Sledovanie zostatku na účte štátom? Neprijateľné, obrátime sa na Ústavný súd, varujú sulíkovci

Richard Sulík na balkóne Richard Sulík. Foto: Martin Baumann/TASR

Návrh ministerstva vnútra na zavedenie centrálneho registra, ktorý by umožnil sledovať účty fyzických a právnických osôb sa nepozdáva SaS. Liberálna koaličná strana upozorňuje, že takýto spôsob boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorými rezort plány zdôvodňuje, je nad rámec toho, čo od nás v tejto oblasti požaduje Brusel.

Ešte v ten istý deň, keď sa v médiách objavili správy o plánoch ministerstva vnútra na vytvorenie centrálneho registra bankových účtov sa proti takémuto nápadu postavila koaličná SaS. Liberáli na čele s Richardom Sulíkom s návrhom nesúhlasia. Prekáža im najmä fakt, že rezort Romana Mikulca (nom. OĽaNO) chce, aby súčasťou registra bankových účtov boli aj údaje o zostatkoch peňazí na účtoch konkrétnych klientov.

Pravdou je, že na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorým argumentuje ministerstvo vnútra, nás zaväzuje Európska únia. Tá požaduje, aby členské štáty dodržiavali dané smernice, ale už presne neurčuje, ako má boj proti týmto fenoménom vyzerať.

Už vlani na jeseň mala byť naplnená požiadavku Bruselu, ktorá hovorí o tom, že majú vzniknúť centralizované a automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu majiteľov bankových účtov aj bezpečnostných schránok.

Stačilo gold-platingu

Vláda však tento krok v boji proti praniu špinavých peňazí nestihla urobiť včas a teraz je „bruselskejšia ako Brusel“, keďže ide ešte ďalej ako požadujú smernice EÚ. Tomu sa v eurožargóne hovorí „gold-plating“. Podľa interpretácie Európskej Komisie ide o rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou členskými štátmi.

„Ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide nad rámec európskej smernice a v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca,“ reagovala SaS na návrh Mikulcovho rezortu s tým, že je to neprijateľné.

Podľa liberálov robíme na Slovensku v tomto smere zbytočnú nadprácu, keď sa snažíme o ešte prísnejšiu kontrolu ako od nás Brusel požaduje. „Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazla, že budeme bojovať proti gold-platingu a teraz to takto okato robíme,“ pripomína SaS.

Sulíkovci varujú, že ak by návrh na kontrolu bankových účtov prešiel v podobe ako ho predložilo ministerstvo vnútra, tak strana podá podnet na Ústavný súd.

„Tento krok sa nedotkne len všetkých podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých ľudí. Ak by však tento návrh prešiel, sme pripravení obrátiť sa aj na Ústavný súd SR, keďže ide o ústavné právo na súkromie a bankové tajomstvo,“ varoval poslanec NR SR Marián Viskupič (SaS).

Proti plánom ministerstva vnútra sa ohradil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Podľa neho sa dá proti finančnej kriminalite a financovaniu terorizmu bojovať aj inými spôsobmi, ako sledovaním zostatkov na všetkých bankových účtoch. „Grázlom sa dajú účty monitorovať aj v tichosti po súhlase sudcu. A normálni slušní ľudia si takýto zásah do súkromia nezaslúžia,“ píše Droba na Facebooku.

Ministerstvo trvá na svojom

Napriek vyššie uvedeným výhradám je ministerstvo vnútra presvedčené, že žiadať informácie o zostatkoch na účtoch je v súlade s európskou legislatívou. „Je to dôležitá informácia, vďaka ktorej sa príslušným orgánom umožní efektívne vykonávať úkony súvisiace so zaistením výnosov z trestnej činnosti,“ tvrdí Mikulcov rezort. Je pravda, že návrh je v súlade s európskou legislatívou, ale ide ešte nad jej rámec.

Ak chcú úrady momentálne zistiť údaje o majiteľoch bankových účtov, či dokonca o zostatku na nich, tak musia s bankami komunikovať po starom – papierovo. Pri podozrení z trestnej činnosti ich peňažné ústavy musia informovať o účte a zostatkoch či pohyboch klienta, ale to trvá spravidla niekoľko dní.

Keby návrh ministerstva vnútra prešiel v nezmenenej podobe, tak pod dohľadom budú môcť byť nielen účty ľudí podozrivých z prania špinavých peňazí, ale všetkých fyzických aj právnických osôb.

Údaje z centrálneho registra účtov môže sledovať kriminálna polícia, orgány činné v trestnom konaní alebo súd, Kriminálny úrad finančnej správy, Slovenská informačná služba či Vojenské spravodajstvo. Okruh týchto subjektov môže byť pritom ešte širší, ak ide o špeciálne účely.


Ďalšie články