Denné povzbudenie, Veľký piatok: V zrkadle

pexels-pixabay-70847 Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Možno ste boli niekedy na návšteve v dome, kde nemali zrkadlo. Chceli ste sa pozrieť, ako ste upravení, či je všetko tak, ako má byť, ale nebolo sa kam pozrieť. A že sa takýto pohľad zíde, to pripustíme takmer všetci. Pretože je nám jasné, že sú miesta na našom výzore, kam oči nedovidia, a sú uhly pohľadu, ktoré odhalia to, čo nie je na prvý pohľad vidieť. 

Dnešný deň môže byť pre nás skutočnou výzvou. Môžeme v ňom započuť pozvanie pozrieť sa do zrkadla. A to do poriadne zvláštneho. Do zrkadla, ktoré sa človek v zlosti už mnohokrát rozhodol rozbiť na tisíce kúskov, pretože si myslel, a možno aj stále myslí, že ho nepotrebuje. Tým zrkadlom je kríž!

Nie, nebojme sa, nie preto, že by niekto vymenil umeleckým spôsobom dve prekrížené drevá, jedno to zvislé dlhšie a druhé vodorovné kratšie, za materiál, ktorý sa leskne a odráža okolie. Bolo to inak. 

„Sám si niesol kríž…“

Jn 19, 17

Pred takmer 2-tisíc rokmi sa udial príbeh, ktorý to má na svedomí. A udial sa práve dnes. Alebo ešte inak povedané: dnes si ho pripomíname. V tom príbehu odsúdili na smrť troch ľudí, vraj zločincov. Nie na obyčajnú smrť, ale hroznú smrť, smrť na kríži. Bola to špecialita Rimanov, trest na výstrahu. A tak v jeden piatok na poludnie ich za mestom, na kopčeku, vystavili pred zrakmi ľudí. Ľudia, zvedaví na takéto divadlo, sa prišli pozrieť. A tešili sa, že pre cudzí kríž môžu chvíľu zabudnúť na svoj vlastný. Možno poľutovali tých troch nešťastníkov a možno si všimli, že každý z nich zrkadlí ľudský príbeh z inej strany. 

Prvý z nich bol plný hnevu, obviňoval všetkých dookola za svoj osud. Sťažoval sa, nadával, bol hrubý, posmieval sa, správal sa nehanebne. Zrkadlil záhubu. Druhý akoby v zrkadle svojho kríža uzrel možnosť záchrany. Dostal odvahu priznať si vinu, zažil pokoru prosiť o odpustenie a obnovila sa v ňom úcta voči dobru. Obidva kríže boli vedľa kríža človeka, ktorý zrkadlil niečo nevídané: túžbu zachraňovať každého. Bol v tom pokoj, dôvera v toho, ktorý je nad všetkým, prijatie bez potreby obviňovania, láskavý prístup k svojim blízkym, ktorí stáli neďaleko, a odpustenie voči tým, ktorí sa na neho prišli pozrieť s nenávisťou. 

Zvláštne, ten istý kríž, a aké rozdielne obrazy sa v nich zrkadlia. Život s veľkým Ž sa vo svojej múdrosti rozhodol poskytnúť nám zrkadlo kríža každý deň. Každý si ho nesieme, ako vieme. Čo v ňom vidíme? Ako v ňom vidíme seba? Hynúceho, zachraňujúceho sa, zachraňujúceho druhých alebo z každého kúsok? 

Myšlienka na záver:

Keď sa lepšie pozrieš do tohto zvláštneho zrkadla, aj ty uvidíš, že tvoj kríž nestojí sám. Vedľa je iný kríž a na ňom človek, ktorý zachraňuje aj teba. Ozaj, aby som nezabudol, ten človek sa volá Ježiš z Nazareta.

Denné povzbudenie môžete počúvať ako podcasty na stránke denníka Štandard, na SpotifyGoogle podcastApple podcast i na YouTube.

Ďalšie články