Hlavné impulzy sú dva. Prvý sa objavil ešte minulý rok v Európskej únii, ktorá začína centrálne financovať postpandemické výdavky členských štátov. Druhý aktuálne prichádza od nového prezidenta Spojených štátov. Diskusia nebude jednoduchá, lebo dane z príjmu nie sú len percentuálne sadzby, je tam rad ďalších parametrov. Nadnárodné firmy budú hľadať riešenia, aby ďalej platili nízke dane.  

S novou americkou administratívou prichádza významný posun v oblastí daní. Zmeny sa pravdepodobne nebudú týkať len Spojených štátov amerických, ale budú globálne. Hoci rokovania o nových pravidlách sa minulý týždeň iba začali, už teraz je zrejmé, že vo svete existuje väčší dopyt po harmonizovaní ako kedykoľvek predtým.

Americká vláda prišla s dvoma zásadnými návrhmi. Prvým je uplatnenie minimálnej sadzby dane zo zisku korporácií na globálnej úrovni, a to vo výške 21 percent. Priemerná sadzba v štátoch OECD je pritom len o pol percenta vyššia. Druhým návrhom je nový spôsob rozdelenia daňových výnosov, ktorý má v nadnárodných spoločnostiach reflektovať ich tržby v jednotlivých štátoch. Americkú iniciatívu už podporili zástupcovia Nemecka i Francúzska.

Uvedené návrhy by mali riešiť dva zásadné problémy, s ktorými štáty v globalizovanom svete zápasia. Prvým je daňová konkurencia – snaha o prilákanie korporácií z iných štátov ponukou nižšieho daňového zaťaženia. Druhým je otázka zdanenia najmä veľkých technologických spoločností, ktoré pôsobia globálne, no dane platia len vo vybraných štátoch.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.