Ukrajina požaduje od NATO Akčný plán členstva. Hrozí gruzínsky scenár?

Predstavitelia Ukrajiny tvrdia, že poskytnutie Akčného plánu členstva v Severoatlantickej aliancii by zabránilo ďalším konfliktom na Donbase. Niektorí experti však poukazujú na rusko-gruzínsku vojnu z roku 2008 a varujú pred ponížením Západu, v najhoršom dokonca pred jadrovou vojnou.

Ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Akčný plán členstva (MAP) Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii je jediným spôsobom, ako zabrániť novej vojne na Donbase. Ukrajinský líder to povedal krátko po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

„(Členstvo v) NATO je jediným spôsobom, ako ukončiť vojnu na Donbase. MAP pre Ukrajinu bude skutočným signálom pre Rusko,“ napísal Zelenskyj na Twitteri s tým, že Ukrajina sa zaviazala k zrealizovaniu všetkých potrebných vojenských reforiem. „No reformy samotné Rusov nezastavia,“ zdôraznil.

Stoltenberg po stretnutí vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad ruskými vojenskými aktivitami pri hraniciach s Ukrajinou. O možnom členstve Kyjeva v Severoatlantickej aliancii však nehovoril, spomenul len, že NATO „zostáva verné blízkemu partnerstvu“ s Ukrajinou, pričom podporuje jej suverenitu a územnú celistvosť.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na Zelenského slová reagoval vyhlásením, že obyvatelia východnej Ukrajiny členstvo v NATO neprijmú, pričom takáto rétorika podľa jeho názoru len viac destabilizuje situáciu na Donbase. „Nateraz nevidíme ochotu ukrajinskej strany upokojiť sa a neotvárať bojovné témy,“ dodal Peskov.

MAP pre Ukrajinu: argumenty za a proti

Otázka, či udeliť MAP Gruzínsku a Ukrajine, je na Západe predmetom vášnivých diskusií už roky. Narastajúce napätie na východnej Ukrajine a Zelenského najnovšie vyhlásenia túto tému opätovne oživili. Argument podporujúci priblíženie Kyjeva a Tbilisi bližšie k NATO z pera šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu nedávno zverejnil americký think tank Atlantic Council.

Kuleba svoj argument opiera o narastajúcu dôveru medzi oboma štátmi na jednej strane a Severoatlantickou alianciou na strane druhej, ako aj prehlbujúcu sa interoperabilitu ich armád. Zdôrazňuje tiež, že ukrajinský parlament nedávno schválil v prvom čítaní reformu Ukrajinskej bezpečnostnej služby podľa odporúčaní NATO. Udelenie MAP Ukrajine a Tbilisi by podľa jeho slov vyslalo jasný signál, že Aliancia je „pripravená brániť hodnoty demokracie a slobody, pre ktoré je právo národov vybrať si svoju budúcnosť určujúce“.

Naopak, konzervatívny americký think tank National Interest v súvislosti so situáciou na východnej Ukrajine nového amerického prezidenta Joea Bidena varuje, aby nezopakoval ešte fatálnejším spôsobom chyby Georgea Busha mladšieho z roku 2008, ktoré viedli k ruskému vojenskému víťazstvu nad opusteným Gruzínskom.

Autor článku Ted Galen Carpenter pripomína, že administratíva amerického prezidenta opakovane avizovala svoju „neochvejnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny Spojenými štátmi v súvislosti s prebiehajúcou agresiou Ruska na Donbase a na Kryme“. Kyjev zároveň už na toto leto avizoval spoločné vojenské cvičenie s jednotkami NATO. Peskov v tejto súvislosti vyhlásil, že prítomnosť jednotiek Severoatlantickej aliancie na Ukrajine prinúti Moskvu „prijať dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť vlastnú bezpečnosť“.

Paralely s Gruzínskom

Carpenter pritom poukazuje na paralely medzi postojom Biednovej administratívy s krokmi bývalého amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho, ktorý tiež vyvolal v niekdajšom gruzínskom prezidentovi Michailovi Saakašvilim pocit, že Spojené Štáty budú za Gruzínskom stáť za každých okolností. V nasledujúcej rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 sa Tbilisi ocitlo nakoniec zoči voči oveľa mocnejšiemu súperovi úplne osamotené a bolo porazené.

Kremeľ pritom podľa amerického analytika jasne demonštroval, že ponúknutie členstva v NATO Ukrajine je hranicou, ktorej prekročenie nemieni tolerovať. Tento krok by preto mohol podľa jeho slov viesť len k dvom možným dôsledkom – „jednému zlému a druhému strašnému“.

Najpravdepodobnejšie by bolo v prípade ponuky vstupu Ukrajiny do NATO podľa Carpentera zopakovanie „gruzínskeho scenára“. V takomto prípade by bola Ukrajina veriaca v reálnu podporu zo Západu Ruskom vojensky porazená. Washington by vojensky nezasiahol, bol by ponížený, pričom by pôsobil bezohľadne a nezodpovedne.

Druhý scenár by mohol vyústiť až do jadrového konfliktu po tom, ako by Bidenova administratíva v prípade rusko-ukrajinskej vojny dospela k záveru, že si musí stáť za svojím slovom a priamo by vojensky zasiahla.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a časti východoukrajinského Donbasu ovládli proruskí separatisti. Kyjev a západné štáty obviňujú Moskvu z poskytovania ozbrojenej podpory donbaským separatistom, čo Rusko popiera. Počet ozbrojených incidentov začal v Donbase opätovne narastať vo februári tohto roku, pričom krátko nato sa začali obe krajiny obviňovať, že k separatistickému regiónu sťahujú svoje vojská.