S určitosťou sa podľa expertov stále nedá povedať, či sa Rusko skutočne pripravuje na otvorenú vojnu s Ukrajinou. Momentálne rozloženie síl však Moskve potenciálne umožňuje manéver, ktorý by mohol byť pre ukrajinskú armádu zničujúci.

Kremeľ vo štvrtok varoval Kyjev, že zintenzívnenie konfliktu na Donbase môže byť začiatkom konca Ukrajiny. „Verím, že začatie bojov bude začiatkom konca Ukrajiny. Je to rana sebe samému – nie strelenie sa do nohy, ale do spánku,“ vyhlásil vo štvrtok na tlačovej konferencii zástupca vedúceho ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak, ktorý je sám pôvodom z Ukrajiny.

Moskva zároveň opätovne zdôraznila, že je pripravená „brániť“ obyvateľov Donbasu vlastniacich ruské pasy. „Všetko závisí od toho, aká bude úroveň požiara. Ak bude masaker ako v Srebrenici, ako povedal náš prezident, budeme pravdepodobne nútení brániť (obyvateľstvo s ruskými pasmi). Dnes už sú ozbrojené sily [separatistov] zocelené siedmimi rokmi bojov. Sú schopné udržať obranu. Verím, že nič podobné nebude nutné,“ vyhlásil Kozak.

Skutočnou hrozbou pre Kyjev však podľa viacerých expertov nie sú separatisti, ale ruská armáda, ktorá začala zhromažďovať sily pri hraniciach s Ukrajinou.

Bojové vozidlá, tanky aj riadené strely

Expert Janes Thomas Bullock identifikoval na základe analýzy otvorených zdrojov najmenej 14 jednotiek ruských pozemných vojsk, ktoré sa od marca presunuli k hraniciam s Ukrajinou. Podľa experta ide o najväčší neohlásený presun ruských vojsk od ruského obsadenia Krymu a začiatku vojny v Donbase.

Bullock tvrdí, že k hraniciam s Ukrajinou dlhodobo prúdia vojská Centrálneho vojenského okruhu od 74. a 35. motostreleckej brigády, 120. delostreleckej brigády a 6. tankového pluku, ktorý je vybavený tankmi, bojovými vozidlami pechoty a diaľkovým delostrelectvom vrátane samohybných kanónových húfnic 2S19 MSTA-S 152 mm, viachlavňových raketových plameňometných systémov TOS-1A a samohybných raketometov MRL BM-27 Uragan. Do Voronežskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou podľa jeho slov dorazili aj riadené strely krátkeho dosahu 9K720 Iskander, patriace pravdepodobne 199. raketovej brigáde zo Sverdlovskej oblasti na Urale.

Propagačné zábery ruských viachlavňových raketových plameňometných systémov TOS-1A. Zdroj: YouTube

Vo výcvikovej zóne vo Voronežskej oblasti medzitým vzniklo zhromaždisko prichádzajúcich vojsk, ktoré je vybavené poľnou nemocnicou a telekomunikačnými komplexmi diaľkového dosahu P-260T Redut-2US. Ako zdôrazňuje Bullock, tento telekomunikačný komplex sa nevyužíva na úrovni práporov alebo brigád, ale armád, čo podľa jeho slov len potvrdzuje rozsah nasadenia.

Podobnú koncentráciu ruskej vojenskej sily podľa Bullocka paralelne registrujú v Krasnodarskom kraji a na Kryme, kam putujú vojská z Južného vojenského okruhu. Okrem iných tam bola potvrdená prítomnosť bojových vozidiel pechoty BMP-3, ako aj samohybných ťažkých mínometov Ťuľpan.

Presuny ruských vojsk k západným hraniciam po prvý raz zaznamenali na konci marca. Ruské ministerstvo obrany ich oneskorene označilo za kontrolné cvičenia Južného vojenského okruhu a Čiernomorského loďstva, pričom neskôr vyhlásilo národné cvičenie celej armády. „Medzitým sa zdá, že jednotky vo Voroneži, Južnom vojenskom okruhu a na východe Krymu skutočne začali vojenské cvičenia,“ dodáva Bullock.

Propagačné video samohybných ťažkých mínometov Ťuľpan. Zdroj: YouTube

Z dostupných videozáznamov sa podľa názoru experta dá usudzovať, že do spomínaných oblastí vlakmi prepravujú stále nové jednotky, pričom niektoré by nemali doraziť skôr než v polovici apríla. Ruské jednotky, ktoré sú momentálne rozložené pri ukrajinských hraniciach, nie sú zatiaľ na útočných pozíciách, dodáva Bullock. Avšak za povšimnutie podľa jeho slov stojí skutočnosť, že do Voronežskej oblasti sa po novom presúvajú už aj systémy protivzdušnej obrany.

Expert na Ukrajinu Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla na Twitteri napísal, že Moskva presunula z Kaspického mora do Azovského mora desať výsadkových plavidiel a niekoľko bojových lodí a korviet Kaspickej flotily. Expert dodal, že prítomnosť týchto plavidiel v Azovskom mori Rusom umožňuje začať inváziu za ukrajinskými obrannými líniami v oblastiach Mariupoľu alebo Odesy.

Ukrajinská armáda v kliešťach?

Vojenský analytik Petri Mäkelä v súvislosti so sťahovaním ruských vojsk upozorňuje na niekoľko detailov, ktoré podľa neho môžu znamenať prípravu na skutočnú vojnu. „Na rozdiel od bežných konvojov na potreby vojenského cvičenia majú dané konvoje viac zásobovacích vozidiel a tankerov na prepravu paliva. Aj Ruské hlavné bojové tanky T-72 Ural sú podľa dostupných záberov vybavené dodatočnými vonkajšími palivovými nádržami a častejšie než obvykle disponujú dozerovými radlicami a odmínovacími pluhmi,“ píše Mäkelä.

Údajné zábery nového ruského vojenského tábora vo Voronežskej oblasti. Zdroj: Twitter.

Náhodné podľa jeho názoru nie sú ani oblasti, kde sa ruská armáda koncentruje. Najmenej dva prápory sú v meste Jeisk v Krasnodarskom kraji. Práve tieto jednotky by sa podľa Mäkeläho dokázali za pomoci už spomínaných plavidiel Kaspickej flotily dostať za menej než hodinu k mestu Mariupoľ – teda tesne za silné obranné línie Ukrajincov. Podobnú predpoveď má Sumlenny. Ohroziť by však mohli tiež ukrajinské jednotky, ktoré bránia úzky koridor oddeľujúci Rusmi kontrolovaný Krymský polostrov od zvyšku Ukrajiny.

Ruské jednotky vo Voronežskej oblasti by zas podľa neho mohli paralelne s údajnými ruskými silami v Bielorusku udrieť na sever od Donbasu, kde Kyjev koncentruje väčšinu svojich síl. „Zdá sa, že ruské najvyššie velenie pripravuje manéver, ktorým by mohlo dobre opevnené ukrajinské sily na Donbase zovrieť do klieští,“ uviedol analytik s tým, že ruská armáda takýto manéver v posledných rokoch pravidelne nacvičovala. Nová štruktúra velenia a komunikačná infraštruktúra ruskej armády umožňujú podľa analytika takéto tesné koordinovanie rôznych zložiek ruskej armády, kým ich pokročilé spôsobilosti v sfére rádioelektronického boja by Ukrajincom mohli znemožniť podniknutie potrebných obranných protiopatrení. (O ruskom pokroku v sfére rádioelektronického boja sa môžete dočítať v článku denníka Štandard)

„Ak by sa kliešťový manéver Rusom podaril, ukrajinská armáda by sa musela buď z Donbasu stiahnuť ďalej na západ, alebo by bola úplne zničená. Nebola by to zďaleka prvá podobná obkľučovacia operácia na ukrajinských stepiach,“ dodal.

Obkľúčenie nemeckej 6. armády pri Stalingrade Červenou armádou pomocou kliešťového manévru počas operácie Uran v roku 1942. Zdroj: wikipedia.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.