Rozhovor s poslancom Györgyom Gyimesim, ktorý je členom poslaneckého klubu OĽaNO a najaktívnejším Maďarom v politike. Nedávno sa s ním stretol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, čo jeho význam medzi Maďarmi na Slovensku rádovo zvýšilo.

Kontaktovali sme sa cez Facebook, stretli sa pred parlamentom. Poslanec Gyimesi je veľmi energický a priamy, žiadnej otázke sa nevyhýbal, s odpoveďami netaktizoval. Mal som pocit, že sa po dlhšom období medzi našimi Maďarmi objavil politický talent. Rozprávali sme sa vo štvrtok, krátko po tom, ako Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Eduarda Hegera, ku ktorej má on dosť kritický postoj.

V stredu večer ste zverejnili status na Facebooku, kde ste odmietli podporiť Hegerovu vládu, prečo?

Nepodpísal som právne nezáväzný dokument, ktorý má iba deklaratórne účinky, tento môj postoj bol vyjadrením vnútorného vzdoru a odporu voči tým, ktorí využívali teatrálne gestá, ktorými sa vzdávali svojich mandátov, aby hneď pri prvej príležitosti nabehli do tých istých funkcií. Zároveň som týmto postojom vyjadril nesúhlas s pôsobením troch ministrov za SaS vo vláde. Jeden je ten, ktorý rozbije akúkoľvek vládu, v ktorej sa ocitne, ďalší je ten, čo systematicky a pravidelne rozbíja V4, a ten tretí sa pokúša likvidovať menšinové školstvo a malotriedky. Toto sú veci, s ktorými sa nedokážem stotožniť, a tento odpor som vyjadril tým, že som nepodpísal dokument, ktorý odniesol pán Heger do prezidentského paláca.

Cítite sa byť ešte vládnym poslancom?

Áno, som vládnym poslancom. Máme predsa záväzky. V programovom vyhlásení vlády som autorom state o právach národnostných menšín. Je pravda, že sme za ten rok neurobili v tejto oblasti absolútne nič.

🇭🇺 NINCS SZENZÁCIÓ! Ma több helyről megkérdezték tőlem miért nem támogatom Eduard Heger új kormányát? A kérdést…

Uverejnil používateľ Gyimesi György – NRSR Streda 31. marca 2021


K tomu sa hneď dostaneme, vrátim sa ešte k vašej kritike z Facebooku. Dobre tomu rozumiem, že nejde len o ministrov SaS, ale aj o to, že Hegerovej vláde nedávate veľkú šancu?

Bol by som veľmi rád, keby táto vláda dovládla a aby sa naplnilo programové vyhlásenie, lebo to by Slovensko reálne niekam posunulo, ale osobne si myslím, že sme si kúpili len čas a tie konflikty, ktoré medzi nami boli odchodom Igora Matoviča z premiérskeho postu, nevymiznú, možno sa len presunú na iné bojisko a tie konflikty, ktoré medzi nami sú, sa skôr či neskôr opäť prejavia.

Ste prvý koaličný poslanec, ktorý upozornil, že Ivan Korčok rozbíja V4, doteraz sme nemali ministra zahraničných vecí, ktorý by išiel tak tvrdo proti V4. Prečo to minister Korčok robí?

Asi je to dôsledok hodnotového nastavenia ministra Korčoka. Keď už o ňom hovorím, musím zdôrazniť, že sa celý život správa ako žoldnier. Verne slúžil Mečiarovi, Dzurindovi a bol aj vo Ficovej vláde. Dnes je ministrom za SaS v Hegerovej vláde a som presvedčený, že ak by bol Marian Kotleba vo vládnej strane, tak by slúžil aj jemu.

To ste k nemu príliš prísny.

Možno som, ale je to smutná realita. Pokiaľ ide o V4, osobne ju považujem za jedinú platformu, kde môže Slovensko účinne presadzovať svoje záujmy na pôde Európskej únie a mať aspoň nejakú váhu. Takto sa zahrávať s budúcnosťou V4, keď tvrdí, že by sme si mohli dať od V4 pokoj a dištancovať sa od našich susedov, je pre Slovensko nebezpečné. Ak si totiž pán minister Korčok myslí, že za to, že bude bombardovať V4, si potom sadne za ten istý stôl s Nemeckom alebo Francúzskom, tak sa veľmi mýli.

Znamená vaša kritika, že budete pozornejšie sledovať a prísnejšie hodnotiť aktivity ministra Korčoka?
Celkom určite! Ako som už povedal, V4 je pre nás kardinálnou záležitosťou a akékoľvek spochybňovanie jej váhy, prípadne účasti Slovenska na V4, by pre nás mohlo mať ďalekosiahle následky. Nemôžem súhlasiť ani s jeho novou rétorikou, že V4 slúži na presadzovanie záujmov Maďarska a my nemôžeme byť jeho lokajom. To nie je absolútne pravda, keďže sme rovnocennými partnermi v tejto štvorici a musíme sa držať nôt, aké sa vo V4 dohodnú. Pretože 5 miliónov obyvateľov nemôže mať rovnaký vplyv ako 65 miliónov.

Foto: György Gyimesi/FB

Korčokovu politiku voči V4 kritizujeme aj v Štandarde, prekvapivé je, že takúto politiku robí práve minister Sulíkovej strany. Veď SaS je v rovnakej frakcii ako Kaczynského strana, Sulík sám vždy podporoval V4. Napokon aj Matovič mal ústretové gestá voči Budapešti a Varšave. Vyvolala Korčokova politika voči V4 aspoň neverejnú debatu a kritiku vo vnútri koalície?

Ešte nie, som zatiaľ jediný, kto si to všimol. Naopak, progresívnejšie krídlo v koalícii vítalo tieto kroky aj kritiku Maďarska a Poľska v súvislosti s ich vetom európskeho rozpočtu a Fondu obnovy. Som dosť prekvapený, pretože naša zahraničná politika, a najmä náš vzťah k EÚ, nemôže byť založený na absolútnej submisívnosti a podriadenosti. Mali by sme vystupovať ako partneri, a keď Korčok hovorí, že Slovensko má byť partnerom, tak ním má byť vo všetkom, a mali by sa na neho preto pozerať ako na rovnocenného partnera. To sa nedialo a doposiaľ ani nedeje. Bude sa to diať len vtedy, ak budeme pôsobiť ako silný štát v silnej V4-ke.

Prejdime k domácim témam. Je rok od vzniku vlády, rok, čo sa maďarské strany nedostali do parlamentu, a zdá sa, že Maďari na to doplatili a nedostali od novej vlády nič.

Je to tak. Som z toho mimoriadne nešťastný. Máme pomerne ambiciózne programové vyhlásenie vlády, ale do reálnych zákonov sa z neho nepretavilo nič. Som nešťastný z toho, že aj občania maďarskej národnosti museli počúvať tie neustále boje, ktoré boli medzi nami, a ak prišla nejaká iniciatíva, ktorá by zmierňovala historické krivdy, tak bola automaticky sfúknutá zo stola. S pokojným svedomím môžem povedať, že až zo šovinistických dôvodov, napríklad Martinom Klusom a stranou SaS.

Štátneho tajomníka Klusa považujete za šovinistu?

Pán Klus šovinistom reálne je. Mám na to hneď dva pádne dôvody. Sú to jeho vyjadrenia, pokiaľ ide o povolenie dvojitého štátneho občianstva. Klus na facebookovom poste ešte z roku 2019 a potom v roku 2021 v diskusnej relácii prirovnal tunajších Maďarov k Rusom žijúcim v Abcházsku, Donecku a na východnej Ukrajine a odôvodňoval tým, prečo nechce povoliť dvojité občianstvo. Práve týmito konfliktami nás prirovnal k bezpečnostnému riziku pre Slovensko. To sú absolútne neakceptovateľné dôvody, najmä od človeka, ktorý v minulom volebnom období štyrikrát predkladal novelu zákona o dvojitom občianstve spôsobom, aby sa stav vrátil pred rok 2010. To znamená, aby nikto nemohol prísť proti svojej vôli o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Dnes tvrdí úplný opak a prirovnáva nás k vojnovým zónam, čo považujem za absolútne neprípustné.

Zákaz dvojitého občianstva je československá právna tradícia, má to svoje vážne dôvody. Aj Matovič hlasoval konzistentne proti dvojitému občianstvu.

Dopoviem ešte ten druhý dôvod. Pán Klus zamietol moju iniciatívu, aby bol 12. apríl vyhlásený za pamätný deň nespravodlivo odvlečených a odsťahovaných občanov. Chcel som zákonom postaviť taký pomník všetkým tým, ktorých tieto nedemokratické režimy odvliekli zo Slovenska. Myslel som tým Židov, obete rómskeho holokaustu i Maďarov, ktorí boli po vojne vysťahovaní zo Slovenska, a napokon aj všetkých tých, ktorí boli odvlečení na malenkij robot [nútené práce Maďarov v Sovietskom zväze, pozn. red.]. Túto iniciatívu, napriek tomu, že ju koaliční partneri podporili, Klus odmietol s tým, že by to bolo až príliš veľké gesto vo vzťahu k Maďarsku a povedal, že nie je možné takýto krok urobiť bez toho, aby Maďarsko urobilo sebareflexiu. Na moju otázku, čo má Maďarsko spoločné s rómskym holokaustom a odvlečenými Židmi do koncentračných táborov, prípadne s tými, ktorí boli odvlečení na malenkij robot, povedal, že všetky tie neprístojnosti, ktoré sa diali po vojne, nie je možné brať ako izolované skutočnosti, ale treba ich brať v súvislostiach. Čiže tým pádom podporil všetko to, čo priniesli Benešove dekréty. Tento postoj sa dá nazvať všelijako, ale najmä ako šovinistický.

Vráťme sa však k vám. Hovoríte, že táto vláda nedala Maďarom za ten rok nič, ale ako je to možné, veď Matovič má okolo seba viacero dôležitých Maďarov, pracuje pre neho József Berényi, Gábor Grendel je synom nebohého významného maďarského spisovateľa, vy ste poslanec, kde je chyba?

Vyčerpali nás vnútorné boje a najmä boj s pandémiou koronavírusu, keď sa celý rok všetko točilo okolo toho a tieto témy išli skutočne bokom. Za nie príliš šťastné považujem aj to, že prvý zákon, ktorý sa reálne dotýka Maďarov žijúcich na Slovensku, bol práve zákon o občianstve, ktorý nepriniesol práve pre nich želaný výsledok. Máme teda čo naprávať. V programovom vyhlásení vlády máme veľmi vážne záväzky, ktoré musíme začať plniť, a pokiaľ viem, tak na postavení národnostných menšín sa už začalo pracovať. Je napísaná preambula zákona aj nejaké línie, po ktorých tento zákon pôjde. Vyžaduje si to čas, ale napríklad taký zákon o Csemadoku, ktorý by bol akýmsi zrkadlom zákona o Matici slovenskej, ten by sme mohli pripraviť kedykoľvek. Keď bol Igor Matovič ešte premiérom, bolo to v lete minulého roka, tak to prisľúbil Csemadoku a maďarskej politickej reprezentácii. Viem, že minister Heger s tým ešte ako minister financií nemal problém, takže aj tento zákon vidím reálne. Uvidíme, ako sa k tomu postaví SaS.

Foto: György Gyimesi/FB

Vy ste dnes na Slovensku hlavným predstaviteľom maďarskej menšiny v politike. Vaše postavenie takpovediac potvrdil aj Viktor Orbán, keď sa s vami stretol minister Szijjártó. Nie je to aj vaše zlyhanie, že je tá bilancia nulová?

Beriem na seba podiel viny. Celkom určite. A toto je čas, kedy aj ja musím prehodnotiť moje vnútorné boje a vnútorné rozpoloženie, najmä vo vzťahu ku koaličným partnerom, pretože politika sa nemeria facebookovými statusmi, ale výsledkami, a tie sú zatiaľ nulové.

Prejdime k straníckej scéne, v maďarskej politike na Slovensku dochádza k takému zjednocovaniu-nezjednocovaniu. Zapájate sa do toho? Vidíte tam pre seba miesto?

Neangažujem sa v tomto spájaní, ale som v kontakte s viacerými predstaviteľmi Spolupatričnosti a SMK. To sú moji prirodzení partneri. Držím im palce a zároveň si želám, aby tá politika, ktorá tu bola 11 rokov reprezentovaná Mostom-Híd, aby v tejto spojenej strane nedominovala.

Prečo?

Pretože to, v akej situácii sú Maďari na juhu Slovenska, je do veľkej miery spôsobené aj tým 11-ročným pôsobením strany Most-Híd. Veľmi by som si želal, aby zjednotená maďarská strana bola národne-konzervatívna. Samozrejme, môže mať liberálne prvky, ktoré môže reprezentovať Most-Híd ako platformu, ale táto strana nesmie byť založená na občianskej agende, respektíve na myšlienke zmiešanej slovensko-maďarskej strany. Zjednotená strana musí byť maďarská. 

Prečo?

Úplne jasne to odhalil spor o identitu, pretože kým politici z Mostu-Híd zdôrazňovali, že nie je také podstatné byť Maďarom a je možné mať aj štyri identity, tak to spôsobilo, že hodnotové otázky ako príslušnosť k národnosti sa – najmä u mladých ľudí – dostávajú do úzadia. Nepovažujú to za dôležité, a tak inklinujú k voľbe slovenských strán. Neuvedomujú si, že strany, ktoré by reálne chránili záujmy týchto vydedených regiónov v parlamente, potom jednoducho nie sú. Takouto stranu nebol ani Most-Híd a slovenské strany už vôbec nie. Čiže toto je jeden z dôsledkov toho, že maďarské strany nie sú v parlamente a nie sú tam kde by mali byť.

Narážate aj na tému sčítania obyvateľstva, kde je možné vybrať si dve národnosti súčasne. Do sčítacieho hárku to kabinetným spôsobom presadil Ábel Ravasz z Mostu-Híd. Takéto techniky sa využívajú, keď chce väčšinový národ utláčať menšinový národ a rozdeliť ho, u nás to paradoxne presadili Maďari. Váš názor: Aké budú mať tieto dve národnosti dôsledky pre Maďarov na Slovensku?

Absolútne to netušíme. Ak by pred samým sčítaním bolo jasné, akým spôsobom sa budú otázky vyhodnocovať, tak by som tvrdil, že by to mohlo mať aj pozitívny vplyv na maďarskú národnostnú menšinu. Najmä na používanie jazyka národnostnej menšiny, ak by sa tieto dve národnosti sčítali. Zároveň nám to však urobí aj jeden fiktívny obraz o Maďaroch na Slovensku, pretože v tejto verejnej diskusii, ktorá sa, žiaľ, uskutočnila až dva alebo tri týždne pred samým sčítaním, a nie vtedy, keď sa táto otázka dostávala do sčítacích hárkov, sme zistili, že existuje mnoho ľudí, ktorí nemajú s maďarským národom nič spoločné. Možno majú partnera Maďara, alebo pociťujú citové väzby k Maďarsku, alebo vedia jazyk a chcú si vyznačovať aj maďarskú národnosť. Napriek tomu, že si ich vážim a považujem to za pozitívne, tak takíto ľudia nie sú Maďarmi. Neoslavujú maďarské sviatky, nerozmýšľajú ako Maďari, nepoznajú maďarskú kultúru, históriu, a takíto ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudú voliť maďarské strany. Chceli sme mať čistý a reálny obraz o tom, kto sú Maďari na Slovensku a kde žijú, a to mať nebudeme.

Ako je možné, že sa takáto závažná vec dostane kabinetným spôsobom do sčítacieho dotazníka a potom je problém ju odstrániť, aj keď si to zjavne vo vašej koalícii myslelo viacero ľudí?  

Najväčší problém bol v tom, že tí, ktorí túto otázku dostali do sčítacích hárkov, tvrdili, že sa táto diskusia udiala. Nebola to pravda. Táto diskusia sa uskutočnila výlučne v rámci poradného orgánu vlády vo výbore pre národnostné menšiny. Tam síce boli aj zástupcovia SMK, zástupcovia Rusínov a myslím si, že aj Srbov, ale permanentne hlasovali proti tomu. Diskusia alebo nejaká malá vysvetľovacia kampaň sa udiala až vtedy, keď sa to tam dostalo niekedy v roku 2019, ale aj táto diskusia bola marginálna. Reálna diskusia o tom, čo to prinesie, respektíve čo nám to môže zobrať, sa uskutočnila až pred sčítaním, keď som túto tému otvoril.

Ravaszovi išlo vtedy o to, aby sa, povedzme, aj Rómovia, ktorí hovoria maďarsky, pridali, a bolo by tak akože viac Maďarov, čo by potom pomohlo maďarskej komunite. Máte nejaké signály z terénu, či sa to deje?

V tej skupine ľudí, kde sa pohybujem ja, si ľudia vyznačujú len jednu národnosť – maďarskú. Skutočne však s napätím očakávam výsledky sčítania, ktoré ukážu, kde teda žijú tí ľudia so zmiešanou identitou. Pretože sa môže pokojne stať, že aj na homogénne obývanom území, napríklad v Dunajskej Strede, zistíme, že je tam ľudí s dvojitou identitou rádovo viac ako v regiónoch, kde sme si mysleli, že reálne žijú. Uvidíme, čo to prinesie a potom nastane ďalší spor o interpretáciu tejto otázky, ktorej sme sa chceli vyhnúť.

Čo očakávate po tom, keď sa číslo zverejní?

Budem veľmi zvedavý, keď si porovnáme týchto zmiešaných obyvateľov, čo to urobí v rámci percent v jednotlivých obciach, kde žijú národnostné menšiny. Ak by im to nemalo pomôcť, tak by sme sa mali vydať takou cestou, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín by tú hranicu 15-percentného kvóra nemal odvodzovať od národnosti, ale od materinského jazyka. To už spočítané máme na základe výsledkov sčítania z roku 2010. Išlo by sa zhruba o 500 obcí na Slovensku a v drvivej väčšine ide o rusínske obce. Maďarských obcí je tam len 40 alebo 50.

Nedávno ste sa stretli s maďarským ministrom zahraničných vecí Szijjártóm. Chápem to správne, že vás Viktor Orbán označil za hlavného reprezentanta Maďarov na Slovensku?

Nevnímal by som to takto. Vnímam to ako prirodzený akt, keď príde minister zahraničných vecí Maďarska medzi Maďarov žijúcich na Slovensku a stretne sa nielen so mnou, ale aj s predsedníctvom SMK, aj s primátorom mesta Komárno. Spolu sme skutočne riešili len otázky týkajúce sa Maďarov žijúcich na Slovensku a prišlo aj na debatu o dvojitom občianstve. Zároveň som pána ministra požiadal, aby sa aj on ohradil voči vyjadreniam štátneho tajomníka Klusa na našu adresu, že sme bezpečnostným rizikom tejto krajiny.

Minulý rok sa v parlamentných voľbách po sto rokoch odohral taký malý Trianon, keď sa maďarské strany prvýkrát od roku 1920 po slobodných voľbách nedostali do parlamentu. Medzi Maďarmi je búrlivá diskusia o tom, akú zodpovednosť za to nesie Budapešť, konkrétne Viktor Orbán. Hľadá sa nejaký nový spôsob, nejaký nový modus, ako Maďarov vrátiť do parlamentu, a je Budapešť ochotná možno zmeniť svoj prístup k Maďarom na Slovensku?

Podľa informácií, ktorými disponujem, Maďarsko zatiaľ neplánuje meniť nič. Ani v rámci podpôr, ktoré smerujú na Slovensko, a pokiaľ viem tak nezasahujú do procesov a spájania maďarskej politickej scény na Slovensku. Dokonca sú fanúšikovia tohto spájania, pretože si myslia, že ak budú mať Maďari len jednu volebnú opciu, tak to tam tej strane hodia. Ja tento optimizmus zatiaľ veľmi nezdieľam.

Prečo?

Pretože sa môže pokojne stať, že to, čo táto zjednotená strana prinesie do spoločného, tak tí, ktorí nesúhlasia napríklad s Mostom-Híd, môžu od tejto koalície odísť a strana môže potom skončiť pod piatimi percentami. Preto tvrdím, že zjednotená strana musí byť maďarská, musí byť partnerom maďarskej vlády, a to je v príkrom rozpore s tým, čo hovoril o tomto spájaní Bugár a takisto aj Sólymos. Zároveň táto strana musí byť národne konzervatívna aj s liberálnymi prvkami v rámci platformy. Vtedy tomu dávam šancu.

Trochu ma prekvapujete, lebo veľa národno-konzervatívnych ľudí medzi známejšími maďarskými politikmi nevidím.

Áno, pretože tí národní konzervatívci na desať rokov vypadli z verejného priestoru. Sem-tam sa ozvali, ale prím držali politici z Mostu-Híd, pre ktorých bola politika zdrojom obživy a zabezpečovaním istôt pre seba, rodinných príslušníkov a oligarchov stojacich za nimi, a nie nástrojom na to, aby presadzovali národné hodnoty. Preto aj tieto národné hodnoty za desať rokov aj zakrpateli. Vidím teraz priestor na to, aby sa maďarský národ trošku pozdvihol. Potrebujeme dať maďarskému voličovi trošku sebavedomia a potrebujeme mu ponúknuť možnosť, aby nevolil v gumených rukaviciach, ale s hrdosťou.

Vy osobne sa mienite angažovať?

Angažujem sa v tom už rok.

Myslím stranícky, v prostredí zjednotenej maďarskej strany.

Stranícky sa angažujem v rámci hnutia OĽaNO a v rámci môjho poslaneckého mandátu najmä tým, že otváram témy, ktoré tu desať rokov ležali skladom a do dnešného dňa nie sú uzavreté, aj keď pre mnohých z nás sú to krvácajúce rany.

Nedá sa predsa zjednotiť Maďarov ako poslanec za OĽaNO, to je vylúčené.

(Úsmev) Sú veci, ktoré sa navzájom vylučujú a sú veci, ktoré sa nevylučujú, takže moje pôsobenie v hnutí OĽaNO a v tejto vládnej koalícii smeruje k tomu, aby sa naplnilo programové vyhlásenie vlády, a aby sme naplnili garancie, ktoré sme ľuďom na začiatku dali. To znamená, že táto vláda sa bude pozerať na menšiny ako na partnera a nie ako na nepriateľa. Aby sa tieto slová a frázy dodržali. Čo prinesie budúcnosť, to uvidíme.

Ešte jednu osobnú otázku. Ste národno-konzervatívny politik, hlasujete konzistentne aj v citlivých otázkach, ako je právo na život, definícia manželstva a tak ďalej, ale nie ste nábožensky založený človek.

Nie.

V tom, samozrejme, nie je rozpor, len zjednodušene uvažujúci liberáli to stotožňujú. Napriek tomu sa také veci u nás veľmi nediali, že by človek, ktorý je nenáboženský, hlasoval napríklad za právo na život. Povedzte vaše dôvody.

V každom prípade to nie je iba póza. Je to môj životný štýl a výchova, ktorú som dostal. Je pravda, že vieru nepraktizujem, je pravda, že nechodím do kostola, ale za najväčšiu hodnotu vo svojom živote považujem ľudský život a ten je treba chrániť od začiatku. Hoci sa to dnes nenosí a každý, kto rozmýšľa týmto spôsobom, je od začiatku automaticky označovaný za človeka z minulého storočia, za tmára, za katoliban. Absolútne sa týmto nálepkám nebránim. Nech si ich hovoria, pretože najvážnejšou ľudskou hodnotou bude vždy život, a keď si všimnete, kto proti tomu najviac kričí, tak to sú tí, ktorí sa už narodili. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Po zadaní emailu môžete čítať zadarmo.

Vaše osobné údaje budú spracované v súlade s našimi pravidlami ochrany súkromia.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.