Poveľkonočný týždeň videný z Ríma. Zomrel Hans Küng, nemecká cirkev ide svojou cestou

Pravidelný týždenný prehľad toho, čo sa deje v Ríme a ako o tom píšu vatikanisti, pripravuje Bohuš Petrík.

Od slávenia Veľkonočnej nedele je týždeň, plynie tzv. veľkonočná oktáva. Vatikanisti informovali o možnej schizme, ktorá sa podľa bavorského kardinála začala v Nemecku, aj o smrti známeho švajčiarskeho teológa, ktorý mal byť do istej miery jej predstaviteľom. Jeho spor s Wojtylom i Ratzingerom, ako aj nesúlad medzi nemeckou a celosvetovou cirkvou znepokojuje tiež štátneho sekretára Svätej stolice.

Najskôr si všimneme pokračujúce reakcie na rozhodnutie Svätej stolice o zákaze požehnávania nemanžeslkých zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Hoci tým bolo potvrdené iba staré učenie Cirkvi, zdá sa, že toto vyhlásenie bolo viac ako potrebné – a zvlášť to platí pre nemeckú cirkev. Takouto vetou uvádza svoj materiál taliansky denník Il Messaggero: „Plazivý protest proti Vatikánu za zákaz požehnávania homosexuálnych párov sa šíri po celej Európe, i keď hlavný (a do očí bijúci) problém týkajúci sa rastúceho nesúhlasu zostáva obmedzený na Nemecko. Tam, v Lutherovej vlasti, spôsobuje nespokojnosť značný nepokoj. Či už sú to niektorí biskupi teraz otvorene neposlušní, alebo veriaci,“ uvádza Il Messaggero svoj rozhovor s kardinálom Walterom Brandmüllerom.

Príde aj na tvrdé slovo o schizme, s náležitým vysvetlením: „Schizma je popretie hierarchického spoločenstva s biskupom alebo pápežom, a to sa deje pod našimi očami, stačí sa pozrieť aj na vyhlásenia alebo stanoviská mnohých nemeckých biskupov,“ povedal bavorský prelát. Podľa neho „je to proces, a nie ojedinelý úkon“. Vysvetlil, že na rozdiel od herézy schizma nevedie k nesúhlasu s vieroučnými otázkami. Od okamihu neuznania pápežskej autority sa schizmy v dejinách konkretizovali až časom a v rôznych formách, pripomenul bývalý predseda Pápežského výboru pre historické vedy.

Nemecká katolícka cirkev sa podľa neho dostáva bližšie k protestantským pozíciám, hovorí sa v nej o kňazstve žien a o sviatosti prijímania pre rozvedených a opäť zosobášených. Walter Brandmüller priznal, že ženy môžu a aj budú mať väčšiu rolu v cirkvi, no nevidí možnosť, že by mohli byť svätené na kňazov. O tom, že Františkova vízia synodality pre viacerých pozorovateľov protestantizuje jeho cirkev, sme už písali. Proti tomu, že by šlo o protestantizáciu, protestujú komentátori, ktorí skutoční problém vidia v (ne)vedomom používaní svetského slovníka, pričom súčasný pontifik sa údajne nezamýšľa nad dôsledkami svojich slov, gest a rozhodnutí.

Zomrel vplyvný súputník a oponent Josepha Ratzingera

V utorok 6. apríla zomrel vo veku 93 rokov aj jeden z výrazných cirkevných rebelov v nemecky hovoriacich krajinách: Hans Küng. Podľa niektorých je spolu so svojím súputníkom Josephom Ratzingerom najčítanejší teológ na svete. Švajčiarsky kňaz, ktorý sa zúčastnil Druhého vatikánskeho koncilu, osobne poznal Ratzingera – neskoršieho pápeža Benedikta XVI. – a spolu vyučovali na univerzite. Mali mnoho spoločných názorov na modernizáciu v cirkvi, no Küngove názorové rozdiely s ním i s učením cirkvi sa vyhranili a dostal zákaz vyučovať katolícku teológiu. V nekrológoch ho vyzdvihli ako „rebela,“ ktorý „útočil na cirkev, lebo ju miloval“ a „vzdoroval dogmám“, začo ho „cenzuroval“ pápež Ján Pavol II. Pre iných „mal o sebe veľkú mienku“, „cítil sa prenasledovaný“, pričom „obviňoval Rím z každého hriechu a priestupku“. Medzi jeho kritikov patril aj George Weigel, jeho spôsoby odmietal aj teológ slovenského pôvodu Michael Novak, ktorý v mladosti sám patril medzi teologických rebelov.

Hans Küng bol prominentným náboženským autorom, viacero jeho kníh vyšlo aj v slovenčine a češtine, u nás však zostal v tieni pápežov, ktorých kritizoval, väčší priestor mal skôr v médiách. Joseph Ratzinger, keď sa stal pápežom, ho osobne prijal a vždy sa snažil kultivovať dialóg s týmto svojím kritikom. Nie vždy to bolo jednoduché. Küngova kritika bývala často osobná, čo akademikom nesvedčí.

• 

Bližšie k nemu mali nemeckí kardináli, ktorí podporujú pápeža Františka. Keďže sa mu zhoršoval stav, už v lete mu poslal pápež František prostredníctvom svojho „dvorného teológa“ kardinála Waltera Kaspera požehnanie. Bývalý predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov podčiarkol, že Küng „bol tvrdý kritik, občas nespravodlivo“, no nikdy „nepomýšľal nato, že opustí cirkev“. Ostal katolík a aj preto ho pápežove požehnanie potešilo. Podľa nemeckého kardinála mal švajčiarsky teológ „schopnosť hovoriť jazykom, ktorému všetci rozumejú, a vysvetliť náboženstvo ostatným. Takto pomohol mnohým prijať vieru alebo zostať v Cirkvi“.

Nezhody konzervatívcov a liberálov v cirkvi trápia štátneho sekretára Svätej stolice

Narastajúci nesúlad medzi nemeckou a celosvetovou cirkvou – a možno dodať, že aj medzi rebelom Küngom a pápežmi – neteší štátneho sekretára Svätej stolice. V rozhovore pre španielsky rozhlas vyjadril znepokojenie nad rozpormi medzi takzvanými konzervatívcami a progresívcami v cirkevnej komunite.

„Pravdepodobne to vyplýva zo skutočnosti, že pápež kladie veľký dôraz na reformu cirkvi a že sa v tom vytvára veľký zmätok“, pripomenul kardinál Pietro Parolin. Podľa neho treba jasne rozlišovať sviatosti, štruktúru a apoštolskú misiu cirkvi, ktoré sú základné a nemenné, a na druhej strane to, čo nie je podstatné a „musí sa meniť podľa ducha evanjelia“.

Avšak „pápež používa veľké gestá na prekrytie inštitucionálnych problémov, ktoré sú veľmi silné“, myslia si kritici súčasného pontifikátu. Nedávnym príkladom je, že slávil omšu s kardinálom Becciuom potom, čo ho „dekapitoval“ a „brutálne odstavil“. Išlo o „povrchné“ gesto pápeža, lebo taliansky prelát „nebol rehabilitovaný“, navyše v jeho prípade chýba transparentnosť a žiadne „obvinenia voči nemu sa nepreukázali“, písali mnohí vatikanisti.

Príbeh bývalého substitúta Štátneho sekretariátu má niekoľko podobností s prípadom odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Je možné, že o ňom ešte budeme počuť.

Citát týždňa

Tentoraz pre zmenu pripomíname vtip, ktorý sa opäť objavil v súvise so smrťou rebelujúceho teológa Hansa Künga, kritika pápežskej neomylnosti vo veciach viery a mravov a iných dogiem a postojov katolíckej cirkvi. Prídu kardináli a zaklopú na jeho dvere.

„Kto je?“ pýta sa Küng.

„Sme kardináli a prišli sme ti oznámiť, že v Ríme sme ťa zvolili za pápeža. Prijímaš?“

„Neprijímam. Ako pápež by som totiž stratil svoju neomylnosť.“