Mišíková: Pčolinský dal ukončiť sledovanie Zoroslava Kollára, až keď ho vzali do väzby

Ak Makó hovorí, že od Kollára zobral zalepenú obálku, tak ju nevidel a nevie, aké peniaze tam boli, hovorí bývalá prokurátorka a obhajkyňa exšéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského Eva Mišíková.

Rozhovor sme si dohadovali dlhšie, istý čas sa odkladal, advokátka a bývalá prokurátorka Eva Mišíková musela stráviť čas v karanténe, po kontakte s covid pozitívnym. Jej pribúdali klienti, nám otázky. Hoci nás zaujímali najmä aktuálne kauzy, zvlášť obvinenie a zadržanie bývalého šéfa SIS, museli sme sa vrátiť najskôr k jej odchodu z prokuratúry.

Generálnu prokuratúru ste opustili pred siedmimi rokmi s imidžom úspešnej bojovníčky proti mafii. Prečo ste vlastne po 36 rokoch odišli?

Keď po predčasných voľbách v roku 2012 prišlo nové vedenie prokuratúry, vzhľadom na osoby a obsadenie som zvažovala, do akej miery má ešte pre mňa zmysel zostať na prokuratúre. Konečné rozhodnutie bolo veľmi rýchle, prišlo potom, ako sa totálne zhoršovali vzťahy medzi Petrom Šufliarskym a mnou.

Čo sa stalo?

On sa veľmi zmenil, prestala som mu dôverovať. Nosným pilierom môjho rozhodnutia bol jeho vzťah k určitým trestným veciam, ktoré sme pôvodne robili spolu. Konkrétne to bol prípad vraždy Grzegora Szymaneka, kde som podala návrh na obnovu konania, pretože Černák aj Kán boli v tomto právoplatne oslobodení Najvyšším súdom. Ja som bola presvedčená, že vďaka spolupráci s poľskými justičnými orgánmi dokážeme vec úspešne dotiahnuť. Nepochybovala som o tom, že sa tej vraždy dopustili.

Dva roky som s Poliakmi pracovala a zozbierala som dosť podkladov na obnovu konania a proces sa mohol znova otvoriť. Šufliarsky bol už vtedy riaditeľom odboru osobitného určenia, robila som mu zástupkyňu a prekvapilo ma, že sa ma prišiel spýtať, či musím podať ten návrh na povolenie obnovy konania. Postupne som sa s ním dostávala do kontroverzných situácií. Prežila som od roku 1978, odkedy som pracovala na Generálnej prokuratúre SR deväť generálnych prokurátorov, ale pracovať so Šufliarskym nemalo zmysel.

Tých problémov však zrejme bolo viac.

Považovala som to za plytvanie silou a energiou. Bolo v tom viacero momentov. Pomohla som kolegovi Rastislavovi Remetovi, skvelému prokurátorovi, ktorého si veľmi vážim, v komplikovanom dozore v kauze týrania rómskych detí. Bolo to mimoriadne náročné, poprosil ma, aby som sa s ním zúčastnila hlavného pojednávania v Košiciach, boli to ťažké výsluchy. Šufliarsky mi robil problémy, že načo tam musím ísť.

Ešte predtým, niekedy koncom leta 2013, keď sa už vedelo, že Šufliarsky je kandidátom na námestníka generálneho prokurátora, si ma zavolal do kancelárie Jaroslav Čižnár, sedel tam Šufliarsky a námestník pre netrestný úsek. Čižnár mi povedal, že som na úrade mala hovoriť, že Šufliarsky nie je dobrý kandidát na námestníka. Chcela som, nech mi zavolá toho, kto mu to povedal. Bol tam tri mesiace a niekto mu už chodil bonzovať. Zrejme sa domnieval, že to chcem poprieť, čo by ma ani vo sne nenapadlo. Tak po chvíli som mu zopakovala sediac vedľa Šufliarskeho, že som hlboko presvedčená, že nie je vhodným kandidátom, čo môžem povedať aj na Hlavnom námestí.

Prekvapili vás jeho esemesky s Kočnerom?

Samozrejme, že ma to prekvapilo. Tam sa ukázala jeho dvojtvárnosť. Keď dostal od novinára otázky, zvolal tlačovku, kde bola celá plejáda novinárov…

Myslíte novinára Mareka Vagoviča, ktorý ho oslovil ku kauze Mello?

Áno. To bola jeho reakcia, že radšej rýchlo zvolal tlačovku, na ktorej v priamom prenose klamal. Podobne klamal aj o esemeskách s Kočnerom. 430 esemesiek si málokto s niekým vymení, pokiaľ to nie je dieťa alebo príbuzný. A on povie, že mal s Kočnerom len zopár esemesiek, ktoré boli vraj len zo slušnosti. Neskôr sa ukázalo, že bol s Kočnerom dve hodiny, bavili sa o všeličom, aj o jeho budúcnosti. Bolo jasné, že je s ním v oveľa lepšom kontakte.

Ale vy ste robili aj pod Dobroslavom Trnkom, dokonca ste ho aj neskôr ako advokátka zastupovali, a u neho bol ten kontakt s Kočnerom ďaleko intenzívnejší.

Ale on sa k tomu aj priznával. Povedal, že je to jeho kamarát, že spolu varia. Viacerí mu hovorili, že to nie je dobré kamarátstvo. On si však robil podľa svojho. Podľa mňa nemohol mať informácie o tom, aké pevné sú Kočnerove väzby v záujmových veciach, ktoré tam presadzoval.

K Trnkovi musím povedať, že ma vždy rešpektoval. Nikdy by som nezmenila svoje stanovisko v právnej veci, ak som bola presvedčená o jeho správnosti a zákonnosti, v tomto som neprístupná, takže to na mňa ani neskúšal.

Vy ste však reprezentovali úspech prokuratúry, aj pre Trnku bolo výhodné, keď tam mal niekoho, kým sa môže pochváliť.

On ma veľmi rešpektoval. Keď som mu povedala, aby zavolal riaditeľa SIS, lebo mám informácie, že nám hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s kukláčmi a polícia je v koncoch, on ho naozaj zavolal. Kukláči boli vo veľmi úzkom vzťahu s nebezpečným Hrbáčkom, ktorý mal veľký vplyv a ja som bola dozorovým prokurátorom v jeho trestnej veci.

Nebolo to tak, že vás jednoducho potreboval ako úspešný príklad jeho inštitúcie?

Nie, on to takto nevnímal. V kauzách organizovaného zločinu som bola ako prokurátorka činná už v polovici 90. rokov, teda dávno predtým, ako on nastúpil do funkcie generálneho prokurátora. Najmä som dlho úzko spolupracovala s Úradom boja proti organizovanej kriminalite. A predtým aj s Jozefom Šátekom na závažnej trestnej činnosti. Spoluprácu medzi políciou a prokuratúrou som vždy preferovala, najmä v zložitých veciach, aby nedochádzalo k zbytočnému vracaniu vecí. Usmerňovala som vyšetrovateľov a výsledok bol veľmi kvalifikovaný.

Trnka ma nikdy nezavolal, keď u neho sedel Kočner. Ten mi dlho nevedel prísť na meno, ale to je jeho problém. Ja som ho ani nepoznala. Vis a vis som ho na „generálke“ nikdy nestretla.

O svojom boji s organizovaným zločinom ste pred pár rokmi napísali knihu, obsahuje aj viacero dovtedy neznámych hrôzostrašných detailov. Pracovali ste na bytovej mafii, kyselinároch, policajnom gangu či Černákovom gangu. Denne ste boli v kontakte s veľkou temnotou. Ktoré prípady boli psychicky najnáročnejšie?

Nemôžem povedať, že niektorá z týchto káuz bola psychicky náročná natoľko, že by som to pociťovala. No totálne ma šokovalo, keď mi sekretárka vtedajšieho námestníka doktora Košťála volala, aby som prišla k nemu do kancelárie, to bolo niekedy v roku 2001, bolo leto. Zaklopala som, vošla dnu a zbadala asi dvadsať policajtov. A bola som taká prekvapená, že čo sa stalo, zastrelili prezidenta? Vedúci skupiny potom hovoril o kyselinároch.

Myslela som si, že sa mi asi sníva. Bolo neuveriteľné, že v našej malej krajine sa môže stať také čosi, že brutalita porastie do takých rozmerov, až ľudskú bytosť zlikvidujú len preto, aby ich neusvedčovala.  

Myslíte ich biele kone rozpustené v kyseline…

Áno. To sa natoľko vymykalo z bežného rámca surovosti, ktorá bola sprievodným javom organizovanej a zločineckej trestnej činnosti, že mi to silne preniklo pod kožu. Bolo tam 37 obvinených, okrem hlavy a jadra gangu to bolo množstvo fakturantov a bielych koňov. S vyšetrovacím tímom som pracovala pol roka takmer denne ešte predtým, ako sa uskutočnila realizácia zadržania takého veľkého počtu obvinených. Následne v priebehu vyšetrovania sme vykonávaním úkonov potvrdzovali vierohodnosť výpovedí svedkov, najmä preverovaním na mieste činu. Vysvetľovala som vyšetrovateľom, že nám nestačí, keď sa chránený svedok prizná, že sa podieľal na likvidácii zostatku osoby, ktorý zostal v tej bandaske [kyseliny, pozn. red.], keď opisoval, že rozpustenú masu vylievali kdesi do dvora. Povedala som im: Vezmete svedka na to miesto, ukáže vám, kde to vylievali. Ak tam naozaj boli pozostatky ľudských tiel rozpustené v kyseline, musí sa to prejaviť v zložení pôdy, koncentrácia kalcia a iných látok musia byť diametrálne odlišné ako v inej časti príslušného pozemku  

Alebo keď bola prenajatá chata, kde držali Mikera [František Miker, šéf gangu kyselinári, ktorý sám skončil v kyseline, pozn. red.]. Povedala som vyšetrovateľom, aby šli za majiteľom chaty a spýtali sa ho, či a komu prenajímal chatu. On vybral kalendár z predchádzajúceho roku a na celý ten mesiac, o ktorom chránený svedok hovoril, bolo cez celú stranu napísané Lomiansky [Peter Lomiansky, člen gangu, ktorý zabil aj Mikera, pozn. red.].

Hovorím to v kontexte toho, že v trestnom konaní musíte všetkými možnými spôsobmi zadovažovať všetky objektívne dôkazy, ktoré potvrdzujú výpovede svedkov, keďže sú to priami účastníci skutkového deja.

Aj v prípade „kukláčov“ sa vám podarilo presvedčiť páchateľa na spoluprácu, následne ste odhalili celý policajný gang. Bude aj toto cesta, ako dnes usvedčiť zločiny v bývalom vedení polície či NAKA?

Určite. Treba však byť opatrnejší. Keď je spolupracujúcemu obvinenému – a neskôr v pozícii svedka – dočasne zrušené vznesenie obvinenia, obsah jeho výpovede nesmie ani náznakom vzbudzovať podozrenie, že koná účelovo, výlučne preto, aby získal benefit pre seba. Aj preto musia orgány činné v trestnom konaní čo najväčším počtom dôkazov preukazovať pravdivosť ich výpovede.

Je možné, že čosi také sa deje?

Myslím si, že áno, neviem to verifikovať, ale nadobudla som tento dojem, preto som hovorila o tých kyselinároch. Keď mi chránený svedok povedal, že Lomiansky má v trezore vražednú zbraň Mikera, ale vyumýval ju, povedala som kolegom z polície, že nám pomôže, ak na nej predsa len nájdu aspoň štyri bunky na DNA. Jeho výpoveď by bola verifikovaná. Nemáme síce telo, ale máme ženu a jej dieťa, ktorého bol biologickým otcom, a tak máme rovnicu o jednej neznámej a vieme zistiť DNA obete. To je moja predstava pri chránených svedkoch, aby nemohli vo svoj prospech znižovať svoj podiel na trestnej činnosti a aby to váľali na druhých v záujme dosiahnuť maximálny benefit pri svojom stíhaní.

Narážate na svojho klienta Vladimíra Pčolinského, ktorého usvedčujú spolupracujúci obvinení?

Aj.  

Jeden z faktorov, ktorý sudcu presvedčil na väzbu pre Pčolinského, bola aj vzájomná nezávislosť výpovedí Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, keďže Beňa je v prísnej kolúznej väzbe. Tie výpovede sa zhodujú, hoci možnosti na koordináciu sú minimálne.

Ale len v časti jednotlivých fáz výpovede. Čo sa týka odovzdania úplatku, o mojom klientovi Makó nehovorí nič. Nehovorí o odovzdaní peňazí jemu. Priniesol peniaze v zalepenej obálke a odovzdal ich Beňovi. Teda je len jeden svedok, že peniaze mal dostať aj Pčolinský. Že tam bolo 20-tisíc v jednej gumičke a 20-tisíc v druhej. Ak Makó hovorí, že od Kollára zobral zalepenú obálku, tak ju nevidel a nevie, aké peniaze tam boli.

Lenže podľa zverejnených informácií mal povedať Pčolinský Beňovi, aby si polovicu nechal.

To hovorí Beňa. Kollár hovorí, že nikoho nepodplácal. Kollár bol vždy záujmovou osobou. On tvrdí, že vždy bol pod drobnohľadom, vždy ho niekto sledoval.

To je výpoveď Kollára k tomuto prípadu?

On povedal len toľko, že žiadne zrušenie spravodajského rozpracovania ani odposluchov nepotreboval a že to ani od nikoho nepožadoval.

Makó aj Beňa sa obaja priznávajú k trestnému činu a tvrdia, že peniaze boli od Kollára…

Ako obhajkyňa sa pýtam logicky: Bol Kollár tým človekom, ktorý by vzhľadom na predchádzajúcu genézu a majetok, ktorý mal, potreboval zrušiť sledovanie, keď vedel, že aj tak je pod drobnohľadom?

Ako dlho bol sledovaný SIS a políciou?

To neviem povedať. To nie je len o nasadení ITP [informačno-technické prostriedky, pozn. red.] alebo nejakej „sledky“. Bol pod drobnohľadom vzhľadom na to, že je veľmi bohatý podnikateľ.

Ale pod drobnohľadom tajnej služby predsa nie je každý vplyvný podnikateľ.

Iniciatíva na spravodajské rozpracovanie Kollára vyšla od môjho klienta, podľa listinných dôkazov nikdy nepodpísal žiadne predčasné ukončenie sledovania.

Je možné, že taký príkaz mohol prebehnúť aj ústne voči osobe, ktorá ho bude realizovať?

V takom prípade musí ísť vždy i písomný príkaz, podpísaný zodpovednou osobou, ktorá ho vydala.

Na SIS však niekto taký príkaz musel sprocesovať. To zrejme aj sudca predpokladá a bude dané osoby, ktoré príkaz mali zrealizovať, chcieť vypočuť.

Lenže takýto príkaz nikdy nebol odovzdaný na ten orgán, ktorý sledovanie realizoval.

Z toho vyplýva, že taký príkaz existuje, len ho podľa vás nepodpísal Pčolinský.

Nemôžem k tomu viac povedať, je to utajovaná skutočnosť.

Makó vypovedal, že priniesol úplatok, ktorý mal skončiť u Pčolinského, tak sa vraj dohodli už s Kollárom.

Nie, on vypovedá, že ho dal iba Beňovi.

Ale so zámerom, že skončí u Pčolinského. Mali sa dohodnúť, že Makó priamo v Kollárovom zámku dohodol úplatok pre Pčolinského za zrušenie sledovania.

Ale Kollár hovorí, že to nie je pravda. Vypovedajú iba dvaja svedkovia, ktorí si potrebujú pomôcť v trestnom konaní.

Lenže oni sa sami priznávajú k trestnému činu, môže im také čosi aj pomôcť?

No určite. Nemôžeme notoricky vychádzať z toho, že to, čo jeden aj druhý povie, je pravda.

Ale problém je stále s tou koordináciou, keďže lož ju predpokladá. Beňa je v kolúznej väzbe, kde sú možnosti niečo dohodnúť skoro mizivé.

K tomu treba dodať, že Makó sa s Beňom pozná dlhý čas. Vyplýva mi z toho všetkého, že boli dlhší čas veľmi dobrými priateľmi.

Pčolinský nám tiež potvrdil, že aj on sám mal priateľský vzťah s Beňom, bol to jeho nominant, poznajú sa ešte z čias, keď boli u Daniela Lipšica na ministerstve, čo je tiež hojná doba. Z Pčolinského vyjadrení však vyplýva, že akoby nič netušil o tom, že Beňa medzitým paktoval s Makóom.

Asi netušil, že majú až také úzke väzby. Podľa mňa väzba medzi Makóom a Beňom trvala niekoľko rokov a bola veľmi silná.    

No čo s tou koordináciou? Ak to bol komplot, musel byť predsa nejako dohodnutý.

Iste, s tým sa musí vysporiadať súd, aj s dôveryhodnosťou výpovedí svedkov. Ešte som nevidela dokázanú korupciu, ktorú poprel aj ten, kto mal podplácať, aj ten, čo úplatok prijímal. Kollár tvrdí, že to bolo účelové, aby ho mohli udržať vo väzbe, lebo už bol jednou nohou vonku.

Lenže jemu sa napokon väzba predĺžila kvôli inému prípadu.

Mojou úlohou je vyhodnocovať vierohodnosť svedkov, z hľadiska ich statusu aj listinných dôkazov a ktoré preukazujú, kto robil opatrenia v prospech Kollára a či vôbec boli odovzdané na realizáciu.

Obaja svedkovia v tejto veci majú nesporne záujem na tom, aby získali rôzne benefity v trestnom konaní. Preto je dôležité, aby sa obsah ich výpovedí objektivizoval ďalšími dôkazmi, lebo inak môže každý vypovedať na kohokoľvek čokoľvek. Kde je nejaký listinný dôkaz, že môj klient robil opatrenia na zmarenie spravodajského rozpracovania, resp. ukončenia použitia informačno-technických prostriedkov? Takýto dôkaz neexistuje.

Mohlo to prebehnúť ústne?

Nemohlo, tam musí byť vydaný písomný príkaz na predčasné ukončenie ITP. A takýto príkaz môj klient podľa svojho vyjadrenia nikdy nepodpísal.

V danej trestnej veci však chcem dodať, že dozorujúci prokurátor ma prekvapil svojou totálnou neprofesionalitou, keď v návrhu na vzatie do väzby z kolúzneho dôvodu sa snažil pred súdom spochybniť môj postup pri zadovažovaní listinných dôkazov, potvrdzujúcich obhajobu môjho klienta. Ku kolúznemu dôvodu väzby vyčítavo napísal, že som sa ešte v ten deň dostala k utajovaným dokumentom SIS, akoby som vopred vedela, že bude obvinený a z čoho, a preto tajná služba pripravila tieto dokumenty.

Aká je vaša verzia?

Prišla som v deň zadržania môjho klienta niečo pred deviatou hodinou ráno na NAKA, ale vyšetrovateľ mi oznámil, že zástupca Zoroslava Kollára sa ospravedlnil, a preto presunul výsluch na 13:00 poobede. Využila som čas na poradu s mojím klientom, ktorý sa tam nachádzal, pričom predtým som prevzala uznesenie o vznesení obvinenia. Pán Pčolinský už mal prečítané uznesenie o vznesení obvinenia, čiže už vedel, z čoho je obvinený. Povedal mi, že on inicioval spravodajské rozpracovanie Kollára a nevydal žiadne rozhodnutie o jeho zastavení ústne ani písomne. Písomnosti, ktoré boli k téme dôležité, sa mali nachádzať na právnom oddelení SIS, a on si uvedomil, že to sú dokumenty, ktoré slúžia k jeho obhajobe, keďže ich tam mali v inej súvislosti. Preto ma požiadal, aby som kontaktovala právne oddelenie SIS a požiadala o vydanie príslušných listinných dôkazov, ktoré majú slúžiť na jeho obhajobu. Do výsluchu môjho klienta zostávali cca tri hodiny času. Kontaktovala som právne oddelenie, ktoré mi potom, ako som podpísala povinnosť mlčanlivosti, vydali príslušné listiny, ktoré boli vyhotovené časovo predtým, ako bol môj klient obvinený a zadržaný. Vzdialenosť medzi budovou, kde sa nachádza NAKA a Kutuzovovou ulicou, je vzdušnou čiarou kilometer, preto za tri hodiny som mala dostatok času zadovážiť dôkazy potvrdzujúce obhajobu môjho klienta. Čiže akékoľvek spochybňovanie môjho konania bolo nedôvodné a hlboko sa ma neprofesionalita prokurátora dotkla.

Ich súčasťou je teda aj dokument o zastavení rozpracovania Kollára.

Môj klient podpísal ukončenie ITP až vtedy, keď bol Zoroslav Kollár právoplatne vzatý do väzby v inej trestnej veci, čo bolo jeho povinnosťou. 

Stále je tu ten problém koordinácie. Ako si mohli nezávisle na sebe vymyslieť, že ten úplatok – ku ktorého sprostredkovaniu sa, mimochodom, obaja priznávajú – mal byť aj pre Pčolinského?

To sa musíte Makóa spýtať. Oni boli veľkí kamaráti.

Ale určite nebol jeho kontakt v kolúznej väzbe.

Neviem, či si to vymysleli, či si chceli len pomôcť získať určité výhody v trestných veciach, v ktorých sú stíhaní ako obvinení.  

Bol Makó agentom SIS?

Ja som sa ho rovno opýtala: Boli ste príslušníkom SIS? Povedal, že nemôže odpovedať.

Vyložili ste si to ako nepriame potvrdenie?

Otázku som dala jasne, ostatné je len domnienka. Môžete si ju domyslieť.

Šéf strany, ktorá Pčolinského do funkcie nominovala, Boris Kollár hovorí, že krátko predtým dostali správu od SIS o akýchsi zásadných skutočnostiach. Podľa našich informácií mal Pčolinský obavu vyplývajúcu z toho, že vypovedajú príslušníci SIS bez toho, aby boli zbavení mlčanlivosti, a to by vraj mohlo pomôcť obhajobe páchateľov na súde, lebo by využili formálny nedostatok. Na to sú však rôzne názory…

To nie je diskusný klub o povinnosti mlčanlivosti. Rozhodujúce o povinnosti mlčanlivosti je stanovisko Národného bezpečnostného úradu a zákon o utajovaných skutočnostiach.

Nebude problém, keď títo ľudia vypovedajú bez zbavenia mlčanlivosti, čím sa obhajobe páchateľov dá nová munícia?

To bude vecou, ktorou sa bude zaoberať súd, ak sa prípravné skončí podaním obžaloby.

No je tu aj taký právny názor, že mlčanlivosť sa týka výkonu služby príslušníka SIS, jej úlohou však nie je vykonávať trestné činy, čiže príslušník nemusí byť zbavený mlčanlivosti, ak hovorí o svojich vedomostiach o trestnom čine.

To je zbytočná polemika, s tým sa vysporiada súd.