Mosad spáchal kybernetický útok na kľúčovú jadrovú prevádzku v Iráne

Izraelská tajná služba podľa všetkého spáchala kybernetický útok na jadrové prevádzky v iránskom Natanze. Teherán hovorí o teroristickom útoku.

Iránske jadrové zariadenie v Natanze dnes malo vážne problémy, hovorí sa o elektrickom blackoute. Izraelský verejnoprávny rozhlas citoval zdroje z prostredia tajných služieb, podľa ktorých išlo o úmyselný „kybernetický útok, do ktorého bol zapojený Mosad […], škody na iránskom zariadení sú väčšie, ako informoval Teherán“.

Prevádzka v Natanze sa nachádza v púšti v centrálnej provincii Isfahán, je kľúčovou časťou iránskeho jadrového programu a monitorujú ju inšpektori z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Incident sa podľa dostupných zdrojov zaobišiel bez obetí či kontaminácie. Príčina problému sa vyšetruje.

Útok prerušil napájanie zariadenia a spôsobil výpadok prúdu, uviedol predtým pre štátne médiá hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu Behrouz Kamalvandi. Ali Akbar Salehi, šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu, označil túto udalosť za „jadrový terorizmus“.

Pri incidente podľa skoršieho vyjadrenia úradov nedošlo k obetiam ani ku kontaminácii. S odkazom na iránsku televíziu o tom napísala agentúra Reuters.

Nie je to prvýkrát, čo Natanz čelí sabotážam. Počítačový vírus Stuxnet, objavený v roku 2010, ktorý kedysi poškodil iránske jadrové centrifúgy, je všeobecne považovaný za spoločný americko-izraelský produkt. V júli sa v zariadení udial aj tajomný výbuch. Irán sa preto snaží presťahovať zariadenia do neďalekých kopcov.

Incident sa udial len deň potom, ako Teherán spustil novú a technologicky pokročilejšiu centrifúgu na obohacovanie uránu. Prerušenie dodávky elektrickej energie do zariadení v Nantanze narušilo obohacovanie uránu v samom jadre iránskeho programu.

Izrael je regionálnym nepriateľom Iránu, motívom útoku by mohla byť snaha potopiť rokovania o obnovení jadrovej dohody s Iránom, o čo sa v súčasnosti snažia svetové mocnosti.

Cieľom dohody, ktorá vznikla v roku 2015 medzi Teheránom na jednej strane a USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom na strane druhej, bolo zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní výmenou za zmiernenie sankcií. Dohoda niesla aj záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.

Bývalý americký prezident Donald Trump od dohody jednostranne odstúpil a sankcie proti Iránu obnovil. Irán následne začal časti dohody porušovať. Súčasný prezident USA Joe Biden je naklonený obnoveniu dohody, ak ju bude Irán dodržiavať. Dohody, ktoré aktuálne prebiehajú vo Viedni, sú však komplikovanejšie: Irán totiž obviňuje Washington, že Spojené štáty porušili dohodu ako prvé, mali by teda podľa nich urobiť prvý krok a najprv zrušiť sankcie.