Čína má ako prvá na svete svoju oficiálnu kryptomenu

V Ríši stredu už rok testujú digitálny juan. Čína pritom momentálne vedie vo svetovom vývoji oficiálnych digitálnych platidiel. Bude to nový nástroj Pekingu na kontrolu občanov, záhuba dominancie doláru či len čínsky nepodarok?

Čínska vláda začína tlačiť svoju menu aj do digitálneho priestoru. Ako prvá veľká ekonomika na svete vydáva čínska centrálna banka takzvané digitálne juany. To môže zamiešať karty na medzinárodnej finančnej scéne, píše denník Wall Street Journal (WSJ).

Digitálne meny nie sú nutne novinkou. Bitcoin je tu s nami už od roku 2009, pričom dnes existuje aj mnoho ďalších digitálnych platidiel. Tie však nepredstavujú oficiálne uznávané meny a fungujú v podstate mimo svetového peňažného systému.

Čínske digitálne platidlo však je oficiálne „tlačené“ čínskou centrálnou bankou. Umožní tak vláde okrem iného aj väčší dohľad nad vlastnou ekonomikou i nad občanmi. Na rozdiel od spomínaných neoficiálnych kryptomien tieto peniaze nebudú umožňovať anonymitu pre svojich užívateľov

„Aby sme ochránili našu suverenitu a právny štatút meny, musíme plánovať dopredu,“ hovorí Čchang-čchun Mu z Čínskej ľudovej banky, ktorá dohliada na projekt digitálneho juanu. Čína sa pritom púšťa do viacerých projektov digitalizácie ako spôsobu na centralizovanie riadenia.

Národné záujmy USA

Zároveň ide zrejme o snahu na rozbitie dominancie doláru, ktorý sa vo veľkom používa na medzinárodných menových trhoch. S dolárom sa na nich obchoduje v až 88 percentách prípadov, juan dnes zaberá len 4 percentá.

Tieto aktivity preto prirodzene vnímajú aj v Spojených štátoch, pre ktoré môže byť projekt digitálnej čínskej meny najväčším ohrozením. Podľa WSJ predstavitelia amerického ministerstva financií i Národných rezerv dôsledne problematiku sledujú a pracujú na možnosti vlastného digitálneho doláru.

„Čokoľvek ohrozuje dolár je problémom národnej bezpečnosti. Toto [digitálny juan, pozn. red.] ohrozuje dolár z dlhodobého hľadiska,“ komentoval situáciu bývalý zamestnanec Medzinárodného menového fondu Josh Lipsky, dnes člen think-tanku Atlantická rada.

Digitalizácia juanu by mohla pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách ľahšie presúvať peniaze na medzinárodnej úrovni, čím by sa zároveň posilňoval vplyv Číny. Len obmedzené užívanie takejto digitálnej meny vo svete by taktiež prispelo k tomu, že ekonomické sankcie zo strany USA by stratili na svojej sile.

Transakcie pomocou digitálnej čínskej meny totiž nebudú musieť prechádzať systémom SWIFT, ktorý dokáže monitorovať americká vláda. USA by tak v praxi nedokázali efektívne zmrazovať účty nepohodlných politikov či organizácii.

Ako to funguje

V Číne prebieha testovanie digitálnej meny už od apríla minulého roku. Za nedávne mesiace si približne 100-tisíc občanov stiahlo aplikáciu tamojšej centrálnej banky, cez ktorú môžu míňať drobné obnosy digitálneho juanu. Tie dostanú ako dotáciu od vlády.  

Na obrazovke takýto peniaz pripomína papierové bankovky. Obsahuje aj obraz Mao Ce-tunga, prvého predsedu čínskej komunistickej strany ako aj prvého prezidenta komunistickej Číny. Platí sa ním podobne ako dnes platobnou kartou či cez iné telefónne aplikácie.

Dôležitým faktorom na rozdiel od bežných kryptomien bude stabilita. Zatiaľ čo taký Bitcoin je známy dramatickými rastmi či poklesmi hodnoty, Peking chce digitálny juan pevne viazať na fyzické peniaze. Na jeho hodnote sa teda zrejme nebude dať špekulovať.

Peking predpokladá, že digitálny juan bude spoločne v obehu s papierovými bankovkami a kovovými mincami. Podľa niektorých bankárov a analytikov Čína plánuje v konečnom dôsledku digitalizovať všetky svoje peniaze. Peking takéto plány zatiaľ oficiálne neohlásil.

Pomôcka k sledovaniu národa

Digitálne juany sa zrejme stanú obľúbeným nástrojom čínskej vlády. Sú totiž programovateľné, je teda možné im navoliť napríklad dobu vypršania, čiže časové obmedzenie na ich minutie. To môže poslúžiť napríklad na rýchlu finančnú injekciu pre čínsku ekonomiku pretože časovo obmedzené peniaze budú motivovať občanov na míňanie.

Zároveň je tu už spomenutý aspekt sledovania. Mu tvrdí, že centrálna banka bude sledovať jednotlivcov platiacich digitálnym juanov len v obmedzenom režime, čo sám nazýva ako „kontrolovaná anonymita“.

V Číne je však anonymita nežiadúca. Mnohé mestá či provincie využívajú milióny kamier so softvérom na rozpoznávanie tvárí občanov v rámci takzvaných systémov sociálnych kreditov. S rozšírenou digitálnou menou by sa napríklad pokutovanie občanov stalo ešte rýchlejším a jednoduchším procesom.  

Očakáva sa, že digitálny juan bude presúvaný okamžite. To je rozdiel od súčasných elektronických bankových transakcií. Odstráni sa tak zrejme spôsob, akým banky či aplikácie zarábajú na poplatkoch. Jediným prostredníkom bude čínska centrálna banka, ktorá bude v rukách držať všetku moc.

Približne 60 krajín vo svete sa dnes zaoberá štúdiom alebo priamo vývojom vlastných digitálnych peňazí. Takéto kryptomeny majú veľký potenciál, hlavne pre ľudí bez bankových účtov. Tých je podľa Svetovej banky vo svete približne 1,7 miliardy.