následne dokonca môže urobiť aj krok nazad, no nie skôr, než sa mu podarili dva kroky vpred,“ glosuje Sumlenny.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.