Nemčina sa vyznačuje tým, že sa podstatné mená dajú ľubovoľne kombinovať, najúspešnejší novotvar sezóny je ale nepochybne „Osterruhe“. Ten „veľkonočný pokoj“ bol vyhlásený a vzápätí zrušený pre územie celého Nemecka. Oficiálne platí od Zeleného štvrtka úplne inde – v troch spolkových krajinách na východe susedného Rakúska.

Už sa nedá celkom spoľahlivo zistiť, kto je autorom novotvaru. V prípadnom prieskume by väčšina asi tipovala na Angelu Merkelovú. Tým, že Nemecko aj Rakúsko žijú už päť mesiacov v rôznych odtieňoch mäkších a tvrdších lockdownov, je ten pojem opotrebovaný, bolo potrebné vymyslieť niečo nové. „Osterruhe“ znie v nemčine krásne a ušľachtilo, ako taká pohodová dovolenka na trávniku so zafarbenými vajíčkami. Samotné slovo veľkonočný pokoj neprezradí, že malo podľa pôvodnej autorky ísť o pokoj bez Veľkej noci – bez verejných bohoslužieb a bez možnosti rodinných stretnutí.

Vášnivá a chaotická debata o veľkonočnom pokoji napovedá niečo o krajinách Nemecko a Rakúsko, o fungovaní federalizmu a najmä o štýle vládnutia odstupujúcej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (66 rokov) a o stále len začínajúcom rakúskom kancelárovi Sebastianovi Kurzovi (34 rokov).

Krajina pokročilej nočnej agónie

Po prvé, Merkelová. Spolková vláda Nemecka má v protipandemickom boji len obmedzené kompetencie, o kľúčových opatreniach preto rozhoduje približne raz do mesiaca „Ministerpräsidentenkonferenz (MPK)“, konferencia krajinských premiérov spolu s kancelárkou. Zvykom je, že zopár premiérov cestuje do Berlína, ostatní sa zúčastňujú cez videohovor.

Zo svedectiev tej poslednej konferencie premiérov vyvstáva obraz Nemecka ako krajiny v štádiu pokročilej nočnej agónie. Merkelová sa teší výbornej fyzickej a mentálnej kondícii, býva ešte hlboko v noci sústredená, čo ale neplatí pre mnohých zo 16 spolkových premiérov. Existuje dokonca podozrenie, že Merkelová (nie prvýkrát) zneužila únavu krajinských premiérov, aby okolo polnoci vytiahla dovtedy neslýchaný návrh prísneho päťdňového veľkonočného lockdownu, ktorému by taký Igor Matovič hovoril „blackout“.

Durínsky premiér Bodo Ramelow sa na druhé ráno v televízii sťažoval: „Do 23:45 hod. som vôbec nevedel, kde je spolková kancelárka a kam zmizla časť premiérov. Ja som sedel šesť hodín pred obrazovkou a čakal som, že štvrťhodinová prestávka, o ktorú bolo požiadané, bude ukončená a že človeku bude povedané, čo sa tu vlastne deje.“ Dialo sa to, že kancelárka aj v jeho mene nariadila veľkonočný pokoj. Národné rozhorčenie na druhé ráno bolo obrovské, po prvýkrát by aj automobilky na dva dni museli zastaviť výrobu. Ani široko rešpektovaná kancelárka nasledovný tlak neustala a veľkonočný blackout rýchlo zrušila.

Dialo sa aj to, že sa Merkelová ospravedlnila. Tradične to nemala vo zvyku, za väčšie chyby (ako napríklad jej konanie v migračnej kríze) sa nikdy neospravedlnila, teraz ale zobrala celú vinu na seba: „Táto chyba je len a len mojou chybou.“

Dynamický macher akože mimo diania

Po druhé, Sebastian Kurz. Mladý rakúsky kancelár má do verejného kajania sa ešte ďaleko. Dôvodov pre ospravedlnenie by bolo dosť, výsledky jeho riadenia pandémie sú zlé, Rakúsko má o trošku vyššiu úmrtnosť na COVID-19 ako Nemecko a registrovalo v roku 2020 značne vyššiu nadúmrtnosť (excess mortality) než Nemecko.

Kurz si ale potrpí na imidži dynamického machra. Už keď bol ministrom zahraničia, jeho mediálny tím úzkostlivo strážil fotografov, aby náhodou nevznikli fotografie, na ktorých by stúpajúca hviezda rakúskej politiky chodila za niekým iným. Aj Rakúsko je spolková republika, vzhľadom na veľkosť krajiny však s nižšou suverenitou spolkových krajín ako Nemecko. V prvej vlne, keď sa Kurz medzinárodne inscenoval ako jeden z úspešných „first movers“, nebol nikto vo viedenskom centre moci zvedavý na názor hajtmanov. Až na jeseň, keď začalo byť zle, začal úrad kancelára pozývať hajtmanov na rokovania o opatreniach.

S nápadom veľkonočného pokoja nechcel byť Kurz spájaný. Kancelár totiž stratil vieru v účinok lockdownov. Vo svojich verejných vyjadreniach to len naznačuje, z interných rokovaní ten postoj kancelára ale vyklebetil burgenlandský hajtman Hans Peter Doskozil. Vyhlásení sprísnení sa Kurz stráni ako čert kríža. Ak už bolo naozaj treba, vyhlásil sprísnenia v širokom kruhu expertov a hajtmanov.

Oficiálne platný „Osterruhe“ vo východnom Rakúsku je pomerne prísny, obchody sú zavreté, jedna domácnosť sa smie stretnúť iba s jedným rodičom, s jedným súrodencom alebo s jedným dieťaťom, len v Dolnom Rakúsku má 4 500 policajtov kontrolovať dodržiavanie opatrení napríklad na cestách. Kurzovi sa podarilo, že vyzerá byť akože mimo diania. Na veľkonočnom pokoji sa dohodli v zdĺhavých a tiež občas nočných rokovaniach minister zdravotníctva a hajtmani spolkových krajín Viedeň, Dolné Rakúsko a Burgenland. Kancelár si dal veľký pozor, aby nebol na očiach.

Čistý bazár

Ale nezostal nečinný, vrhol sa do zástupných vojen. Jedna z tých vojen bol boj o prerozdeľovanie 10 miliónov dávok vakcín od Pfizeru, ktoré EÚ dostane skôr, ako bolo zazmluvnené. Paradoxný výsledok je, že Kurz v tom boji pre Rakúsko nič nezískal, také Slovensko mu ale môže byť vďačné za 602 255 dodatočných dávok v druhom kvartáli.

Ten svoj boj začal Kurz už týždne dozadu, na spontánne vyhlásenej tlačovke. Bil na poplach, že rozdeľovanie vakcín v EÚ je čistý „bazár“ a žiadal nespravodlivosti odstrániť. Kancelár mal pravdu v tom, že sa pre krajiny ako Bulharsko, Chorvátsko alebo Slovensko očakávala ku koncu druhého kvartála silno podpriemerná zaočkovanosť. To ale z jednoduchého dôvodu, že si tieto krajiny zo spoločného európskeho košiara vybrali najmä lacnejšiu látku od firmy AstraZeneca, ktorá dodáva stále len tretinu dohodnutého množstva. Pre európske vlády, ktoré sa ku Kurzovi pridali, sa tento boj oplatil: Bulharsko dostane viac ako milión vakcín, Chorvátsko takmer 700-tisíc, EÚ dosiahla rozumný kompromis a zaočkovanosť v Európe bude rovnomernejšia.

Trápne je, čo sa Rakúšania v priebehu tohto spravodlivého Kurzovho ťaženia dozvedeli o jeho očkovacej politike. Dozvedeli sa, že sa Rakúsko zrieklo možnosti dostať dodatočné vakcíny od Pfizeru. Vinu za to hodil Kurz na Clemensa Martina Auera, vedúceho úradníka pre nákup vakcín a zároveň podpredsedu bruselskej riadiacej komisie pre európsky nákup vakcín. Úradník sa musel oboch funkcií vzdať.

K tomu sa Rakúšania dozvedeli, že aj bohaté Rakúsko bolo jednou z krajín, ktoré si primárne vybrali lacnú vakcínu AstraZeneca. Opozícia tvrdí, že za to môže výdavkový strop od ministra financií Gernota Blümela. Blümel je dvojka v mocenskej pyramíde vládnych ľudovcov, je Kurzovo siamské dvojča, tiež mladý, nagélovaný a bez skúseností z reálneho pracovného života. Blümel popiera, že taký výdavkový strop na nákup vakcín existuje. Hovorí, že by bolo šialené minúť doteraz 33 miliárd eur na odškodnenie občanov a firiem za lockdowny (tretina len pre gastronómiu) a pritom  ušetriť nejakých 50 miliónov eur na vakcínach.

Áno, to by bolo fakt šialené. Teraz, keď východní Rakúšania prežívajú svoj veľkonočný pokoj, majú čas a pokoj rozjímať nad otázkou, či ich vláda je schopná takého šialenstva.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.