Jarný budíček, diel piaty: Deväť prekážok na ceste k životnému snu

Vitajte, sme vo finále! V poslednej časti nášho Jarného budíčka vás prevediem deviatimi zakopnutiami, na ktoré si musíte dávať pozor na ceste za naplnením osobného poslania. Samozrejme, ponúknem aj efektívne riešenia či zmeny uvažovania nad ich príčinami. Pri niektorých sa len krátko zastavím, pri iných pobudnem trošku dlhšie. To všetko spolu s Billom O’Hanlonom, autorom skvelej knižky s názvom Lenivcova cesta k úspechu. Poďme na to!

Prvá prekážka: príliš sa riadite svojimi pocitmi

Začnem zostra – zakopnutie číslo jeden má názov: príliš sa riadite svojimi pocitmi. Emócie sú dobrý sluha, no zlý pán. Táto formulácia je trochu prehnaná, uznávam, ale chcem prostredníctvom nej niečo zdôrazniť. Keď sa pustíte do realizácie svojho poslania, vízie, cieľu, je dôležité, aby ste sa nezačali riadiť iba svojimi pocitmi. 

Na ceste za svojím snom sa ponoríte do neprebádaných vôd a budete prechádzať po cestičkách, ktorými ste ešte nikdy nešli. Nepoznané v nás prirodzene vyvoláva strach a pochybnosti. A toto teda nie sú dobrí radcovia či vodcovia na ceste k úspechu. Tí skôr brzdia, paralyzujú, zneisťujú. Väčšina ľudí sa pri ich „dobre mienených“ radách zastaví, zasekne alebo dokonca zaradí spiatočku. 

Pokiaľ sú vaše pocity pomocníkmi, ktorí fúkajú vietor do plachiet, v tom prípade ich vnímajte a nasledujte. Ale ak vás majú tendenciu ochromovať strachom a pochybnosťami či odkladaním svojho sna na potom, zaznamenajte ich a choďte ďalej. Bill vo svojej knihe ponúka na margo konania podľa emócií tento pohľad: „Píšem, keď dostanem inšpiráciu, a dávam pozor na to, aby som ju dostal každé ráno o deviatej.“

Čo robiť, ak budete nabudúce počuť tenký hlások pochybností alebo niekedy dokonca drsný rev strachu? Skúste týmto hlasom povedať: „Ďakujem vám za informáciu,“ a pokračujte v tom, čo robíte.

Ak je dôležité pristaviť sa pri pocitoch na dlhšie, tak jedine s cieľom porozumieť ich posolstvu. Venujte im však iba toľko pozornosti, koľko je nutné. Ak máte pocit, že by vás toto pristavenie pohltilo a zaplavilo, urobte tak s niekým, kto má odstup a pomôže vám načúvať so zdravým úsudkom.

Druhá prekážka: neviete, čo chcete

Don Harrold, ktorého Bill spomína vo svojej knihe, hovorí: „Nešťastie je nevedieť, čo chceme, a snažiť sa to zo všetkých síl získať.“ Toto je druhé zakolísanie na ceste k úspechu. Pokiaľ neviete, čo chcete, jednoducho len zabíjate čas. Venujte preto svoju energiu na definovanie si svojho poslania a hýbte sa! To je jasné ako facka. Ako na to? Ak neviete, preskočte na začiatok nášho špeciálu a tam nájdete odpoveď.

Tretia prekážka: uprednostňujete istotu pred túžbou duše

Tretie zakopnutie signalizuje, že dávate prednosť istote pred vnútornou túžbou duše. „Často napokon končíme tak, že svoju autenticitu vymeníme za to, čo vnímame ako nutné pre prežitie. Desí nás pomyslenie, že by sme istotu vymenili za najhlbšie prianie svojho srdca“, píše Greg Levoy vo svojej knihe. Bill ilustruje toto tvrdenie na svojom vlastnom živote, keď hovorí:

„Som rád, že sa ekonomika zmenila. Väčšina z nás si už zrejme nemyslí, že vo veľkých firmách je väčšia pracovná istota než pri podnikaní. Od roku 1981 si zarábam sám na seba. Niekedy som si tiež robil starosti o to, ako sa uživím. Ale ako roky idú, uvedomujem si, že moja práca je vlastne istá. Ja sám mám nad ňou totiž priamu kontrolu. Nikto ma nemôže vyhodiť, som sám sebe zamestnancom i zamestnávateľom. Pokiaľ si všimnem, že si ma ľudia nenajímajú, nemám zákazky alebo nekupujú moje produkty, sám sa budem snažiť niečo zmeniť, aby som si zaistil prácu. Pokiaľ sa mentálne nastavíte na to, že toho, čo potrebujete, je dostatok, pomôže vám to vzdať sa nutnosti istôt a priblíži vás to k vašim snom.“

Štvrtá prekážka: strach z chybovania a kritiky

Štvrtou brzdou úspechu je strach z toho, že urobíte chybu, alebo že vás budú druhí kritizovať. Aj keď sú oba tieto strachy celkom typické na ceste k úspechu, vec sa má tak, že chyby robíme a ani kritike sa nevyhneme. Klasická cesta je zmesou úspechu, ktorý je popretkávaný chybami, pocitmi, že nevieme, čo robíme, tápaním, vstávaním a padaním, váhaním a situáciami, kedy sme negatívne hodnotení či druhými nepochopení, cítime sa osamotení a na dne. Keď skúšate nové veci a prekonávate prekážky, zaručene sa vám stane, že vám niečo nevyjde alebo sa pomýlite. Neprijatie našej omylnosti v nás vyvoláva najrôznejšie pocity od neistoty až po rezignáciu. Prijatie možnosti, že sa stane chyba, nás oslobodzuje od priľnutí na dokonalosti a vybíjaní svojich síl na nepodstatnostiach.

Piata prekážka: prokrastinácia

Ďalšia pasca, do ktorej často padáme, je prokrastinácia. Alebo v preklade – odkladanie vecí na potom. Vrchol prokrastinácie trefne opisuje vtipný výrok z Billovej knihy: „Vždy som chcel veci odkladať, ale nikdy som sa k tomu nedostal.“ Alebo naše slovenské: „Zajtra, zajtra, len nie dnes, vraví každý lenivec!“ Bolo by však veľmi jednoduché pozerať sa na prokrastináciu iba ako na obyčajnú lenivosť. Aj keď spytovať si svedomie z tohto smrteľného hriechu – zabijaka duše – je na mieste. 

Prokrastinácia často súvisí s nevysporiadaním sa so skrytými problémami, o ktorých som hovorila pred chvíľkou – s naším tápaním v živote, večným premýšľaním bez akcie, plánmi bez realizácie, strachom zo zlyhania, s perfekcionizmom, neschopnosťou ustáť náročné emócie, slabou odolnosťou voči nepredvídateľným situáciám a podobne. Prokrastinácia je akýmsi zrkadlom, že sa nutne potrebujeme v niečom osobnostne posunúť vpred. 

Viete, čo sa v súvislosti s prokrastináciou vyskúmalo? Ľudia, ktorí jej holdujú, pociťujú častejšie stres a vystavujú sa stresorom do extrému – nevedia totiž efektívne narábať s energiou a časom. Hoci by sa mohlo zdať, že veď vegetia, nie? Opak je pravdou, oni stoja a to je ten problém. Práve z toho sú viac vyčerpaní. Majú nižšiu produktivitu a výkonnosť. 

Prokrastinácia je totiž príjemná, len pokiaľ sa deje, potom je rakovinou duše. Tí, čo jej holdujú, častejšie pociťujú úzkosť, hnev, hanbu, životnú nespokojnosť, smútok a pocity viny či tlaku, frustrácie až depresie. Dokonca častejšie prepadnú závislostiam, ako sú – internet, sociálne siete, jedlo, alkohol, pornografia a podobne. Východisko z prokrastinácie Bill prirovnáva ku streľbe:

„Pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, pripravte sa, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte, zamierte – nezačína vás to otravovať? Čo tak radšej takto? Pripravte sa rýchlo, krátko zamierte a páľte! Potom sa znovu prichystajte, zamierte a vypáľte!“

Šiesta prekážka: vyhováranie sa

Výhovorka stojí groš! A tá je ďalším zakopnutím na ceste k úspechu. Ako často počujem: „Mal som iné povinnosti, ktoré mi bránili ísť za svojím snom.“ Alebo: „No, nie každému je dopriate, nenarodil som sa pod šťastnou hviezdou.“ Všetky tieto vysvetlenia či skôr výhovorky ospravedlňujúce vaše ukrajovanie z duše môžu byť pravdivé len v tom prípade, že v ne uveríte a prestanete sa snažiť naplniť svoje životné poslanie. To je skutočný dôvod, ktorý stojí za vaším neúspechom. 

Buďme k sebe úprimní – každý máme svoju variantu takéhoto výroku. Poďte si urobiť malé cvičenie. Doprajte si chvíľku a započúvajte sa do svojich vnútorných dialógov ospravedlňujúcich to, prečo ste tam, kde ste. Napíšte si svoje výhovorky na papier a podrobte ich analýze pravdivosti. Stavím sa, že vo finále vám neprinášajú pokoj a nie sú ani postačujúcimi ospravedlneniami toho, že ste na mieste. 

Postavím pred vás v tejto súvislosti ešte jednu krásnu otázku, ktorú som našla v Billovej knihe: „Čo z toho, čo si hovoríte, vás odrádza od snahy ísť za svojím snom?“ Opäť si dajte chvíľu, popremýšľajte, zaznamenajte si odpovede. Ak stoja za riešenie, pustite sa do toho s niekým, kto vám dá spätnú väzbu. Ak nie, odložte ich nabok a robte niečo užitočnejšie. Lebo ako sa hovorí: „Buď budeš mať výsledky, o ktoré sa usiluješ, alebo výhovorky, prečo výsledky nemáš.“

Siedma prekážka: hádzanie viny na iných 

Alternatívou tohto zakopnutia je obviňovanie druhých či celého vesmíru za to, že nežijete to, čo by ste túžili. Raz za to môže spoločenská situácia, inokedy nezvládnutá rodičovská výchova, ktorá vás osobnostne oslabila, alebo je dôvodom to, že ste nezdedili dostatočný finančný kapitál. Ako hovorí Bill: 

„Mňa nezaujíma, kto môže za to, že ste neuspeli, a svetu je to tiež jedno. Svet vás učí, čo funguje, iba v tom prípade, pokiaľ podnikáte kroky smerom k vášmu snu. Nedeje sa tak, pokiaľ hovoríte len o tom, kto alebo čo vám v úspechu bránilo. Zabudnite na to, kto za čo môže a pustite sa do práce.“ 

Sú totiž len dve skupiny ľudí – tí, ktorí o úspechu iba snívajú, a iní, ktorí ráno vstávajú a tvrdo na ňom pracujú.

Ôsma prekážka: starostlivosť o potreby a sny druhých

Ôsmou prekážkou, na ktorú môžete počas putovania za naplnením životného poslania naraziť, je starostlivosť o potreby a sny iných ľudí. Niežeby starostlivosť o šťastie druhých bola zlá, ale ak bude pre vás jedinou prioritou, nikdy sa nedostanete k realizácii vlastných snov. Takýmto konaním sa dostávate do rizika, že sa z vás stanú zatrpknutí ľudia, ktorí si budú vyžadovať u druhých ocenenie za ich veľké obety, o ktoré ich často nik nežiadal. Obdivujem mnohých, ktorí si popri starostlivosti o rodinu dokážu nájsť chvíľu aj pre seba. Niekedy sa tak deje po nociach alebo vďaka tvrdej disciplíne a starostlivému manažmentu času. Dávajú si pritom veľký pozor na to, aké sú ich priority, a s láskou odmietajú povinnosti, ktoré nesúvisia s tým, kým sú a kam smerujú.

Deviata prekážka: nejasnosť dôvodu robenia toho, po čom túžite

Posledným zakolísaním je nejasnosť dobrého dôvodu, prečo robíte to, po čom túžite. Pod dobrým dôvodom myslím prínos pre ľudí, svet, komunitu. Z príbehov ľudí sa mi zdá, že peniaze, moc, postavenie, sláva nie sú dosť dobrými dôvodmi, ktoré prinášajú vnútorné uspokojenie. Je však príjemné, ak sú sekundárnym efektom onoho dobrého dôvodu. Bill o svojich dobrých dôvodoch hovorí takto:

„Jeden z dôvodov, prečo som taký nezastaviteľný vo svojej terapeutickej a spisovateľskej dráhe, spočíva v tom, že sa jej nevenujem len kvôli sebe. Pripadá mi, že som k tejto práci povolaný a svet ju potrebuje. Tak to cítim od samého začiatku. Keď som bol na vysokej, mal som pár priateľov, ktorí mali folk-rockovú skupinu. V jednej z ich piesní bol verš, ktorý si pamätám dodnes: „Sme píšťaly, ktorými prúdi dych Boha.“ Práve tak si pripadám, keď vediem workshop. Mojou úlohou je vyčistiť píšťalu, aby mnou mohol prechádzať čo najčistejší tón. To znamená, že sa musím čo najlepšie pripraviť a urobiť z mojich workshopov niečo také presvedčivé a hodnotné, že ľudia z nich odídu pohnutí. Cítim, že ma nič nezastaví, pretože keď robím túto prácu, skutočne mám pocit, že niečím prispievam a slúžim svetu. Zdá sa mi, že by to bol prejav sebectva a lenivosti, keby som nepokračoval. Svet potrebuje to, čo mu môžem dať. Boh so mnou počíta a ja to nemôžem vzdať.“ 

Záver

Tak a máme to! Odhalili sme všetky nástrahy, ktoré na nás môžu číhať na ceste za naplnením životného poslania. Ak by ste sa v budúcnosti do nejakej pasce chytili, verím, že v nej nepobudnete dlho, ale rýchlo nájdete únikovú cestu.

Ďakujem vám za vašu priazeň. Kedykoľvek budete mať pocit, že ste sa sebe samým stratili alebo zišli z cesty, opäť stačte play na prehrávaní jednotlivých dielov nášho podcastového špeciálu. Sú tu pre vás. A ak vám na ceste za naplnením životného poslania dobre padne skupinová podpora či kopec zaujímavých inšpirácií, lajknite vzťahovácky profil na Facebooku alebo nás sledujte na Instagrame. 

A čo bude ďalej? Dobrodružstvo sa nekončí! Lúčim sa s vami so známym pozdravom: „Džem ba dú na?“ Želám šťastnú cestu a skvelé zážitky na vašej dobrodružnej výprave. Prečo to všetko? Lebo na nás predsa záleží!  

Zdroj: O’Hanlon, B.: Lenochova cesta k úspěchu. Portál, 2016. ISBN 9788026210160