- Regióny
Na rusko-ukrajinských hraniciach sa zhromažďujú vojská, hrozí boj o vodu
Nord-Krim-Kanal Vážnym problémom Krymu je voda. Ukrajina zablokovala kanál, ktorý v minulosti zásoboval Krym vodou z Dnepra. Zdroj: Wikipedia.orgK podobným koncentráciám síl a eskaláciám dochádzalo na Donbase opakovane aj v minulosti a viaceré momentálne faktory okamžitému začatiu rozsiahlej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou neprajú. Ak však budú pokračovať niektoré súčastné trendy, Damoklov meč môže na tento ťažko skúšaný región dopadnúť už čoskoro.
Osobitná monitorovacia misia OBSE na Ukrajine (SMM) v posledných dňoch informovala o stovkách prípadov narušenia prímeria na východnej Ukrajine. V piatok v regióne zahynuli štyria ukrajinskí vojaci, pričom ďalší dvaja utrpeli zranenia.
„Sme znepokojení narastajúcim napätím a obávame sa, že ukrajinská strana pristúpi k provokáciám, ktoré povedú k vojne. To si naozaj neželáme. Myslím tým občiansku vojnu, ktorá tam už teraz je,“ uviedol v tejto súvislosti hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zábery údajnej kolóny ruskej bojovej techniky smerujúcej k ukrajinským hraniciam. Zdroj: Twitter. Peskovove vyhlásenie prišlo len deň po slovách ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského. Obvinil Rusko so zhromažďovania vojsk pri spoločných hraniciach s Ukrajinou a proruských separatistov so systematického porušovania prímeria.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken medzitým v rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom opätovne potvrdil americkú podporu Ukrajine „tvárou v tvár pokračujúcej ruskej agresii“. Zároveň vyjadril obavy zo súčasného vývoja situácie.
Zhromažďovanie síl
Ruské a ukrajinské médiá ešte v polovici marca informovali s odvolaním sa na nemenované zdroje, že ukrajinské jednotky v Donbase boli opätovne uvedené do stavu bojovej pohotovosti. Rovnako pozorovatelia z misie OBSE potvrdili vo svojej správe prítomnosť siedmich ukrajinských raketových systémov zem-vzduch, štyroch samohybných kanónových húfnic a 11 tankov mimo oblastí vyhradených pre ich skladovanie na Donbase.
V posledných dňoch zas na sociálnych médiách začali v zvýšenej miere kolovať zábery údajných hromadných presunov ruskej ťažkej bojovej techniky smerom k ukrajinským hraniciam a na okupovaný polostrov Krym.
Zábery údajného presunu ruskej bojovej techniky cez Kerčský most, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym. Zdroj: Twitter. Hoci sa nedá s určitosťou povedať, kedy presne sa údajný presun vojsk začal, užívatelia videá na sociálne siete pridávajú od 27. marca. Nezobrazujú pritom zhromažďovanie síl len pri hraniciach východnej Ukrajiny. Jedno video zobrazuje kolónu ruskej bojovej techniky vrátane samohybných kanónových húfnic 2S19 Msta a opancierovaných bojových vozidiel pechoty BMP-3 na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym.
Objavujú sa tiež nepotvrdené správy o tom, že rozsiahle presuny ruských vojenských síl miestnym farmárom narušili prepravu traktorov a inej poľnohospodárskej techniky krátko pred začiatkom zberu jarných plodín.
Nevyhnutná vojna?
Hoci zhromažďovanie vojsk na rusko-ukrajinskej hranici môže vyvolávať obavy z bezprostrednej a nevyhnutnej otvorenej vojny, nesúhlasí s nimi každý expert na región. Ako pre britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI) napísala Sarah Lainová, súčasná eskalácia môže byť len prirodzenou súčasťou cyklu upokojovania sa a následného zhoršovania sa bezpečnostnej situácie na východnej Ukrajine po relatívne dlhom období pokoja.
Ben Aris, bývalý dlhoročný moskovský korešpondent britského denníka Daily Telegraph, vidí presuny ruských síl skôr v politicko-ekonomickej rovine. Moskva chce podľa jeho názoru signalizovať Washingtonu, že „môže spôsobiť vážne problémy, ak Spojené štáty na Rusko uvalia ďalšie tvrdé sankcie.“ Jedným dychom však dodáva, že Rusko pravdepodobne v takom prípade už nebude mať čo stratiť, neblafuje a bude ochotné ísť do vážneho konfliktu.
James Sherr z Estónskeho inštitútu pre zahraničnú politiku rovnako nepredpokladá bezprostredný začiatok otvorenej vojny. V ceste jej podľa neho stojí niekoľko prekážok. Podobne ako mnohí iní špecialisti upozorňuje, že na východnej Ukrajine sa začína obdobie takzvanej rasputice, keď je terén mimo hlavných ciest pre blato takmer neprechodný, čo znemožňuje manévre väčších armád. Po druhé, otvorená vojna by si vyžadovala nasadenie stoviek tankov, čo prináša dlhé kolóny vozidiel a vagónov na prepravu paliva. Fotoprieskum kolón smerujúcich z Rostova nad Donom k hraniciam však podľa Sherra nič podobné zatiaľ nenaznačuje.
Hoci to na otvorenú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou podľa expertov momentálne nevyzerá, neznamená to, že potenciálne nehrozí v dohľadnej budúcnosti. Jendou z možných príčin, ako už naznačil Aris, by mohlo byť uvalenie tvrdých sankcií Západom na Rusko.
Zábery údajného presunu ruskej bojovej techniky na Krymský polostrov. Zdroj: Twitter. Ako pre Štandard nedávno uviedol Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla, k eskalácii síce dochádza na Donbase, no jej príčina môže ležať ďalej na juhozápade – na Ruskom okupovanom polostrove Krym.
„Rusko nasťahovalo na Krym veľké množstvo vojakov, ale aj bežných ruských občanov, pričom sám polostrov nie je schopný takéto množstvo ľudí zásobovať vodou,“ uviedol analytik s poukazom na skutočnosť, že práve závislosť polostrova od vodnej infraštruktúry pevninskej Ukrajiny bola príčinou pričlenenia tohto dovtedy ruského územia k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
„Teraz je zima a obyvatelia Krymu majú niekedy prístup k vode len päť hodín ráno a päť hodín večer, pričom ani to sa nedodržiava. Miestne priehrady sú prázdne,“ upozornil s tým, že v lete môže byť situácia už neúnosne kritická a Kremeľ sa tak môže pokúsiť vojenskou ofenzívou prinútiť Kyjev obnoviť zásobovanie, alebo priamo obsadiť potrebnú zavlažovaciu infraštruktúru.
O možných príčinách narastajúceho napätia na rusko-ukrajinských hraniciach z pohľadu expertov na región sa môžete dočítať viac v nedávnom článku denníka Štandard.
Ďalšie články
Denne nás pri práci napádajú migranti, sťažujú sa zamestnanci nemeckých železníc
