Mestá a dediny stavili na zdieľané centrá, od vlády žiadajú peniaze na ich vybudovanie

Branislav Tréger, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, chce pre slovenské obce spoločné centrá zdieľaných služieb. V nich vidí hlavný nástroj, ako zmodernizovať verejnú správu na Slovensku. Toto riešenie by umožňovalo zachovať súčasný vysoký počet obcí, lebo podľa neho ide o národné bohatstvo Slovenska.     

Prichádzate s návrhom nového spôsobu fungovania samosprávy. S akým ohlasom ste sa stretli?

Modernizáciu sme postavili na zdieľaných centrách. Návrh sme predstavili u zástupcu európskej komisie Slovensku, u generálneho prokurátora, guvernéra Národnej banky, u ministerky Remišovej, u ministra Hegera [rozhovor sa uskutočnil v čase, keď bol Eduard Heger ministrom financií, pozn. red.] a všade to zobrali. Máme rozdrobenú, vidiecku krajinu. Máme veľmi veľa dedín, ktoré majú do 500 ľudí. Zdieľané centrá majú byť podobné inštitúcie ako v Poľsku, len prispôsobené na naše podmienky.

Priblížte, čo si máme predstaviť pod zdieľaným centrom.

Na porovnanie, za socializmu to bola stredisková obec. Vychádzame z toho, že každá obec bude mať spoločné úradovne, napríklad spoločné úradovne v rámci školských úradov, stavebných úradov, sociálnych úradov. Sústredná obec bude robiť pre obce s menším počtom obyvateľov, ktoré sú okolo nej, kvalitné a digitálne úkony. Vyrieši sa tým veľa vecí. Napríklad, keď povieme, že zdieľané centrum bude obec, ktorá je pri železnici alebo pri diaľnici, tak bude mať digitálne spojenie. Prenos dát bude zabezpečený.

Uveďte konkrétne príklady, čo by malo mať na starosti zdieľané centrum.

Napríklad územné rozhodnutie, stavebné konanie, posudzovanie v rámci sociálnych služieb, školské obvody, predprimárne vzdelávanie. Mnohé z toho funguje už teraz. Predstavte si, že by sme zdieľali službu, povedzme, spracovania a zhodnocovania odpadov. Keď sa, trebárs, spoločne kúpi zametacie auto pre všetky združené obce na ich náklady, členené napríklad podľa počtu obyvateľov, bude vyťažené, lebo bude slúžiť všetkým.

Akým spôsobom presvedčíte obce, aby spolupracovali?

Osvetlím to na príklade. V Nižnej Boci so 105 ľuďmi dostane starostka do elektronickej pošty od nejakého developera požiadavku na poskytnutie územnoplánovacej informácie. Ona tú poštu ani neotvorí, neprečíta si to, pretože nemá dobré elektronické spojenie. Po dvoch rokoch developer príde a povie: V roku 2019 som vám poslal list, aby ste mi poskytli informáciu o územnoplánovacej situácii na konkrétnom pozemku; nedali ste mi ju, zmarili ste mi investíciu, dám vás na súd. Starostovia volajú po tom, aby sa mohli združiť. Keď takáto požiadavka príde do centrály, kde pracovník v rámci územného stavebného bude presne vedieť, ako postupovať, developer ho nedobehne.

Osvedčil sa takýto prístup popri Poľsku už aj niekde inde?

Česi nás predbehli. Zdieľané centrá na určitých úrovniach tam už fungujú štyri alebo päť rokov. Okrem toho, že to je rýchlejšie a kvalitnejšie, je to aj úspornejšie. My už dnes niektoré veci zdieľame prostredníctvom spoločných úradovní.

Čo žiadate od vlády?

Od vlády žiadame prostriedky na to, aby sme vytvorili 50 zdieľaných centier. Ako pilotné projekty. Peniaze použijeme na to, aby sa dokonale vybavili z hľadiska informačno-komunikačných technológií. Nebudeme začínať s 300 kompetenciami, ale s tými, čo sú, a k nim budeme pribaľovať ďalšie.

Toto je beh na dlhú trať.

Myslím si, práve že nie.

Aké kompetencie by ste si pribaľovali?

Žiadny aktívny zásah netreba. Viete, čo treba? Len sa stretnúť  v rámci regionálnych zväzov združení miest a obcí a povedať: sústredná obec je okresné mesto alebo ďalšie mesto. Máme 4 800 kompetencií, na ktorých sa dokážeme združiť. Napríklad na plate zamestnanca, ktorý bude v spoločnom stavebnom úrade v zdieľanom centre, sa bude participatívne podieľať každá obec.

Prečo to nemôžete spraviť už teraz, bez toho, aby ste žiadali vládu o pomoc?

Práve preto, lebo tie uzly treba vybudovať. Ak ich postavíme, bude to relatívne rýchlo návratná investícia.

Je tu nejaká predstava, ktorú vyznáva ministerstvo regionálneho rozvoja. Ide to dohromady?   

My sme to predebatovali aj s pánom Ledeckým [bývalým štátnym tajomníkom ministerstva regionálneho rozvoja, pozn. red.], aj s pani Remišovou. Súhlasia s týmto konceptom.

Nebije sa to s ich spôsobom rozvojového financovania?

Vôbec nenamietame, že to musí byť v Pláne obnovy. [ZMOS navrhovalo, aby sa prostriedky zabezpečili z Fondu obnovy, pozn. red.]. Nepochybujem o tom, že sa nájdu zdroje, aby sme túto modernizáciu spustili.

Mali by byť zdieľané centrá nástrojom na to, by sa dokázali prerozdeľovať aj peniaze z eurofondov z nového programového obdobia na roky 2021 až 2027?

Áno.

Pri súčasných kompetenciách teda chcete vytvoriť zdieľané centrá. Čo však s tým veľkým počtom obcí, ktoré sú na Slovensku?

Nechceme rušiť mestá alebo obce. Pristupujeme k tomu ako vo Francúzsku, kde každá obec, každý názov, aj keď bude bez poslanca, bude národným bohatstvom. My nemáme problém so starostami alebo s primátormi, máme problém s poslancami. V prepočte na stotisíc obyvateľov má Slovensko zo štátov Európskej únie vysoko nadpriemerný počet poslancov. Ak bude sústredná obec, kontakt bude zabezpečovať poslanec, starosta, ktorý tam bude na štyri hodiny. Ale bude sedieť v sústrednej obci, v tom obecnom alebo mestskom zastupiteľstve a bude rozhodovať.