Nacista zodpovedný za smrť tisícok ľudí pracoval pre nemeckú tajnú službu. Tú tiež viedol bývalý Hitlerov generál

Nacistický generál a šéf viedenského Gestapa Franz Josef Huber, ktorý bol osobne zodpovedný za smrť desiatok tisíc ľudí, po vojne pôsobil ako spolupracovník tajnej služby v západnom Nemecku. Najal ho bývalý nacistický generál, ktorého do vedenia tajnej služby po vojne presadili USA. Napriek tomu, že Huberova minulosť bola známa a nezmenil identitu, dožil v pokoji čerpajúc dôchodok z verejných zdrojov. Vypovedajú o tom nové zistenia nemeckej televízie ARD.

Generál nacistickej organizácie SS Franz Josef Huber, ktorý riadil Gestapo vo Viedni, pracoval pre predchodkyňu súčasnej nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND). Spolupráca sa začala v polovici 50. rokov minulého storočia a trvala zhruba dekádu. Zistili to reportéri nemeckej verejnoprávnej televízie ARD z odtajnených dokumentov spomenutej tajnej služby.

Huber sa ujal velenia Gestapa (teda tajnej polície v nacistickom Nemecku) v rakúskom hlavnom meste po anšluse Rakúska v marci roku 1938. Viedenská pobočka bola vôbec najväčšia po tej berlínskej. Na veliteľskej pozícii pôsobil zhruba šesť rokov, do roku 1944.

Ako uvádza BBC, jednou z prvých Huberových pracovných úloh v pozícii miestneho šéfa Gestapa bolo vyslať vedúcich predstaviteľov židovských komunít do koncentračného tábora Dachau ležiacom pri Mníchove. Huber bol pred vstupom do nacistickej strany v roku 1937 vysokým policajným dôstojníkom práve v metropole Bavorska.

Podľa odborníkov patril k blízkym spolupracovníkom Adolfa Eichmanna, ktorý je považovaný za jedného z hlavných architektov holokaustu. Osobne bol zodpovedný za deportácie Židov do koncentračných táborov a rovnako aj za brutálne policajné výsluchy v hoteli Métropole, ktorý slúžil ako ústredie tajnej polície.

V táboroch vraj vládlo humánne zaobchádzanie s ľuďmi

Keď spojenci Nemecko okupovali, Huber figuroval na zozname hľadaných osôb a v máji 1945 ho zatkli americkí vojaci. Vo väzbe ho držali tri roky, ale Američania ho považovali za ochotného k spolupráci, a tak bol v roku 1948 prepustený. Na rozdiel od ostatných nacistických pohlavárov sa vďaka väzbe vyhol povojnovným procesom za zločiny, ktoré spáchal počas druhej svetovej vojny.

„Aj keď v žiadnom prípade nie sme nevšímaví k nebezpečenstvu spojenému s jeho úlohou generála Gestapa (…) tiež sa domnievame, na základe informácií, ktoré v súčasnosti máme, že by Huber mohol byť touto organizáciou užitočne využitý,“ cituje New York Times záznamy CIA z roku 1953.

V dokumentoch z archívu vlády USA sa tiež uvádza, že keď Hubera vypočúvali príslušníci amerických okupačných jednotiek v Nemecku, priznal, že v rokoch 1936 až 1939 niekoľko vyhladzovacích zariadení skutočne navštívil. Na svoju obranu však tvrdil, že žiadne krutosti v nich nezaznamenal a že „humánne princípy tam boli vždy na najvyššej úrovni“.

Počítal sa každý antikomunista

Z odtajnených dokumentov spravodajskej služby vyplynulo, že s nacistickým pohlavárom sa západonemecká rozviedka dohodla na spolupráci na sklonku roka 1955. Na čele organizácie vtedy stál bývalý riaditeľ Hitlerovej vojenskej rozviedky na východnom fronte Reinhard Gehlen. Toho už koncom roka 1945 poverila americká CIA, aby vytvoril špionážnu sieť namierenú proti Sovietskemu zväzu. Gehlen najímal bývalých členov Wehrmachtu aj jednotiek SS.

„V situácii začínajúcej studenej vojny bol dopyt po zarytých antikomunistoch,“ cituje historika BND Boda Hechelhammera portál idnes.cz. Dodal, že zástupcovia rozviedky príliš často hľadali a nachádzali spolupracovníkov v radoch bývalých nacistov.

Podľa historika Stefana Meininga, podieľajúceho sa na reportáži spomenutej nemeckej televízie, BND vedela, čo bol Huber zač. „Nebol to nejaký úbohý vrah z Gestapa, ale generál SS, ktorý sa pohyboval v tých najvyšších poschodiach nacistického aparátu teroru a bol zodpovedný za smrť desiatok tisíc Židov a oponentov režimu.“

Huber v organizácii pôsobil až do roku 1967, keď ho poslala do dôchodku. Tajná služba napokon dospela k záveru, že by jej mohol poškodiť renomé. Následne dostával penziu zo štátnej služby, živili ho teda nemeckí daňoví poplatníci. Do roku 1975 žil pod vlastnou identitou v Mníchove, kde sa aj narodil. Na staré kolená pracoval pre firmu, ktorá predávala kancelárske vybavenie.