Pandemickú krivku sa podľa odborníkov na Slovensku podarilo stlačiť nadol. Počty hospitalizovaných aj nových nakazených covidom klesajú a vývoj speje k tomu, aby sa v druhej polovici apríla začali uvoľňovať opatrenia. Podľa analytika Martina Smatanu je preto načase začať uvažovať o spôsobe usporiadavania hromadných podujatí. V zahraničí už experimentujú s rôznymi opatreniami na masových podujatiach.

Dajú sa masové podujatia zvládnuť bezpečne aj počas pandémie? Na túto otázku odpovedala skúška, ktorú poslednú marcovú sobotu zorganizovali v španielskej Barcelone. Na malý „testovací“ hudobný festival prišlo 5-tisíc hostí. Podmienkami účasti boli respirátor, negatívny test z daného dňa a samozrejme súhlas, že účastníci budú 15 dní monitorovaní, aby sa dal tento pokus vyhodnotiť.

Či je možné pri dodržaní určitých opatrení povoliť hromadné podujatia, napríklad koncerty, ukážu až výsledky testu. Španieli ich zverejnia 10. apríla. Podľa analytika a poradcu na ministerstve školstva Martina Smatanu budú v každom prípade mimoriadne zaujímavé. Medzi účastníkmi boli totiž nevedomky aj osoby, ktoré boli pozitívne na covid.

„Úplne pochopiteľne, koncerty, festivaly, nočné kluby či iné masové podujatia nie sú pre väčšinu krajín prioritou v rámci procesu uvoľňovania opatrení. Postupne sa však otvárať budú a nesmieme zabudnúť, že na rozdiel od mnohých iných aktivít sú takéto hromadné podujatia živnou pôdou na superšírenie vírusu,“ varuje Smatana, ktorý v minulosti šéfoval Inštitútu zdravotníckej politiky (IZP).

Podľa analytika sú práve hromadné podujatia veľmi rizikovými aktivitami. Dôkazom sú príklady z nedávnej minulosti, keď na takýchto akciách došlo k masívnemu šíreniu ochorenia COVID-19. Spomeňme futbalový zápas z vlaňajšieho februára v španielskej metropole Madrid, kde bolo vyše 7-tisíc ľudí, alebo konferenciu v americkom Bostone, na ktorej sa zúčastnilo cez 2-tisíc ľudí.

Nepoužiteľný experiment?

Pre vyššie spomenuté príklady superšírenia covidu je podľa Smatanu kľúčové, aby vlády venovali pozornosť aj tomu, ako, kedy a za akých podmienok budú znova povolené hromadné akcie.

„Barcelonský experiment je síce zaujímavý, ale obávam sa, že jeho závery nebudú ľahko aplikovateľné na iné podujatia či iné krajiny,“ uvádza bývalý šéf IZP. Podľa neho sa nebudú dať španielske dáta použiť vôbec, pretože pri veľkom množstve opatrení bez kontrolnej vzorky sa nedá zistiť čo, prečo a ako fungovalo. Kontrolná vzorka je pri plnohodnotnom experimente nevyhnutná.

Smatana upozorňuje, že v oblasti superšírenia covidu na hromadných podujatiach sa už realizovalo viacero štúdií. Tie vraj dávajú nádej, že hromadné podujatia sa dajú realizovať bezpečne aj v pandemických podmienkach.

Téme možnosti otvárania masových podujatí, ako sú koncerty, divadelné predstavenia, či diskotéky sa už vlani venovali napríklad nemecký projekt Restart-19, ktorý koordinovala Univerzita v Halle, či projekt Primavera v Barcelone.

Cieľom Restart-19 bolo simulovať riziko prenosu infekcie počas podujatí v interiéroch podľa troch rôznych scenárov. Od žiadnych covidových úprav či špecifických pravidiel až po výrazné obmedzenia. Účastníci štúdie museli mať negatívny test nie starší ako 48 hodín, FFP2 respirátor a dostali zariadenie na sledovanie pohybu a fluorescentný dezinfikant na ruky, aby výskumníci vedeli sledovať stopy dotykov.

Aj keď kritici experimentu kritizovali to, že sa jednalo o teoretické cvičenie a „reálna“ zábava by obsahovala viac alkoholu a emócií, výsledky štúdie boli podľa Smatanu povzbudivé. „Ak sa dodržia opatrenia, správne nastaví ventilácia, a hygienické štandardy, riziko prenosu počas eventu sa dá podľa štúdie do veľkej miery mitigovať,“ dodáva analytik.

Španielský projekt Primavera z decembra 2020 bol síce menej akademický, ale Smatana ho označuje za zaujímavý, pretože rozdelil účastníkov na dve časti. Prvá skupina (463 ľudí) sa mohla zúčastniť na koncerte. Druhá skupina bola „kontrolná“ (496 ľudí), tú síce otestovali, ale na podujatie už nepustili. Podmienkou účasti bol negatívny test z daného dňa, FFP2 respirátor a hygienické opatrenia v rámci podniku.

„Nikto z 463 ľudí nemal po ôsmich dňoch od koncertu pozitívny test (dvaja ľudia z kontrolnej skupiny boli pozitívni). Áno, podobne ako pri festivale v Barcelone je tu príliš veľa premenných a malá vzorka, aby sa dokázalo povedať, že masové podujatia sa dajú bezpečne zorganizovať,“ konštatuje Smatana.

Riešenie z Holandska

V Holandsku sa zase rozhodli pre experimentálny a vedecký prístup na identifikovanie opatrenia, ktoré funguje v interiérových aj exteriérových hromadných podujatiach. Celý projekt sa volá „Fieldlab events“. Ide o spoločnú iniciatívu štátu a súkromného sektora. Jej cieľom je otestovať čo najviac alternatívnych prístupov k otváraniu prevádzok tak, aby sa mohli nastaviť čo najbezpečnejšie pravidlá pre kiná, divadlá, kluby alebo konferencie.

Základná premisa holandskej iniciatívy je podľa Smatanu taká, že dva metre štvorcové na osobu alebo šachovnicové usadenie nie sú rovnako efektívne pravidlá pre všetky typy hromadných podujatí. Preto Holanďania zorganizovali osem experimentov, ktorými chceli simulovať rôzne možnosti, a nájsť optimálne riešenia pre rôzne typy podujatí.

Simulovali futbalové zápasy, konferencie, divadelné predstavenia, koncerty, festivaly a diskotéky v interiéri aj exteriéri. Výsledky by spolu s ďalšími experimentmi mohli poslúžiť pri otváraní hromadných opatrení aj ostatným štátom, Slovensko nevynímajúc.

Podobné experimenty tiež ohlásilo Spojené kráľovstvo. Skúšku chcú urobiť už 18. apríla na futbalovom zápase Leicesteru City proti Southamptonu na vzorke 4-tisíc fanúšikov a následne ešte 15. mája, keď chcú experiment s otvorením masových podujatí rozšíriť až na 21-tisíc divákov.

Holandsko nezaostáva a chystá sa v druhej polovici apríla na ďalší, v poradí už deviaty experiment s hromadnými akciami. Ten sa má zamerať na večerné podniky, krčmy a kaviarne.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.