Občas sa v slovenských farnostiach vyskytne problém nájsť ľudí na pravidelnú službu. Byť kostolníkom či organistom, to už nie je honor ako kedysi. Pritom mimo Európy kresťania pre svoju vieru prichádzajú o život. Jedným z nich bol mladý mučeník Akaš Bašir.

Prisľúbiť sa na pravidelnú službu si od nás vyžaduje zrieknuť sa iných, možno príjemnejších aktivít a dať slovo, že sa na mňa bude dať spoľahnúť.

Keď ľudia v indonézskom meste Makasar odchádzali z bohoslužby na Kvetnú nedeľu 28. apríla tohto roku, pri bočnej bráne kostolného areálu sa odpálil samovražedný útočník. Tragédii zabránili dvaja strážcovia, ktorí správne odhadli situáciu a nepustili dvoch ľudí na motorke dnu.

Ich zásluhou sú desiatky ľudí nažive a zomreli, ospravedlňte ma, „len“ útočníci, ktorí si svoj osud vybrali sami.

V štátoch, kde žijú kresťania pod neustálou hrozbou, chlapi bežne strážia okolie kostola počas bohoslužieb. Takmer nikde si nemôžu dovoliť platiť profesionálov a štát im – až na výnimky – nepomôže.

Pre korektnosť treba uviesť, že nevedno, či v spomenutom prípade išlo o dobrovoľníkov z farnosti alebo súkromnú či štátnu bezpečnostnú hliadku. Tvrdenie však platí, stráženie kostolov pred teroristami je v Ázii či v Afrike úplne bežná vec. 

Keď jedna z kostolných služieb môže byť mučeníctvom

Takto zahynul v Pakistane mladík menom Akaš Bašir. Mal 20 rokov a 15. marca 2015 v kresťanskej štvrti Juhanabád v meste Lahor dobrovoľne strážil kostol počas nedeľnej omše. Pôvodne mal byť pri prvej kontrole vo väčšej vzdialenosti, on však trval na tom, že bude pri bráne.

Pomník mladého Akaša Bašira v štvrti Juhanabád v Lahore.
Zdroj: Magdalena Wolnik / ACN

Útočníkovi sa podarilo dostať cez prvú kontrolu. Keď chcel prejsť cez bránu, Akaš uvidel, že má na sebe bombu. Pri útoku zahynulo 20 ľudí a 80 bolo zranených. V ten deň boli počas bohoslužieb spáchané samovražedné útoky na dva kostoly.

Rok po Akašovej smrti vyhlásili proces blahorečenia a dnes sa jeho rodičia modlia na tento úmysel. Každoročne pri výročí udalosti nosia miestni veriaci transparenty so slovami, ktoré mal podľa svedkov mladý muž zakričať ako posledné: „Aj keď zomriem, do kostola ťa nepustím.“

„Práve som doma prala, keď môj syn išiel do kostola, oblečený celý v bielom. Potom ulicou otriasli výbuchy. Ulice boli plné ľudí. Keď som začula druhý výbuch, ponáhľala som sa s najmladším synom do kostola. Hľadala som Akaša medzi chlapcami stojacimi v blízkosti brány kostola, ale on už ležal na zemi v špine, pravú ruku mal takmer odtrhnutú,“ povedala Akašova matka Naz Banová pre nadáciu ACN.

Rodičia mučeníka Akaša Bašira sa modlia za jeho blahorečenie.
Zdroj: Magdalena Wolnik / ACN

A čo na to jeho starší brat Arsalan? Nastúpil do stráže namiesto neho tak, ako mnohí ďalší mladí muži z farnosti. Počet strážcov sa po tejto udalosti ešte zvýšil.

Život sa nezastavil

Dnes zápasia náboženské menšiny v Pakistane síce menej s bombovými útokmi, ale o to viac s nespravodlivými súdmi či odmietaním pomoci počas pandémie. Podľa slov tamojších kresťanov niektorí humanitárni pracovníci, ktorí mali distribuovať materiálnu pomoc rodinám, vedome obchádzali kresťanské štvrte či domy. Téma pakistanských súdov si však zaslúži samostatný text, o tom nabudúce.

Pakistanská katolícka komisia pre spravodlivosť a mier prizvala náboženských predstaviteľov v Pakistane do projektu, v rámci ktorého organizujú kurzy medzináboženského dialógu pre mládež. Spoločne študujú jednotlivé náboženstvá a učia sa chápať rôzne pohľady a viesť dialóg, ktorý môže viesť aj ku kamarátstvu.

Riaditeľ tejto pakistanskej katolíckej organizácie a kňaz Emmanuel Yousaf neustále pripomína, že budúcnosť nažívania v mieri závisí od mladých ľudí.

Inšpirácia k Veľkej noci

Matka pakistanského mučeníka povedala: „Keď prechádzam okolo Akašovho pomníka pred naším kostolom, mám zmiešané pocity, pretože bol súčasťou môjho srdca. Naša radosť je však väčšia ako zármutok. Zomrel na Pánovej ceste a zachránil kňaza i mnohých účastníkov bohoslužby. Ľudia ho majú radi a sú mu vďační. Akaš je už dnes naším svätým.“

Počas tejto Veľkej noci sa teda môžeme aj my na chvíľu zastaviť a premýšľať nad vierou a odvahou jedného mladého muža, ktorý bol ochotný dobrovoľne obetovať svoj život, aby zachránil ostatných. Neušiel pred smrťou, naopak, postavil sa jej tvárou v tvár. Jeho obeta dodnes inšpiruje ďalšich.

Aj vám ten mladík niekoho pripomína?

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.