Každý týždeň prinášame text o prenasledovaní kresťanov vo svete. Dnes to bude z Egypta. Komunita egyptských koptských kresťanov bola v roku 2018 nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Zažíva intenzívne prenasledovanie aj teroristické útoky. Prinášame príbeh jedného z nich.

Medzi 331 nominovaných jednotlivcov a organizácií sa koptskí kresťania dostali pre svoj jednoznačný kolektívny postoj odmietania pomsty za smrtiace násilie, intenzívne prenasledovanie a diskrimináciu, ktoré zakúsili zo strany vlády a teroristických organizácií vo svojej vlasti aj mimo nej.

Etnicko-náboženská skupina Koptov tvorí v Egypte asi 10 až 15 percent populácie. Kopti boli kvôli praktizovaniu svojej viery po stáročia obeťami násilností a utláčania, v posledných troch desaťročiach však ich prenasledovanie dosiahlo bezprecedentné rozmery.

Revolúcia v roku 2011 útoky islamských militantov znásobila a nasledovalo ešte krvavejšie obdobie. Tragickým bol už rok 2013, keď extrémisti počas útokov poškodili viac ako 80 koptských kostolov. V roku 2015 príslušníci ISIS popravili na líbyjskom pobreží 20 koptských kresťanov. 

Pri samovražedných útokoch na koptské kostoly v mestách Tanta a Alexandria na Kvetnú nedeľu v roku 2017 vyhaslo 49 životov a vyše 130 ľudí bolo zranených. 

V roku 2017 bolo popravených 29 koptských pútnikov smerujúcich do Kláštora svätého Samuela Vyznávača v provincii Minya a koncom roka 2017 bolo zastrelených 11 Koptov v Kostole svätého Menasa v Helwane a neďalekom obchode v blízkosti Káhiry.

Hlavný predstaviteľ Koptskej pravoslávnej cirkvi – ktorý má podľa tamojšej tradície titul pápeža – Tawadros II. povedal: „Útočníci chcú zničiť našu jednotu, ale my pretrvávame a modlíme sa v snahe byť svedectvom Ježiša Krista – s otvoreným srdcom a náručím pre všetkých.“

Osud koptského kresťana v Egypte

Pred desiatimi rokmi sa počas silvestrovskej noci život vtedy 20-ročného koptského pravoslávneho kresťana Kira Khalila, ako on sám hovorí, obrátil naruby.

Zomreli pri ňom traja jeho najbližší príbuzní. Po útoku čelil diskriminácii, ba dokonca sa mu vyhrážali smrťou. Musel opustiť svoju vlasť. Útočisko našiel v Nemecku a prišlo aj nové životné šťastie – koncom roka 2020 sa oženil.

„Pri útoku na Katedrálu svätého Marka a Kostol svätého Petra v mojom rodnom meste Alexandria som stratil najbližších. Počas silvestrovskej noci sme v kostole ďakovali Bohu za končiaci sa rok 2010. Keď sme po polnoci vychádzali von, v aute oproti vybuchla bomba. Niekoľko desiatok ľudí bolo zranených, 21 ľudí zomrelo. Medzi nimi aj moja matka, sestra a jedna z tiet. Ďalšia sestra Marina bola vážne zranená a musela byť niekoľkokrát operovaná.“

Kiro od detstva zažíval vylúčenie: „V škole mi neraz nadávali už len pre meno Kiro, ktoré patrí k tradičným kresťanským menám. Matka nás však učila milovať blížnych, nech by nám robili čokoľvek.“ Ďalej vysvetľuje, že extrémisti žijú pod silným tlakom, pretože podľa svojej predstavy musia páchať násilie na ľuďoch iných vierovyznaní, aby sa páčili Bohu. 

„Ako môže človek žiť s takou vinou? Myslím si, že trpia následkami útoku rovnako ako ja.“

Dnes žije Kiro v Nemecku a hovorí, že slobody, ktoré máme v Európe, považujeme za samozrejmosť. 

„Niekedy mám dojem, akoby tu viera postupne zaspávala. Cirkev často rastie tam, kde je prenasledovaná. V Egypte kresťania umierajú iba preto, lebo žijú svoju vieru. V Nemecku sa kostoly zatvárajú alebo menia na múzeá – to sa mi zdá smutné.“

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.