Keď apoštoli pochopili a pred očami zažili radosť vzkriesenia, zostali do konca života verní. Väčšina z nich za tú pravdu zomrela smrťou martýra. Konšpirácie nevyvolávajú toľko odvahy a vernosti, hovorí Danny Jones, kazateľ Bratskej jednoty baptistov v Bratislave.

Evanjelium podľa Matúša, 28. kapitola: 1 Po sobote, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2 A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. 3 Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. 4 Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi. 5 Ale anjel povedal ženám: „Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6 Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. 7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to.“ 8 Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. 9 Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: „Buďte pozdravené!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10 Vtedy im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!“

Príbeh našej viery sa začína a končí radosťou. Ťažko sa nám tomu verí, keď prežívame ťažkosti tohto sveta. Jób to spochybňoval a potom sa ho Boh v búrke opýtal: Jób 38, 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! 5 Kto určil jej rozmery? — Veď to vieš! — Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru? 6 Do čoho sú zapustené jej podstavce, kto položil jej uholný kameň, 7 keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? 

Radosť na začiatku aj na konci

Všetko sa začalo radosťou. Vieme si predstaviť tú scénu? Miliardy anjelov naokolo sledujú, ako postupne stvoril Pán vesmír a svet. V úžase a s radosťou pozerali stvorenie hviezd a planét, neba a zeme, zvierat a vtáctva, muža a ženy. Všade bola len radosť. Tak isto sa dejiny končia radosťou. Zjavenie Jána 5, 9 A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov, 10 tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria: 11 „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.“ Plní radosti vyhadzujú svoje klobúky a vence do vzduchu a kričia Sláva Bohu.

V siedmej kapitole Zjavenia Jána vidíme, že tí dvadsiatištyria starci nie sú sami, ale z celého sveta je tam radostný zástup ľudí, ktorých vidí Ján. Zjavenie 7, 9 Po tomto som pozeral a uvidel som veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti 10 a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi.“ Všetko s Bohom sa začínalo a končí radosťou.

Ale medzi tými bodmi – začiatkom a koncom – je bežný život, život plný trápenia a hriechu, život v súžení a skúškach. Ako Elifaz Jóbovi hovoril: Jób 5, 7 Naozaj, človek sa rodí na trápenie, ako iskry vyletujú nahor. Zdá sa, že tú radosť sme stratili v záhrade Eden. Adam a Eva hľadali radosť inde a dodnes je to naším problémom. Neveríme, ako neverili, že nám Boh len dobré dopraje a bez Neho to bude len blud. Práve preto do tohoto biedneho sveta prišiel Ježiš. Posolstvo radosti zopakoval. Ján 15, 9 Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske! 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. 11 Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná. Zrejme aj pre Ježiša je radosť dôležitá. Chce, aby sme mali dokonca plnosť radosti. Máme vždy dôvod sa radovať, ale asi nesprávne na veci pozeráme. Podobne ako Ježišovi učeníci, ani my nechápeme niekedy, čo sa okolo nás deje.

Mali iné plány

Tri roky strávili s Ježišom. Počuli, keď im vysvetľoval v Evanjeliu podľa Marka v kapitolách 10, 11 a 12, že zomrie a potom vstane z mŕtvych. Ale nechápali, lebo mali zafixované iné očakávania a plány. Dokonca aj ich rodičia sa do toho angažovali, keď sa pýtali, či nemôžu synovia v Jeho kráľovstve sedieť po Jeho pravej aj ľavej strane. Skutočne nikto nečakal, že by Mesiáš zomrel. Až do poslednej chvíle si Peter myslí, že sa začína revolúcia, a mečom sa do toho pustil v Getsemanskej záhrade. Potom s hrôzou sledovali udalosti nasledujúcich dní. Zapreli ho a postupne zmizli, jeden dokonca nahý v tej noci utekal. V piatok opustený zomrel a bol pochovaný.

V sobotu je v Jeruzaleme ticho. Čo prežívali učeníci, nevieme. Určite šok a smútok. Ale po sobote, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. V Evanjeliu podľa Lukáša je napísané, že išli nielen pozrieť, ale priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Načo ich pripravili? Pomazať zosnulého, lebo to nestihli v piatok. Vôbec nečakali, že tam nebude. To sú ženy, ktoré s Ježišom strávili veľa času, počuli Jeho slová, ale neverili, že vstane z mŕtvych. Mt 28, 2 A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. 3 Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. 4 Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi.

Pre kritikov nemali výpovede žien hodnotu

Úžasný obraz. Anjel vyzerá tak, ako by sme si ho predstavili. Odvalil kameň a posadil sa naň. Páči sa mi to. V Božom svete nie je náhlenie ani stres. Všetko ide tak, ako to má byť. Určite sa anjel posadil spokojný s radosťou, lebo vie, že Ježiš žije. Zdá sa, že anjel čakal na tieto ženy, aby boli svedkami toho všetkého. Boli to dôveryhodné ženy, známe medzi učeníkmi. Ako svedkovia toho všetkého, boli vymenované – Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba a Salome. Autori evanjelia chceli naznačiť: „Tu sú mená svedkov, choďte za nimi a pýtajte sa.“ Keď ženy prišli, videli, že hrob je ešte zavretý a zapečatený. Videli, že tam stoja strážcovia. Zrejme sa tam od piatku nič neudialo. A potom zemetrasenie a otvorenie hrobu. Videli, že už tam niet Ježiša, lebo ešte predtým cez steny hrobu vyšiel von. Nepotreboval, aby mu kameň odvalil anjel.

Fra Angelico: Zmŕtvychvstanie Krista. Foto: wikimedia

Zaujímavé, že ženy boli prvými svedkami vzkriesenia alebo možno ani nie. Prvé prišli, lebo milovali Ježiša. Ježiš si ich mimoriadne vážil, napriek kultúre, čo ženám nedovoľovala nič. V Jeho kráľovstve ženy hrali/hrajú veľké a dôležité roly. Toto ráno z lásky prišli. Ale možno je aj dôležitejší dôvod. Ženy v tej kultúre nemali hodnotu. Ich slovo ani na súde neplatilo. Keby to bola konšpirácia a učeníci by telo Krista ukradli a príbeh vzkriesenia vymysleli, jednoznačne by nehovorili, že prví svedkovia boli ženy. Bolo by to kontraproduktívne. Grécky filozof a protivník kresťanstva Celsus napísal proti kresťanom niekoľko diel. Jeden z hlavných argumentov proti vzkrieseniu Ježiša bol ten, že to bolo na základe svedectiev žien, čo nemalo hodnotu. Práve, že ženy boli svedkami, to je ukážkou toho, že to nebola konšpirácia. Stalo sa to presne tak, ako ženy hovorili. Ale aj tak im neverili. Mysleli si, že to bola halucinácia. Preto dodnes na Slovensku na Veľkú noc muži a chlapci polievajú vodou ženy a dievčatá. Musím sa priznať, že to považujem za veľmi čudný zvyk. Ale to teraz neriešime.

Boh tam poslal ženy a ako prví svedkovia na základe toho, čo im kázal anjel, rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Nevieme si tú radosť ani predstaviť. Radosť väčšinou prežívame vtedy, keď sme milo prekvapení. Boli veľmi milo prekvapené. Ježiš mal pravdu. Hovoril, že vstane z mŕtvych a to sa aj stalo. Bežali, tancovali, radostne spievali. Je vzácne, že cestou sa stretli s Ježišom. Mt 28, 9 Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: „Buďte pozdravené!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10 Vtedy im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia!“  Niekedy potrebujeme ešte silnejšie potvrdenia. Ježiš je taký milosrdný. Učeníkom nevyčítal ani ich neobviňoval za to, že ušli, zapreli Ho a skrývali sa. Nepýtal sa žien: „No a chlapi, kde sú títo zbabelci? Prečo neverili, že dodržím slovo a dnes vstanem zmŕtvych?“ Láskavo im poslal odkaz, že napriek ich zlyhaniu sa na nich teší, dokonca to platí aj o Petrovi. Našim zlyhaním sa príbeh nekončí. Boh má vždy vykupiteľský plán. Ženy už nemali žiadne pochybnosti. Videli Ježiša. Dotkli sa ho. Počuli Jeho hlas. Vedeli, že sa všetci s ním majú stretnúť v Galilei. Radostne tu dobrú správu, evanjelium rozprávali.

Som to ja

Postupne sa im Ježiš ukázal, či dvom učeníkom v dedine Emauzy alebo Šimonovi. Lukáš píše, že sa všetkým jedenástim ukázal. Evanjeliu podľa Lukáša 24, 36 Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ 37 Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. 38 Povedal im: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? 39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ 40 Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kúsok pečenej ryby. 43 Vzal si a jedol pred nimi.

Pre Židov nebola koncepcia zmŕtvychvstania niečo normálne. Verili, že existuje život po smrti, ale skôr duchovný život. Nečakali, že telesne niekto ožije a bude sa s ľuďmi normálne baviť. Preto im hovoril Ježiš: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ Ježiš hovorí, že je skutočným človekom, má telo a hlas, dokonca je hladný. „Nemáte niečo jesť?“ pýta sa. To je úžasné. Zmŕtvychvstanie nie je duchovný prejav. Je to, ako keď sa mŕtve telo oživí do novej formy. Preto boli učeníci ohromení. To nečakali. Pochopili, že sme skutočne nesmrteľní, že smrť nie je koniec, že na kríži bola moc smrti porazená a vierou žijeme večne. Spomenuli si na slová Ježiša pri hrobe Lazara: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“

Konšpirácie nevyvolávajú toľko odvahy

Postupne veľa ľudí Ježiša videlo, dotkli sa Ho, jedávali a pili s Ním. Pavel píše, že sa šesťkrát ukázal vzkriesený Ježiš, raz pred 500 ľuďmi. Evanjeliá a listy Pavlove boli napísané do 30 rokov po odchode Ježiša. Preto píše Pavel v 1 Korinťanom 15, 3 Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, 4 že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem 5 a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. 6 Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. Ak neveríš, choď a opýtaj sa ich, čo sa stalo. Vzkriesenie Ježiša Krista je omnoho jasnejšie potvrdené než iné veci, ktorým veríme. Radosťou boli premenení. Stalo sa z nich „hnutie nesmrteľných“, ktorí odvážne šli až na kraj sveta a svedčili o vzkriesenom Ježišovi. Tí, ktorí sa rozpŕchli a skryli, stali sa odvážnymi, keď do hĺbky pochopili a pred očami zažili radosť vzkriesenia. Zostali do konca života verní. Väčšina z nich za tú pravdu zomrela smrťou martýra. Konšpirácie nevyvolávajú toľko odvahy a vernosti.

Otázkou je, či som vzkriesením Ježiša radostne premenený, ako boli tí, ktorí ho videli. Je jedna veta na konci Matúšovho evanjelia, čo ma fascinuje. Mt 28, 16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. 17 Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Akože pochybovali? Pochybovali, že tam stojí živý, že ho vidia a dotýkajú sa Ho? Možno sa im to nechce veriť, ale bol živý a videli Ho. Verím, že pochybovali o niečom inom.

Vzkriesenie Krista nás všetkých volá k inému životu. Ak existuje vzkriesenie, ak naše životy pokračujú večne, je nutné s tým niečo urobiť. Smrťou nič neskončí, dokonca sa len začína. Vzkriesenie nás volá k tomu, aby sme sa prestali zameriavať len na tento telesný život a začali žiť pre večnosť. Zameranie našich životov ukazuje, že aj niektorí z nás pochybujeme. Premenení vzkriesením išli títo svedkovia a za niekoľko rokov bol celý vtedajší svet kresťanstvom zmenený. Ježiša videli, živého sa Ho dotkli a Jeho posledné poverenie počuli a brali vážne. Tesne pred odchodom hovoril v Lk 24, 44 „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, 46 a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48 Vy ste toho svedkami.“  Pochybujeme alebo vzkriesením premenení nesieme radostne ľuďom Ježišovo posolstvo? Je to dobrá sprava, evanjelium. Máme sa prečo radovať. Smrť bola porazená. Máme odpustenie hriechov. Máme pokoj s Bohom a pred sebou celú večnosť s Ním v raji. Premenení vzkriesením poďme, hlásajme dobrú správu evanjelia. Ježiš žije! Boli vám odpustené všetky hriechy. On je vzkriesenie a život. Kto verí v Neho, bude žiť, aj keď zomrie.

Amen.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.