Veľká noc výrazné zhoršenie pandémie neprinesie, predpovedá Bošňák

Scenár podobný vlaňajším Vianociam, keď po sviatkoch raketovo rástol počet nakazených vďaka uvoľneniu opatrení, Veľká noc neprinesie. Dátový analytik Ivan Bošňák pre Štandard vysvetlil, že na to existuje hneď viacero dôvodov. Na druhej strane považuje za dôležité, aby ľudia nečakali na úplné vymiznutie vírusu, ale naučili sa s ním žiť.

V čom sa odlišuje situácia okolo Veľkej noci od situácie, akú sme mali pred Vianocami?

My vidíme päť, možno šesť rozdielov. Od obdobia Mikuláša – Vianoc zomrelo na Slovensku 10-tisíc občanov a tento počet indikuje pri smrtnosti jedno percento asi jeden milión infikovaných za toto obdobie 100 dní. Niektorí boli asymptomatickí, mnohí ale so symptómami, a viac ako 35-tisíc ich skončilo v nemocniciach. Táto časť mobilnej a ohrozenej populácie sa výrazne premorila a šírenie ich ohrozuje minimálne. Vírus to má dnes ťažšie. Okrem toho sme zaočkovali do Veľkej noci 750-tisíc ľudí prevažne z prvej línie, starších a zdravotne znevýhodnených. Proti tomuto postupu sú výhrady, ale nejdeme od najmladších. Najmenej 350-tisíc ľudí už má viac ako štyri týždne od prvej dávky, čo stačí na vybudovanie výraznej imunity proti ťažkým stavom a úmrtiam. Je to významný faktor. K tomu je pravda, že pred Vianocami sme mali za 14 dní kumulovane takmer 100-tisíc zistených infikovaných a počty rástli, ale dnes je tento počet za 14 dní pri masívnejšom testovaní AG testami len asi 40-tisíc a počty klesajú. Toto je skupina ľudí, ktorá potenciáne vírus šíri.

Čo sa zmenilo v porovnaní s Vianocami?

Dnes je dynamika zásadne iná a v náš prospech. Teplé počasie so slniečkom na rozdiel do chladnej suchej zimy bez slnka je ďalší vyznamný faktor. V nemocniciach nechýba kvôli nakazenosti covidom a pobytu v karanténe také množstvo personálu ako na Vianoce, a aj počet hospitalizovaných klesá, nestúpa. Opäť iná dynamika. A nakoniec, máme zatvorené okresy aj hranice, čo na Vianoce nebolo a vtedy boli prázdniny dva-tri týždne od 19. decembra do 6. januára, teraz je voľno šesť až sedem dní. Rozdiely sú obrovské a rovnako rôzny bude aj dopad. Opatrnosti nie je nikdy dosť, ale je potrebné vymenovať rozdiel v kritických faktoroch a ľuďom povedať aj tento kus pravdy. Preto sme vo vývoji optimistami. Nakoniec to vývoj na Slovensku (a podobne v Česku) potvrdzuje.

Môže nás nedodržiavanie opatrení počas Veľkej noci dostať do situácie, v akej sme boli po Vianociach?

Určite nie. My dnes klesáme vo všetkých hlavných parametroch: infikovaní, hospitalizovaní, pozitivita PCR a AG testov a aj v úmrtiach napriek tomu, že sa mnoho nariadení nedodržiava. Je to v podstate dobrá správa. Napriek tomu, že sa nedodržiavajú, klesáme. Nedodržiavanie izolácie, odstupu a nenosenie respirátora pri dlhých stretnutiach v interiéri môže mať za následok spomalenie poklesu. Ale ten trend je náš „friend“. Neevidujeme v súčasnosti masívny nástup akejkoľvek neznámej a novej mutácie v okolí. Po dlhých týždňoch vianočných prázdnin, voľného cestovania po celom Slovensku a dlhého zdržiavania sa ľudí z rôznych skupín na chatách, chalupách, v penziónoch a ubytovniach, a ich následný návrat domov do rodín spôsobil po Vianociach trvalý rast počtu infikovaných. Nasledoval nárast hospitalizovaných z 2 500 na 4-tisíc a 10-tisíc úmrtí. To sa teraz veľmi pravdepodobne nestane. Skúsme akceptovať ako fakt aj to, že na Veľkú noc sa rozpustilo správajú tí istí, čo na Vianoce. Zároveň sa dnes chránia principiálne a disciplinovane tí istí, čo na Vianoce. Nedisciplinovaní chorí nakazili okolie, chránení dopadli o niečo lepšie. Určite si roly na sviatky nevymenili.

Akú rolu hrá pri splošťovaní krivky očkovanie a teplé počasie?

Na vývoji vo svete vidíme, že pandémiou sú zasiahnuté aj štáty s teplým počasím v Južnej Amerike, v Afrike a aj arabské krajiny. Platí však, že teplé počasie s 15-20 stupňami Celzia je dobrou správou pre nás a zlou pre vírus. Na Vianoce s teplotami od mínus 10 po plus 5 stupňov Celzia sa vírus šíril jednoduchšie. Veľkú úlohu hrá aj suchý alebo vlhký vzduch. Prekúrené nevetrané miestnosti so suchým vzduchom boli ideálne podmienky na zachytávanie sa čohokoľvek na našich slizniciach. Teraz s príchodom jari sme na tom omnoho lepšie. Po teple a vlhkosti vzduchu je tretím faktorom slnečný svit, schopnosť získať na slniečku vitamín D a celkovo si posilniť imunitu. Prechádzky v prírode dnes a na Štefana sú neporovnateľným zážitkom. Vonku je veľa ľudí a vydržia sa dlho prechádzať. To sú všetko výborné správy pri potláčaní šírenia vírusu.

Ktoré regióny na prípadné nedodržiavanie opatrení najviac doplatia?

Na záver druhej vlny je opäť postihnutý sever krajiny, ale aj hraničné okresy s Českou republikou a s Poľskom. Všetci si už chceli a potrebovali odfúknuť a zasiahlo ich to znova. Nedodržiavanie opatrení v Bratislave a v Nitre je výrazne menšou hrozbou oproti stýkaniu sa s cudzími ľuďmi, nedodržiavaniu odstupov a nechráneniu sa v Žiline, v Martine, na Kysuciach, na Orave, v Poprade či v Prešove. Päť- až šesťnásobne vyšší počet infikovaných v severných okresoch môže spôsobiť šírenie v komunitách rodín a malých spoločenstiev, kde sa nenosia pri návštevách respirátory alebo rúška. Určite na severe po sviatkoch narastie v nemocniciach počet pacientov s príznakmi, problémami a budú rásť aj ťažké stavy a prídu desiatky úmrtí. Sme nezodpovední, určite aj unavení, ale vírus to nezaujíma. Jediným cieľom a liekom zostáva zraziť počet infikovaných a infekčných na akceptovateľnú úroveň, pri ktorej „vieme s vírusom žiť“. K týmto úrovniam má blízko Nitriansky a Bratislavský kraj, neskôr sa pridá Trnavský a Košický kraj. Ostatné kraje a oblasti o mesiac, niektoré severné okresy o šesť až osem týždňov. Krivky neoklameme, pokles trvá dlhšie ako rast a pokles z vysokých hodnôt Považia a Kysúc bude trvať do mája.

Aký vývoj prepokladáte po Veľkej noci?

Nepredpokladáme výrazné zhoršenie situácie pre tých šesť faktorov, ktoré sme uviedli. Budú však silné regionálne rozdiely a vzniknú ohniská. Príkladom bol Ždiar, kde slovenskí a poľskí turisti vírus podonášali do chát a penziónov. Následne si ho rozdávali a rozdávajú aj domáci. Také ohniská treba izolovať, rýchlo a často testovať, odhaliť infikovaných a zabrániť rozšíreniu do susediacich oblastí. Spomalí sa pokles počtu infikovaných, ale hodnoty z 3-tisíc na 2-tisíc hospitalizovaných budú veľmi pomaly klesať. Može to trvať týždne, stále bude veľa ťažkých stavov, lebo nemáme ochránených seniorov a zdravotne znevýhodnených občanov. Pomaly a nesystémovo očkujeme a, bohužiaľ, aj úmrtia budú okolo 50 denne a celkovo za apríl určite nad 1 500, v máji podobne. Predikovali sme to na Vianoce a do mája je potrebné rátať s 15-tisíc úmrtiami „na“ a „s“ covidom. Zajtra ich budeme mať 12-tisíc a sme v tomto parametre s Českom a Maďarskom v top trojke celej Európy. Nepomôže nám reportovať do svetových databáz len úmrtia „na“ covid, keď ostatní reportujú to vyššie číslo. Nalejme si čistého vína. Výhodou je, že tí, ktorí boli ohrození, to dostali a umreli. Už nemôžu umrieť druhýkrát. V iných krajinách možno očakávať rast úmrtí a aj druhej vlny, u nás sa krajinou prehnala od Mikuláša do Veľkej noci za 120 dní a tie úmrtia sú daňou za stratégiu „premorme sa“. Lebo päť a pol milióna občanov potrebuje vidieť a počuť jasný plán uvoľňovania, návratu do aspoň sčasti normálneho pracovného, rodinného a spoločenského života. Tento plán nemáme, nevieme im ho jasne vysvetliť. Potrebujeme ho my aj občania, zvlášť a skôr v bielych okresoch, neskôr aj v červených a dnes čiernych okresoch na severe a východe Slovenska.

Máte pripomienky ku covid automatu, ktorý mal situáciu riešiť a jasne stanoviť, aké opatrenia môžu ľudia čakať?

Covid automat potrebuje upraviť a nastaviť meranie a vyhodnocovanie parametrov tak, aby jasne odpovedal čo, kedy, kde a ako uvoľníme a otvoríme. Podľa súčasného automatu by sa žiaci na druhom stupni základných škôl dostali do školy prezenčne najskôr 26. apríla a stredoškoláci až v máji, podobne je to so športom v exteriéri aj v interiéri. Pre mnohých je to neakceptovateľné. Covid automat je závislý od počtu hospitalizovaných, ktorí vďaka pomalému postupu očkovania ohrozených budú klesať pod 2 500 veľmi pomaly. Je potrebné pozerať sa aj na iné kritické parametre a vyhodnocovať ich pokles či nárast. Covid automat je v súčasnej podobe rovnaké bremeno ako núdzový stav. Dlhodobo sa spoliehame na oba inštrumenty. Nemali by sme s nimi pracovať tak, aby nám obmedzovali život, ale aby nás pripravili na novú, menej ustarostenú fázu „po korone“. Je potrebné prejsť do stavu „naučme sa s vírusom žiť“, lebo inak budú škody na duševnom zdraví, psychickej pohode, ale aj fyzickej kondícii a odolnosti obyvateľstva len rásť. Potrebujeme zásadný zvrat a nápravu škôd.

(ste,top)