Kým na Slovensku a v Česku sa pandemická situácia zlepšuje, Maďarsko a Poľsko hlásia problémy. Na kritickú situáciu zareagovalo aj Francúzsko, ktoré sa po viac ako troch mesiacoch odhodlalo na nový celoplošný lockdown a zatvorenie škôl. Azda najvážnejšie je na tom momentálne aj výhľadovo Brazília.

Slovensko zatiaľ núdzový stav predĺžilo a potvrdilo platnosť aktuálnych opatrení počas Veľkej noci. Po nej by sa mohla zmeniť farba covid automatu a následne počas apríla opäť otvoriť školy.

K zlepšeniu situácie prispieva napredujúce očkovanie. Aspoň jednu očkovaciu dávku už dostalo viac ako 700-tisíc Slovákov. K tomu pripočítajme efekt premorovania populácie.

Podľa dátového analytika Ivana Bošňáka z iniciatívy Dáta bez pátosu vďaka očkovaniu a prekonaniu ochorenia mohla mať protilátky proti COVID-19 až tretina Slovákov. Bošňák poskytol rozhovor pre Štandard pred mesiacom a odvtedy sa počet očkovaných Slovákov zdvojnásobil.

Z najhoršieho sa pomaly dostáva von aj Česko. Zo štatistiky jasne vidno, že má za sebou tretiu vlnu, ktorá vyvrcholila vo februári a marci. O otvorení škôl je u susedov vášnivá debata. Minister zdravotníctva (celkovo tretí od začiatku pandémie) Čechom pohrozil, že ak nebudú počas veľkonočných sviatkov disciplinovaní, otvorí školy len na týždeň.

Graf: Kĺzavý priemer počtu nakazených za ostatných sedem dní v prepočte na milión obyvateľov.
Foto: ourworldindata.org

Oveľa horšie na tom je Poľsko. Koncom marca zaznamenali viac ako 35-tisíc nakazených za deň, vôbec najvyšší denný prírastok od začiatku pandémie. Podobný je aj počet chorých s covidom v nemocniciach, ktoré sú v niektorých regiónoch vyťažené naplno. Podľa poľského ministra zdravotníctva Adama Niedzielskeho je najhoršia situácia v juhozápadnom Sliezsku aj pre cezhraničnú dopravu z Českej republiky.

Paradoxom je zas Maďarsko. Na európskej úrovni spolu s Maltou vedie v rýchlosti očkovania, aspoň jednu dávku vakcíny dostalo už viac ako 20 percent Maďarov, európsky priemer je približne 12 percent. Budapešť používa čínske, ruské aj západné vakcíny. Zároveň však má najvyšší počet obetí koronavírusu v prepočte na obyvateľov, oproti Slovensku viac ako dvojnásobný. Pozitívom je oproti Poľsku klesajúci trend.

Veľký francúzsky a nemecký obrat

Tri mesiace zvádzal Emmanuel Macron argumentačný súboj s vedcami, lekármi aj opozíciu. Francúzsky ústavný systém mu dáva veľké právomoci a on ich rád využíva. Na základe samoštúdia odborných článkov odmietal prísnejšie plošne obmedziť pohyb a stretávanie sa občanov. Viac zo zákulisia Macronovej pandemickej stratégie priniesla Rym Momtazová z Politica. Povolil sprísnené opatrenia v regiónoch, ktoré na tom boli najhoršie.

V stredu, po pravidelnom stretnutí pandemickej rady a vlády, napokon prezident cúvol. Vo večernom televíznom prejave ohlásil sprísnenie opatrení na celoštátnej úrovni. Naposledy sa občanom ohľadom pandémie prihovoril vlani v novembri. V skratke, zatvoria sa obchody, cestovať bude možné len maximálne desať kilometrov od domu a na celom území bude platiť zákaz vychádzania po siedmej hodine večer. Najväčším zlomom je trojtýždňové zatvorenie škôl. Vo Francúzsku na rozdiel od iných štátov fungovali bez prerušenia od septembra.

Macron si však dal pozor. Ani raz nespomenul slovo „lockdown“ a ospravedlnil sa za vládne riadenie pandémie.

Mapa: Kĺzavý priemer počtu nakazených za ostatných sedem dní v prepočte na milión obyvateľov.
Foto: ourworldindata.org

Kajúcne slová pred týždňom zazneli aj od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Najprv avizovala tvrdé celoštátne opatrenia, ale napokon pod tlakom regionálnych vlád musela cúvnuť. Priznala, že rozhodla narýchlo a za nerealizovateľný plán sama nesie zodpovednosť. Sprísnené opatrenia napokon budú platiť len v oblastiach, kde je situácia najhoršia.

Opäť sa ukázala sila nemeckých regionálnych vlád a upadajúca sila kancelárky Angely Merkelovej reprezentujúcich kresťanských demokratov, ktorí od februára v prieskumoch stratili desať percentuálnych bodov. Len polroka pred parlamentnými voľbami.

Apokalypsa v Brazílii

V absolútnych číslach sú na tom najhoršie ľudnatá India a USA, ale predovšetkým Brazília. Snúbi sa tam nezodpovedná politika prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý odmieta rúška aj obmedzenia pohybu, a smrtiaca mutácia vírusu. Každý deň tam na na COVID-19 zomiera takmer 4-tisíc ľudí, celkový počet obetí presiahol 300-tisíc.

Mapa: Kĺzavý priemer počtu nakazených za ostatných sedem dní v absolútnych číslach.
Foto: ourworldindata.org

Do toho sa objavili správy o ďalšom zmutovanom variante brazílskeho vírusu, podobnom juhoafrickej mutácii. Na Brazíliu sa sťažujú okolité štáty a postupne rušia letové spojenie a zatvárajú hranice. Latinská Amerika sa na prvý pohľad zdá vzdialená, v globalizovanom svete však stačí len veľmi málo a nový variant sa môže začať šíriť v Európe. Prvý brazílsky variant vírusu sa v Portugalsku objavil už vo februári.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.