V uplynulom roku v Nemecku klesli mzdy. Naposledy sa to stalo počas európskej finančnej krízy pred desiatimi rokmi. Už čoskoro zrejme platy opäť porastú. Nasvedčuje tomu vývoj v postcovidovom Izraeli, kde začínajú cítiť nedostatok ľudí a tlak na odmeňovanie.

Pandémiu pociťuje aj najsilnejšia európska ekonomika. Nemecký trh práce napriek tomu preukázal schopnosť vstrebávať významné šoky. Kým mzdy klesli, nezamestnanosť vzrástla len minimálne. Tento vývoj možno pripísať kombinácii nemeckej pracovnej kultúry a vhodnej hospodárskej politiky. Konečné zúčtovanie však prinesie až koniec pandémie.

Nemecké mzdy klesli od 80. rokov viackrát

V minulom roku klesli nominálne mzdy nemeckých pracovníkov o 0,6 percenta. Po úprave o infláciu to predstavuje reálny pokles o celé percento. V nominálnom vyjadrení ide o prvý pokles od roku 2007 a v reálnom prvý od roku 2013. Vtedy však išlo o pokles len o desatinu percenta. Dosah pandémie a súvisiacich opatrení pociťujú nemeckí zamestnanci viac ako finančnú krízu po roku 2008 a následujúcu európsku dlhovú krízu.

Na druhej strane treba poznamenať, že posledná dekáda bola z pohľadu nemeckých miezd relatívne výnimočná. Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, zistíme, že Nemci boli v predchádzajúcich obdobiach na stagnujúce či klesajúce reálne mzdy zvyknutí. Prvý pokles, hoci len krátkodobý, zažili na začiatku osemdesiatych rokov. Potom to bolo spravidla už len horšie.

Deväťdesiate roky priniesli stagnáciu súvisiacu so zjednotením Nemecka. Zatiaľ čo na východe platy rýchlo rástli, západní Nemci si veľmi nepolepšili. V prvej dekáde nového tisícročia zažili nemeckí zamestnanci hneď niekoľko rokov klesajúcich miezd – navyše v období, keď mzdy v okolitých štátoch rástli. Rastúci nemecký národný produkt sa čoraz viac prerozdeľoval v prospech investorov a živnostníkov.

Nezamestnanosť stúpla len mierne

Miera nezamestnanosti vlani v Nemecku rástla, podobne ako v iných európskych štátoch. Z hodnoty 5,3 percenta v prvých dvoch mesiacoch roku 2020 sa zvýšila na 6,3 percenta v januári a februári tohto roku. Rast nezamestnanosti je takmer rovnaký pri mužoch i ženách aj naprieč spolkovými štátmi bývalého západu a východu. Rozdielom je, že na východe pandémia zvrátila predchádzajúci trend klesajúcej nezamestnanosti, kým na západe nezamestnanosť pred pandémiou stagnovala.

Politikou, ktorá uvedené čísla najviac ovplyvnila, bol takzvaný kurzarbeit. V rámci tohto programu nemecká vláda vypláca časť mzdy pracovníkom, ktorí z dôvodu pandémie nemôžu pracovať. Tieto platby nevstupujú do výpočtu mzdovej štatistiky, no významne ovplyvnili finančnú situáciu nemeckých domácností. Najmä však zabránili nákladnému prepúšťaniu a opätovnému prijímaniu pracovníkov vo firmách, ktoré činnosť po skončení pandémie obnovia.

Po pandémii by mali mzdy opäť rásť

Zdá sa, že dôsledky pandémie už doznievajú a situácia na trhu práce sa mení. Minulý týždeň najväčší nemecký odborový zväz IG Metall, ktorý zastupuje takmer štyri milióny zamestnancov, vyrokoval zvýšenie miezd o 2,3 percenta, prípadne možnosť štvordňového pracovného týždňa. Zvýšenie miezd bude platiť od júla tohto roku, vyplatené však budú jednorazovo vo februári 2022, keď zamestnanci dostanú bonus vo výške 18,4 percenta mzdy, a opäť vo februári 2023 ako bonus vo výške 27,6 percenta. K tomu zamestnanci získajú jednorazový koronavírusový príplatok 500 eur. Alternatívne si môžu jednotliví zamestnávatelia a odborové rady dohodnúť štvordňový pracovný týždeň.

Možný ďalší vývoj na trhu práce naznačuje situácia v Izraeli. Po preočkovaní veľkej časti populácie sa ekonomika rýchlo otvára a niektoré odvetvia hlásia nedostatok personálu. Ide najmä o prevádzky, ktoré boli počas pandémie úplne zatvorené a ich zamestnanci si našli prácu v iných sektoroch. Nedostatok pracovnej sily primárne vytvorí tlak na vyššie odmeny v znovuotvorených odvetviach, no v súťaži o pracovnú silu sa tento tlak prenesie aj do iných sektorov.

Ak by po skončení pandémie došlo k ohlasovanému ekonomickému oživeniu, veľmi pravdepodobne bude sprevádzané rastom miezd. Otázkou zostáva, či bude tento rast rýchlejší než rast cien. Inflácia je totiž v nasledujúcom období minimálne rovnako pravdepodobná.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.