Slovensko by sa nemalo zapájať do prípadného konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, hovorí pre Štandard v druhej časti rozhovoru Milan Krajniak.

V prvej časti rozhovoru s Milanom Krajniakom Štandard hovoril o jeho návrate na post ministra, o tom, či demisia súvisela so zadržaním bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, a o nízkej miere dôvery voči politikom, ktorých slovo stratilo váhu. Druhá časť sa zameriava na fungovanie novej vlády Eduarda Hegera, čo sa zmení a čo nezmení vo vzťahoch Igora Matoviča a Richarda Sulíka, ako aj na dve témy zahraničnej politiky: V4 a nárast napätia medzi Ukrajinou a Ruskom a úlohe Slovenska, keby došlo k vojne.

Mala by mať Hegerova vláda aj nové programové vyhlásenie a novú koaličnú zmluvu, ktoré by odrážali skúsenosť posledného roka?

Mala.

Malo by ísť o zásadné zmeny?

V rezorte sociálnych vecí a rodiny boli viaceré veci už zrealizované, mal by sa teda urobiť nejaký odpočet, čo sa podarilo, a určite aj doplnenie o nejaké nové veci, ktoré vyplynuli. Malo by byť revidované.

To sú len praktické zmeny, nemali by ste vzťahy postaviť na novej filozofii?

Nie, treba to len obsahovo revidovať.

Čo sa zmení na vzťahu Matovič – Sulík a Sulík – Matovič v novej vláde?

Obávam sa, že nič. Ale rola nového premiéra Eduarda Hegera môže byť kľúčovou v tom, že medzi nimi bude niekto, kto môže pôsobiť ako mediátor. Mám pocit, že tak sa aj nový premiér správa. Možno je to tak, že obaja títo kľúčoví aktéri mediálne viditeľných sporov dôverujú novému premiérovi. Preto to môže plniť a ja mu prajem, aby sa mu v tom darilo.

Funkcia mediátora je založená na klišé, že problém je v komunikácii, ale problém je predsa v substancii. Čo s tým mediátor môže urobiť?

Myslím si, že určite vo väčšej miere je problém v komunikácii ako v substancii. Pán Sulík aj pán Matovič by vám potvrdili, že na uzavretých rokovaniach vlády alebo na koaličných radách sme prejavili svoje názory ikskrát. Povedzme, že ja so Sulíkom sme si vzájomne vytkli viaceré veci, napriek tomu máme slušný vzťah. Vykáme si a nemáme problém vyriešiť spoločný problém. Preto si myslím, že problém je v značnej miere v komunikácii. Chápem, že niekedy nesadne chémia a aj vo veci, ktorá nebola myslená zle, to a priori pokladajú za zámer, a to je problém, keď sa vzťah dvoch ľudí dostane do takéhoto stavu, že už pomôže len mediátor. To je môj názor.

Foto: Patrícia Falbová

Vo vláde je viacero ostrých konfliktov, chcel by som otvoriť len jeden z nich, ide o zahraničnú politiku. Súčasný minister zahraničných vecí Korčok je za veľmi dlhé obdobie ministrom, ktorý je kritikom V4. Keď bol premiérom Matovič, tieto jeho výroky a kroky prechádzali bez povšimnutia, zmení sa niečo, respektíve má sa zmeniť niečo vo vláde vedenej Eduardom Hegerom v prístupe k V4?

To je dobrý príklad. V téme V4 som sa na vláde aj mimo vlády s pánom ministrom Korčokom sporil veľakrát. Myslím si, že sme dokázali vždy nájsť stanovisko, ktoré vyhovovalo všetkým členom vlády. Nie nejasný kompromis, po ktorom zostane na obidvoch stranách pachuť, ale dokázali sme nájsť riešenie. Myslím si, že pán minister Korčok rešpektuje V4 ako entitu, ktorá sa osvedčila a ktorá má fungovať. Akurát si myslí, že niektorí partneri z V4 – a toto vyhodnotenie je môj subjektívny názor – častejšie využívajú V4 na zvýšenie svojej váhy pri presadzovaní svojich záujmov, než to robíme my. A v tom si myslím, že možno má aj pravdu.

Korčok sa však správa inak, V4 pri 30. výročí vzniku napadol, že to nemá byť politický blok.

V tom s ním nesúhlasím.

Korčokovi zjavne najviac prekážajú Maďari, svojím vystupovaním však najviac urazil Poliakov.

To nie. Tak som to nevnímal. Nemyslím si, že keď o tom pán Korčok hovoril, mal na mysli niekoho konkrétneho. Poviem to takto: Myslím si, že pre Slovensko je stopercentne výhodné, keď existuje úzka spolupráca krajín v strednej Európe. Preto podporujem V4, preto podporujem rozšírené modely spolupráce s Rakúskom, Chorvátskom či Slovinskom, preto si myslím, že je dobré zaoberať sa aj takými projektmi, ako je Trojmorie, pretože stredná Európa bola vždy pod tlakom Nemecka a Ruska, a je to prirodzené. Čím užšia spolupráca, tým lepší priestor na bezpečie a dlhodobú stabilitu regiónu.

Takže keď sa nabudúce minister Korčok vyjadrí kriticky k V4, tak sa minister Krajniak ozve?

Necítim potrebu sa ozývať, pretože postoj vlády k V4 a k spolupráci vo V4 je jednotný a akceptuje ho aj minister Korčok. A áno, má niekedy potrebu vyjadriť trochu kritickejší názor k V4, ale politika vlády k V4 je úplne jasná a je ukotvená v programovom vyhlásení vlády, a dávame si pozor, aby pri každej okolnosti bola spolupráca vo V4 deklarovaná a zachovaná.

Poľskí diplomati v kuloároch naznačujú, že taká nízka podpora pre V4 a taká rýchla ochota prijať niektoré návrhy z Paríža či Berlína tu neboli roky. Zdá sa, že naši partneri vo V4 to vidia trochu inak.

Praktický výkon diplomacie neviem posúdiť. Ale to, že najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky navštívia Nemecko alebo Francúzsko, to nie je spochybnenie V4. To robí každý a nie je na tom nič zlé. Ešte to poviem inak, je správne, aby sme mali dobré vzťahy s Nemeckom a Francúzskom a súčasne boli pevnou časťou V4.

Vnímate, že Slovensko sa za posledný rok začalo správať inak k V4, ako to bolo predtým?

Nevnímam to a poviem príklad. Všetky summity EÚ prebiehajú teraz online a najzaujímavejší summit, ktorý som doteraz absolvoval, bol summit na podporu rodiny vo formáte V4, organizovali to Poliaci. Bola tam úplne iná atmosféra, všimli sme si to všetci, maďarská kolegyňa spontánne povedala, že je rada, že reálne diskutujeme a nečítame pripravené vyhlásenia. Atmosféra tam bol úplne iná.

Chcel by som doplniť ešte jednu vec. Z debát s pánom ministrom Korčokom pre mňa vyplynulo to, že ak vyjadruje svoje názory vo vzťahu k V4, Nemecku a podobne, robí to preto, že si myslí, že je to v danom momente pre Slovenskú republiku dobré, nie preto, že by mal v agende zámer V4 škodiť.

To si však myslí každý politik, aj keď sa mýli.

Nie. Pretože je veľa politikov, ktorí na to, aká má byť V4 alebo rola Slovenska v EÚ, vôbec nemá názor. Pán Korčok na to názor má a aj keď v mnohých veciach máme odlišné názory, doteraz sa nestalo, že by sme nedokázali dospieť k riešeniu, že sme s výsledkom obidvaja spokojní.

Ešte jedna otázka k zahraničnej politike. Rastie napätie medzi Ukrajinou a Ruskom, Rusi vyslali jasný signál, že nezasiahnu, pokiaľ nebudú vyprovokovaní zo strany Ukrajiny, nazvime to gruzínsky scenár. Ukrajinci zrejme nepodniknú niečo, čo by nebolo schválené vo Washingtone. Akú rolu má v tomto napätí a prípadnom konflikte hrať Slovensko?

Pravdupovediac mi nie je zrejmé, prečo k eskalácii napätia na Ukrajine dochádza práve teraz. Nevidím racionálny a objektívny dôvod, prečo by k tej eskalácii malo dochádzať.

Došlo k zmene v Bielom dome a s Bidenom sa do funkcií vrátili ľudia ako neslávne známa Victoria Nulandová, ktorí napätie medzi Ukrajinou a Ruskom podporovali už predtým.

Skôr si myslím, že za eskaláciou môžu byť spoločné vnútropolitické problémy, ktoré majú prezidenti Ruska aj Ukrajiny, vidím v tom väčšiu pravdepodobnosť. Ale neverím, že by Ukrajina chcela urobiť gruzínsku chybu. Pričom Saakašvili bol do tejto chyby vedome vmanévrovaný, takže išiel do pasce. Hoci v mnohých témach mám odlišný názor na európsku politiku ako kancelárka Merkelová, jej videnie konfliktu na východnej Ukrajine je najrealistickejšie. Ako povedala, aj o berlínskom múre si mnohí mysleli, že tu bol navždy a nebol. Preto si aj myslím, že konflikt na Ukrajine nebude zažehnaný veľmi skoro.

Foto: Patrícia Falbová

Akú rolu má hrať Slovensko, zvlášť keby prišla požiadavka od našich západných spojencov, že by chceli cez naše územie umožniť presun zbraní.

Slovensko by sa určite nemalo do prípadného konfliktu zapájať.

Aj keby o to, zvlášť transport zbraní, žiadali niektorí spojenci?

Slovensko by sa nemalo zapájať do tohto konfliktu. Stále však platí naše stanovisko, že zabratie časti územia bez súhlasu daného štátu je neprijateľné. Keby sme akceptovali zabratie Krymu, prípadne východného Donbasu, aká by potom bola analógia k Žitnému ostrovu? Na našom stanovisku ku Krymu by sa nemalo nič meniť. Nevieme asi urobiť veľa, ale mali by sme sa ako Slovensko snažiť, aby konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom neeskaloval. A nemali by sme v nikom živiť falošné ilúzie, že by mohol prebehnúť gruzínsky scenár s lepším výsledkom. Je to nemožné. Bolo by to šialené dobrodružstvo.

Ukrajina žiada Alianciu o ďalší krok smerom k členstvu v NATO. Malo by Slovensko podporiť členstvo Ukrajiny v NATO, ak to v Kyjeve chcú?

Bijú sa tu dve veci, ktoré treba zohľadniť. Neviem si predstaviť, že za súčasného stavu by sa Ukrajina v krátkom, dohľadnom čase mohla stať členom NATO. Druhá vec, nemôžeme upierať žiadnemu štátu, ak sa slobodne rozhodne a väčšina obyvateľov slobodne vyjadrí vôľu byť členmi NATO. Tak ako to urobila povedzme Čierna Hora pred časom, nemôžeme tomu brániť.

To určite nie, ale o tom, ako sa k takejto ambícii postavíme, to je zase naše rozhodnutie. Váš názor?

Preto si neviem v krátkodobom alebo strednodobom horizonte predstaviť, že by sa Ukrajina mohla stať členom NATO. Nevidím to ako reálne.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.