Ledecký: Bol som na ministerstve v menšine. Remišová sa často pridávala k názoru úradníkov

Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Vladimír Ledecký si povedal dosť pri rómskej stratégii. Odstúpil. Bol proti tomu, aby sa mohli z eurofondov financovať bytovky v rómskych osadách, lebo by to viedlo k segregácii. Ministerka Remišová dva razy zmenila názor, napokon v jeho prospech, ale to ho už neobmäkčilo. Keď dá človek raz svoje slovo, mal by si za ním stáť, hovorí na jej adresu.

Na Slovensku sme mali vládnu krízu, tá sa skončila a vy vzápätí odstúpite. Prečo?

Áno, odstupujem. Posledným zásadným problémom, ktorý sa vyskytol, bolo, že na pripomienkovanie prišla rómska stratégia. V nej sa hovorilo o tom, či sa byty pre Rómov v rómskych osadách môžu v rámci nového programového obdobia financovať z európskych fondov, alebo nie. V súlade s odborníkmi na Rómov, čo stratégiu napísali, hovorím, že byty sa v rómskych osadách nesmú stávať, lebo to vedie k segregácii. Na našom ministerstve mali úradníci predstavu, aby sa mohli stavať. Zdôvodňovali to lepším čerpaním eurofondov. Skúsenosti s bytmi v rómskych osadách máme veľmi negatívne a môj postoj bol taký jasný, razantný, že smeroval až k tomu, že som si zabuchol dvere na ministerstve. Tento názor som pani ministerke jasne deklaroval, ona ho akceptovala. Potom po niekoľkých dňoch zmenila názor.

Čo sa týka bytoviek pre Rómov v osadách?

Áno. Musel som to podmieniť mojím odchodom, pretože ide o zásadnú vec. Povedal som, dobre, ak to neviete akceptovať, nemám tu čo robiť. Potom sa to akceptovalo. Ale ja som asi vyrastal v inom prostredí ako naši politici, pretože keď dá človek raz svoje slovo, mal by si za ním stáť.

Toto sa týka Rómov, ale robíte na ďalších témach. Táto jediná otázka bola príčinou, aby ste po roku skončili na ministerstve?

Určite nie. Rozhodnutie zrelo vo mne dlhšie. Bol som na ministerstve v menšine. Môj názor bol jasný – kompetencie a peniaze treba čo najviac presúvať do regiónov. A úradníci na ministerstve boli presvedčení, že oni sú tí správni, ktorí majú najväčšie vedomosti a zručnosti, aby rozhodovali o jednotlivých zdrojoch. Sledujem príklady zo zahraničia, ktoré ukazujú, že úspešné sú také krajiny, ktoré sú decentralizované. Berme si príklad od nich. Čo sa týka decentralizácie, keď sa pozrieme na okolité krajiny, ako sú Poľsko, Česko, Maďarsko, tam už ten systém majú a čerpanie eurofondov majú na oveľa vyššej úrovni. Hlavne v oblasti regionálneho rozvoja.

V tomto ste nemali podporu ministerky Remišovej?

Podporu ministerky som mal dobrú. Ale ak sme sa dostali do sporu s úradníkmi, keď sa im mala odobrať rozhodovacia kompetencia – ak presuniete peniaze na regióny, úradníci budú mať menšiu kompetenciu rozhodovať o peniazoch – tak sa veľmi bránili. Tam som často ťahal za kratší koniec.

Súperili ste s ľuďmi na ministerstve?

Áno. Môj názor o presunutí kompetencií do regiónov bol iný ako názor úradníkov, ktorí v tejto oblasti pôsobia už dlhé roky.

Aký bol názor ministerky?

Často sa pridávala k názoru úradníkov. Tvrdím, že skúsenosť z regiónov, kde je pri čerpaní eurofondov neskutočne byrokratická priepasť, je jasným signálom, že tento systém treba meniť. Kto chce chápať, ako to v regiónoch funguje, musí mať niečo odžité. Ak sa celý váš profesijný život viaže iba s ministerstvami, tak presadzujete ministerský názor. Ak máte čosi odžité aj na jednotlivých pozíciách v regiónoch, môžete svoj názor objektivizovať.

To neboli len vládni úradníci, proti vašej koncepcii sa postavili aj samosprávy, napríklad Únia miesta Slovenska, hlavne jej šéf Richard Rybníček. Nie je dôvodom vášho odchodu aj odlišný názor na reformu odspodu, z regiónov?

Máme rozličné regionálne zastúpenia. Okrem Únie miest je tu ZMOS [Združenie miest a obcí Slovenska, pozn. red.], ktorý je najsilnejším reprezentantom miestnej samosprávy, sú tu zástupcovia regionálnej samosprávy. Musím povedať, že silnú podporu, dokonca aj v písomnej podobe, sme dostali od regionálnej samosprávy, z vyšších územných celkov. Veľká podpora je od ZMOS. Zástupcovia Únie miest, pán Rybníček a primátor Banskej Bystrice [Ján Nosko, pozn. red.], mali určité námietky voči postupu, ale aj proti konkrétnemu spojeniu Banskej Bystrice a Zvolena, o ktorom si dodnes myslím, že malo silnú perspektívu rozvoja. Ale vôbec som nepociťoval, že je to problém. Naopak, aby peniaze išli cez integrované územné stratégie, cez stratégie mestského rozvoja, v tom sme boli jednotní dokonca aj s nimi.

Rybníček pre Štandard povedal, že vnímate svet cez svoj dedinský pohľad vidiečana, že nechápete mestá. Priamo na vás zaútočil.

Som rád, že môj pohľad vidiečana tam je. Zároveň povedal, že robím tie veci, lebo idem kandidovať za župana Prešovského samosprávneho kraja, čo vôbec nie je pravda. Moja ambícia nie je a nikdy nebude, aby som sa stal akýmkoľvek županom. Ak máme prijatý zákon o regionálnom rozvoji a ten jasne definuje, že regionálny rozvoj má v kompetencii vyšší územný celok, musíme to akceptovať. Ak sa dohodneme, že regionálny rozvoj prejde na iné celky, alebo že sa to bude realizovať nejak inak, potom tieto zdroje a ich riadenie môžeme dať inej organizácii, ktorá bude určená zákonom.

Rybníček vraví, že vašou politikou sa zafixujú nezmyselné hranice vyšších územných celkov a už sa s tým v budúcnosti nepohne.

Ledecký, štátny tajomník na ministerstve regionálneho rozvoja, nemá také právomoci, aby sa vyššie územné celky zafixovali vo svojom rozsahu kompetencií a vo svojich činnostiach.

On hovorí o tom, že keď financovanie z eurofondov pôjde cez župy, zabetónuje to župy v ich súčasných pozíciách na budúce programové obdobie.

Nový program je nastavený tak, že rozhodovať o financovaní bude rada partnerstva, kde je rovnomerné rozdelenie a župa tam má silu len 20 percent. Čiže vôbec to nebude tak, že financovanie pôjde cez župy.

Po odchode z vládneho postu nastupujete ako poslanec do parlamentu. Budete sa ďalej venovať regionálnemu rozvoju?

Nastupujem do poslaneckej lavice. Ako štátny tajomník som sa venoval témam ako celý dovtedajší život, to sa nezmení. Oblasti sa mi rozšíria, budem sa viac venovať Rómom, sociálnemu podnikaniu. Ak bude možnosť podieľať sa na reforme verejnej správy, budem to pokladať za veľmi dôležitú vec a, samozrejme, rád sa do toho zapojím. Uvedomujem si, že sila poslanca je menšia ako štátneho úradníka, ale rozsah záujmov a vecí, ktorým sa chcem venovať, je širší. Možno väčší záber a menšia účinnosť.

Reforma verejnej správy je jedna z najdôležitejších z programového vyhlásenia vlády. Akú šancu jej dávate? Vláda má ešte tri roky, ak sa udrží pohromade.

Je to taká dôležitá reforma, že sa treba do nej pustiť. Táto vláda prežila už niekoľko turbulentných období. Treba počítať s tým, že prídu ďalšie. Treba otvoriť širokú diskusiu o reforme verejnej správy a začať na nej aktívne pracovať.