Dnes je nedeľa všetkých nedieľ. V celom kresťanskom svete sa slávi Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, zaznieva slávnostné „aleluja“. Prečo? Lebo jej pečaťou je „nadmiera lásky“.

Toto vyjadrenie je nesmierne čarovné aj v profánnom svete. Ak si v reštaurácii objednám nejaký osviežujúci či povzbudzujúci nápoj a hladina v pohári sa nachádza výrazne nad ryskou, čiarou označujúcou mieru, som nesmierne spokojný. Samozrejme, iná situácia nastane v opačnom prípade. V Taliansku spravidla podávajú nápoje v pohároch bez takéhoto označenia a vždy doplna – aj to sa mi páči.

Ak je dnešná nedeľa charakteristická nadmierou lásky, rovnako by sme mohli povedať, že je nedeľou lásky bez hraníc. Bláznovstvo kríža a prázdneho hrobu prekonáva všetky zvyklosti a zabehnuté konvencie. Nepozná proporčný postoj správania v zmysle „do ut des“, niečo za niečo, fifty-fifty, teda ja ti dám toľkoto a ty zase toľkoto. Nie, dnešná nedeľa je plná presily lásky.

„Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.“

Jn 20, 1

Pravzorom osoby, ktorá prijíma vieru v zmŕtvychvstalého Krista, je Mária Magdaléna. Zaujímavé, ako sa na najväčší sviatok Božieho ľudu ohlasuje príbeh o takmer súkromnej udalosti. Celé Jánovo evanjelium ukazuje, akým spôsobom ľudstvo začína kráčať cestou viery. Ján v dvadsiatej kapitole predstavuje spoločenstvo, ktoré postupne prijíma tajomstvo vzkriesenia, a hlavnou postavou je Mária Magdaléna.

Spájame ju s kajúcou ženou, ktorá vo farizejovom dome zmáčala Ježišovi nohy svojimi slzami a utierala vlasmi (por. Lk 7, 37-38). No pripodobňujeme ju aj k Márii z Betánie, ktorá vzácnym nardovým olejom pomazala Ježišovi nohy a miestnosť sa naplnila nádhernou vôňou (por. Jn 12, 3). Preháňanie v láske spája tieto ženy s Máriou Magdalénou, ktorá ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla k hrobu (por. Jn 20, 1).

Bola ešte tma a v tomto čase nebolo zvykom vychádzať z domu. Pokojne ju mohol niekto okoloidúci považovať aj za ľahkú ženu. No ona sa prezentuje ako žena, ktorá nedbá na konvencie. Vyjde von, lebo nemôže ležať a spať. Je ako milujúca žena v Piesni piesní. „Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje. Hľadala som a nenašla. Nuž vstanem, mesto pochodím, po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem.“ (Pies 3, 1 – 2) Možno jej správanie nebolo dokonalé. Je celá bez seba, ani nevie, čo robí, či rozpráva, hýbe ňou viac afekt ako rozvaha. Napriek tomu veľmi miluje. Je pobláznená láskou.

Ježiš nehľadí na nedokonalosti, ale na postoje lásky a zjaví sa jej. Je prvou, ktorej sa vzkriesený Ježiš zjavuje, a prvou, ktorá dostáva poslanie jeho vzkriesenie ohlasovať. Prečo? Možno preto, aby aj ostatných pobláznila láskou.

Myšlienka na záver:

Nadchnime sa a ďakujme za lásku bez hraníc. 

Denné povzbudenie môžete počúvať ako podcasty na stránke denníka Štandard, na SpotifyGoogle podcastApple podcast i na YouTube.
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.