Vražda gréckeho novinára. Čo sa deje v Aténach?

Vražda známeho investigatívneho novinára šokovala Grécko a vyvoláva obavy, že sa bezpečnosť práce žurnalistov vráti o takmer dve dekády späť.

Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) vlani evidovala na celom svete 65 prípadov úmrtí novinárov v súvislosti s ich prácou. V poradí už tridsiata výročná správa organizácie vydaná v polovici marca uvádza, že príčinami úmrtí boli zväčša cielené útoky, výbuchy či zranenia v bojových zónach. Z toho len jediný prípad sa stal v Európe. Ešte v roku 2019 bolo pritom takýchto úmrtí žurnalistov „iba“ 49.

Záznamy IFJ ukazujú, že súčasný počet vrážd mediálnych profesionálov je na rovnakej úrovni ako v roku 1990, keď IFJ začala vydávať výročné správy o zabitých novinároch a zamestnancoch médií. Tie ukazujú najvyššie počty úmrtí v polovici deväťdesiatych rokov a v prvej dekáde nového milénia.

Z tohto pohľadu v najhoršom roku 2006 bolo na celom svete zabitých 155 žurnalistov. I keď odvtedy tieto počty radikálne klesli, tak šéf IFJ Anthony Bellanger vyzýva, aby výročné správy poslúžili ako apel na zvýšenie ochrany novinárov pri výkone ich povolania.

„Zníženie počtu vrážd novinárov v posledných rokoch nemôže maskovať smrtiace nebezpečenstvo a hrozby, ktorým novinári naďalej čelia pri výkone svojej práce,“ uviedol Bellanger po vydaní výročnej správy IFJ.

Drvivá väčšina vrážd novinárov sa podľa medzinárodnej federácie týka krajín ako je Mexiko, Afganistan, Pakistan, či Sýria, kde je táto práca stále mimoriadne nebezpečná vzhľadom na politickú nestabilitu, vysokú mieru korupcie a násilnej kriminality.

Čím zriedkavejšie, tým šokujúcejšie

Úmrtia novinárov pri výkone služby či kvôli témam, ktoré spracúvajú sú v Európe pomerne zriedkavé, ale o to viac šokujúce.

Vo februári 2018 otriasla smrť novinára aj Slovenskom, keď nájomní vrahovia zastrelili investigatívneho reportéra Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú v ich rodinnom dome.

Práve investigatívni novinári sú, po tých, ktorí pracujú v bojových líniách, najviac ohrození prípadnými útokmi radikálov, mafie, či nájomných vrahov. Potvrdzuje to aj nedávna vražda známeho gréckeho žurnalistu.

Skúsený žurnalista Jorgos Karaivaz pracoval pre súkromnú grécku televíznu stanicu Star a obeťou vraždy sa stal za bieleho dňa. Podľa polície zastrelili 52-ročného novinára pred jeho domom v Aténach, keď sa vracal z práce a vystupoval z auta. Páchateľmi sú údajne dvaja strelci, ktorí podľa svedkov pravdepodobne používali tlmiče, pretože sedemnásť výstrelov nebolo údajne vôbec počuť. Vražda sa stala minulý piatok (9. apríla) okolo druhej popoludní.

Zbabelý čin

Polícia intenzívne pátra po Karaivazových vrahoch. Grécki novinári sú zdesení. Šéfka aténskej únie žurnalistov (ESIEA) Maria Antoniadou v reakcii na smrť kolegu uviedla, že novinári sa nedajú umlčať ani vraždou jedného z nich. „Kto si myslí, že takýmto spôsobom môže umlčať novinárov – je ich ďalších 6 099, ktorí ich vyšetria a budú požadovať informácie o tom, čo sa stalo,“ vyhlásila Antoniadou.

Po urýchlenom a dôkladnom vyšetrení smrti novinára volá aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Požaduje jej rýchle od polície konanie. Zavraždený novinár sa totiž zameriaval práve na kriminálne činy.

Európska únia označila vraždu za „opovrhnutiahodný a zbabelý čin“. Zastrelenie gréckeho novinára odsúdila aj predsedníčka Európskej komisie Ursulva von der Leyenová. „Európa znamená slobodu. A sloboda tlače môže byť zo všetkých najposvätnejšia. Novinári musia byť schopní bezpečne pracovať,“ napísala von der Leyenová.

Chceli ho umlčať

Vražda Jorgosa Karaivaza niesla podľa viacerých zahraničných médií znaky popravy alebo vnútroštátneho terorizmu. Aj oznámenie na jeho blogu bloko.gr naznačuje, že útok mal, podobne ako v prípade Kuciaka, niečo spoločné z jeho dlhoročnou investigatívnou prácou. „Niekto sa ho rozhodol umlčať a zabrániť mu v písaní jeho článkov guľkami,“ píše sa na blogu.

Podľa Karaivazových kolegov sa mu nevyhrážali smrťou a on sám vraj ani len netušil, že by mohol byť terčom vrahov.

I keď sú redakcie gréckych médií z času na čas terčom vandalizmu, tak zabíjanie novinárov je v tejto členskej krajine Európskej únie našťastie pomerne zriedkavé. Napriek tomu si viacerí novinári v Grécku požiadali v uplynulých rokoch o policajnú ochranu najmä pre vyhrážky smrťou. Karaivaz však o takúto ochranu podľa gréckych zdrojov nikdy nepožiadal, i keď sa vyše 20 rokov venoval investigatíve kriminálnikov.

Vlani v júli prežil pokus o vraždu bulvárny redaktor Stefanos Chios. Pred vlastným domom ho útočník postrelil do krku a hrudníka. Chios mal vtedy šťastie a vyviazol len so zraneniami. Prípad je stále predmetom vyšetrovania.

Naposledy bol novinár v Grécku obeťou vraždy pred jedenástimi rokmi počas hospodárskej a politickej krízy, ktorá krajinu v tom čase zasiahla. Zavraždený bol vtedy investigatívny reportér a riaditeľ súkromnej rozhlasovej stanice v Aténach Socratis Giolias. Aj v tomto prípade sa stal novinár terčom vrahov pred svojím domom. Páchateľmi boli maskovaní útočníci, ktorí žurnalistu zavraždili šestnástimi výstrelmi pred očami jeho tehotnej manželky. Vražda sa stala len niekoľko dní predtým, ako mal Giolias vydať sériu investigatívnych článkov o korupcii.

Tridsaťsedemročný šéf aténskeho rádia bol v roku 2010 prvým novinárom zabitým v Grécku od roku 1985, keď zavraždili vydavateľa novín Nikosa Momferatosa. K vražde sa vtedy neskôr prihlásil krajne ľavicový partizánsky gang Sekta revolucionárov (Sect of Revolutionaries), ale nikto nikdy nebol zatknutý.