Nitriansky biskup Viliam Judák v novej knihe o pôste hovorí o teológii spánku, o akomsi katolíckom feminizme a o okrajových veľkonočných postavách. Publikácia, ktorá prevyšuje priemer domácej kresťanskej tvorby, je voľným pokračovaním jeho predvianočnej knižky Jezuliatko medzi nami. Pokúša sa osloviť tiež neveriacich, zvýrazňuje úlohu žien a má originálne nápady i zamyslenia.

Biskup Viliam Judák je plodným autorom, ktorý má na konte mnoho knižiek, a zatiaľ poslednou je Putovanie k zázraku Veľkej noci. Síce sa zdráha vystupovať v médiách, no v marci sa na reklamných plochách, videu a v miestnych tlačovinách objavil v súvise so sčítaním obyvateľstva so sloganom: „Hlásim sa k Nitre“. Nedávno tiež protestoval otvoreným listom proti zavádzajúcemu obrazu o biskupovi Vojtaššákovi, ktorého sa mal dopustiť vatikánsky archivár a historik.

Jeho primárnym mediálnym pôsobiskom sú knihy a tá najnovšia je naplnená citátmi, vlastnými úvahami i originálnymi myšlienkami prevyšuje priemer domácej tvorby, ktorá sa dostáva na pulty kníhkupectiev. Obsahuje pôstne, aktuálne i nadčasové zamyslenia na každý deň od Popolcovej stredy, ktorá by podľa neho mala byť Medzinárodným dňom ľudskej dôstojnosti, až po Veľkonočnú nedeľu.

Pristavuje sa pri veľkonočných postavách, ktoré zohrali dôležitú úlohu v evanjeliách krátko pred Ježišovou smrťou aj po nej. Medzi protagonistami sú Judáš, taktiež zviera – somár, neznámy muž s vodou či známe i neznáme ženy, ktorým sa osobitne venuje, lebo nám majú čo povedať.

Najnovšiu publikáciu nitrianskeho biskupa obohacujú mnohé odkazy na Bibliu aj na kresťanských i nekresťanských autorov vrátane románov, obsahuje teologický, filozofický a historický kontext, čo ozvláštňuje čítanie. Je si vedomý kritiky kresťanstva a má aj svetský presah, pričom upozorňuje, že „sme nevyčerpali všetky možnosti solidarity“, no aj tá má svoje hranice:

„Každé sociálne konanie a pomoc chudobným sú druhoradé – v skutočnosti je naša služba pre druhých plodná len do takej miery, do akej slúžime jemu… Môžem s niekým trpieť, ale nie za neho. Môžem stáť po boku niekoho pri jeho rozhodovaní, ale nie za neho rozhodnúť. Existuje teda prirodzená hranica, ktorú ako ľudia jednoducho nemôžeme preskočiť.“

Kniha biskupa Judáka vyšla v Spolku sv. Vojtecha.

Katolícky feminizmus a čo s tými, čo neveria na Veľkú noc

S niektorými vyjadreniami nemusíme súhlasiť, napríklad: „moc, teror a násilie smerujú vždy zhora nadol“ a jeho presah k sekulárnym ľuďom nie je dostatočný, keďže ide hlavne o knihu pre veriacich. Nitriansky sídelný biskup sa však snaží aspoň trochu osloviť i osoby mimo cirkvi a sprostredkovať im veľkonočnú udalosť:

„Ako je to s ľuďmi, ktorí neveria na Veľkú noc? Skúsenosť nás učí, že človek nie je celkom  stotožnený s týmto svetom a neuspokojí sa iba so sebou samým, ale zachoval si hĺbavosť a schopnosť zamýšľať sa, zostal človekom pýtajúcim sa a hľadajúcim. Treba mu preto dať šancu a pomáhať mu v hľadaní veľkonočnej pravdy, pretože cieľom Ježišovej misie je ‚učiť všetky národy‘.“

Veľkonočnými postavami sú podľa neho „prvá apoštolka“ Samaritánka, ktorá sa zhovára s Ježišom pri studni, Pilátova žena, Veronika, ktorá podáva Ježišovi šatku, ale aj „odvážne a obetavé ženy“ a „slúžka, ktorá usvedčuje“.

Táto neznáma žena, ktorá „vohnala Petra do úzkych“, až zaprel Ježiša, je „na prvý pohľad bezvýznamnou postavou“. Podľa nitrianskeho biskupa však „okrajové postavy – práve ony – často nehrajú iba vedľajšie úlohy“. Spomínaná slúžka je „veľmi malá, ale predsa je potrebné o nej uvažovať. Nejde o jej kritiku, ale o odhalenie chýb nášho vlastného charakteru“. V nej a aj v iných osobách vo veľkonočnom rozprávaní sa totiž môžeme vidieť a uvažovať nad našimi slabosťami a vlastnosťami, dodal biskup Judák.

Zároveň rozvíja akýsi katolícky feminizmus, zastáva sa žien a ich úlohy v cirkvi, vyzdvihuje ženské postavy z minulosti. V Biblii podľa neho „často pôsobia ako istý sruh antikultúry, spodný prúd, ktorý nemožno potlačiť“. Cituje pritom protestantskú teologičku Dorothee Sölle: „Pôvodne priateľsky naklonená Cirkev na báze rovnosti voči ženám napokon čoskoro padla za obeť strachu, vyvolaného mužmi.“ Biskup priznáva, že „naozaj príliš mnoho vecí sa v priebehu stáročí vytratilo z jasne zameraného Božieho zámeru ohľadom zrovnoprávnenia muža a ženy v dôsledku prevládajúcich spoločenských pomerov“.

A aká je podľa nitrianskeho diecézneho biskupa najlepšia púť k Veľkej noci? „Kombinácia pôstu v prospech niečoho a zároveň zrieknutie sa niečoho, čiže trebárs zvýšená duchovná aktivita (napríklad rozjímanie, modlitba posvätného ruženca, častejšia účasť na svätých omšiach spojená s pristupovaním ku svätému prijímaniu) a striedmejší pokrm.“

Žiada sa dodať, že k tomu patrí čítanie kvalitných textov. Je možné, že aj tejto knižky, hoci asi nie je pre každého, nakoľko nie je úplne ľahkým čítaním a pri jej letmom prelistovaní sa neraz stratia pozoruhodné myšlienky, prirovnania a slovné spojenia.

Viac sa o knihe dozviete na stránke Spolku sv. Vojtecha.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.