V Brazílii zmutovaný vírus už zabil státisíce. Zdravotníctvo kolabuje, prezident Bolsonaro lockdown odmieta

Štáty Latinskej Ameriky aj odborníci sa sťažujú na susednú Brazíliu. Tamojší prezident Jair Bolsonaro napriek katastrofálnej pandemickej situácii v krajine odmietol tvrdé lockdowny a guvernérov, čo tak urobili, nazval tyranmi. V Brazílii sa pritom šíri jedna z nebezpečnejších mutácií koronavírusu.

Podľa medzinárodných štatistík o pandémii ochorenia COVID-19 je Brazília po Spojených štátoch druhým najviac zasiahnutým štátom na svete.

Celkový počet nakazených tam prekročil 12,5 milióna a koronavírusu podľahlo už viac ako 300-tisíc pacientov. Len za marec zrejme nákaze v Brazílii podľahlo viac ako 60-tisíc ľudí. Denne pribúda vyše 2-tisíc nových obetí covidu.

Zdravotný systém v Brazílii je pomaly, ale isto na pokraji kolapsu. Už v polovici marca boli jednotky intenzívnej starostlivosti v 25 z 27 brazílskych regiónov vyťažené na viac ako 80 percent. Dnes je situácia ešte horšia.

Nebezpečný brazílsky mutant

Minister zdravotníctva Eduardo Pazuello koncom februára varoval, že brazílska mutácia vírusu spôsobujúceho COVID-19 je až trikrát infekčnejšia ako pôvodné kmene. Navyše sa ukázalo, že táto mutácia covidu môže nakaziť aj ľudí, ktorí už ochorenie prekonali a mali by mať dočasne účinné protilátky.

Brazílsky kmeň koronavírusu SARS-CoV-2 vedci označujú ako P.1. Ide v poradí o tretiu najznámejší variant, o ktorom vedci až doposiaľ nemali presnejšie informácie. Objavil sa len vlani koncom decembra.

Doposiaľ boli najznámejšími mutáciami covidu britská (B.1.1.7) a juhoafrická (B.1.351).

Podľa troch dostupných štúdií sa brazílska mutácia objavila prvýkrát v amazonskom meste Manaus. S najväčšou pravdepodobnosťou tam vznikla v novembri a potom vyvolala rekordný nárast prípadov koronavírusu. Tento kmeň covidu polovici februára prenikol do Európy, konkrétne do Portugalska.

Krvavá cesta premorenia

Napriek alarmujúcim predpovediam a smutným rekordom v počte nakazených aj obetí koronavírusu nie je brazílsky prezident Jair Bolsonaro presvedčený o tom, že by bolo vyhlásenie lockdownu potrebné. Rozhodol sa ísť cestou premorenia populácie, ktorá sa však podľa dostupných dát v tejto latinskoamerickej krajine nevypláca.

Odmietavý postoj Bolsonarovej vlády je pre šírenie covidu v Brazílii ďalší obrovský problém. Kabinet totiž neprijímal žiadne prísne opatrenia na obmedzenie mobility ani lockdowny. Prezident odmietal aj karanténne opatrenia. Guvernérov brazílskych regiónov a starostov miest, ktorí sa rozhodli napriek nevôli centrálnej vlády pristúpiť k reštrikciám, nazval tyranmi.

Na začiatku marca Bolsonaro len deň po rekordnom prírastku počtu obetí covidu odkázal Brazílčanom, aby „prestali vyplakávať“ nad pandemickou situáciou. Koncom marca, pri štátnych oslavách svojich 66. narodenín, obhajoval kroky vlády a navrhol otvárať ekonomiku.

Problém je aj v tom, že brazílska vláda sa včas a ani dostatočne nezásobila vakcínami. Tie, ktoré sa najviac používajú v USA aj Európe, od spoločností Pfizer/BioNTech Bolsonarova vláda vlani neobjednala, hoci mala možnosť. K tomuto kroku pristúpila až začiatkom marca, keď už sa situácia dávno vymkla spod kontroly. Brazília si objednala vyše 200 miliónov dávok očkovacích látok AstraZeneca a CoronaVac, tiež plánuje očkovať ruským Sputnikom V. Vakcín však nie je stále dostatok. V Brazílii zaočkovaných len okolo šesť percent obyvateľov.

Kritika laxného prístupu

Za svoj prístup k pandémii je Bolsonaro terčom kritiky. Požiadavkami ho doma bombardujú nespokojní ekonómovia, zdravotníci aj majitelia podnikov. Štáty susediace s Brazíliou zas tlačia na izolovanie štátu, ktorý sa napriek kolabujúcim nemocniciam a státisícom mŕtvych bráni tvrdším protipandemickým opatreniam.

Argentína, Kolumbia a Peru zakázali lety k problémovému susedovi. Venezuela obviňuje Brazíliu z nezodpovedného prístupu a tamojší prezident Nicolás Maduro preto koncom marca nariadil lockdown, aby zabránil šíreniu nákazlivejšieho brazílskej mutácie.

Vzhľadom na nepriaznivú situácii v Brazílii žiada skupina popredných argentínskych vedcov v otvorenom liste svoju vládu, aby uzavrela vyše 1 200 kilometrov dlhú hranicu s Brazíliou. „Brazília je zrkadlom, do ktorého by sme sa radšej nemuseli pozerať. Preto je také dôležité okamžite zaviesť cestovné obmedzenia, pretože akonáhle začnú nákazy rásť, bude neskoro,“ uviedol biológ Humberto Debat, ktorý sa podieľal na príprave listu. Správanie Bolsonarovej vlády pritom označil za nezodpovedné.

Problém za problémom

Katastrofálna situácia v zdravotníctve, nekontrolované šírenie nebezpečnejšej mutácie koronavírusu a kritika zo všetkých strán sa na brazílske vedenie valí v čase, keď sám Bolsonarov kabinet prežíva turbulentné chvíle.

Po brutálnej kritike od brazílskych diplomatov, ale aj zákonodarcov odstúpil koncom marca minister zahraničných vecí Ernesto Araújo. Kritici ho obviňovali z „likvidácie brazílskej medzinárodnej reputácie“ s tým, že Araújo ohrozil životy Brazílčanov, keď v čase pandémie vážne narušil diplomatické vzťahy s USA aj s Čínou.

Dnes už bývalý šéf brazílskej diplomacie, ktorý kedysi vyhlásil Trumpa za „záchrancu Západu“, opakovane útočil na vedúcich predstaviteľov vládnej komunistickej strany v Číne a označoval koronavírus za „komunavírus“. Araújo navyše nedávno popudil nového amerického prezidenta Joea Bidena keď podporovateľov Trumpa, ktorí zaútočili na Capitol, označil za „čestných občanov“ a počas inaugurácie amerického prezidenta si vzal dovolenku.

Len pár hodín po rezignácii ministra zahraničných vecí podal demisiu aj ďalší člen Bolsonarovej vlády, minister obrany Fernando Azevedo e Silva. Odchod šéfov dvoch dôležitých rezortov v čase, keď sa krajina topí v záplave nových nakazených a nedokáže dostať pandémiu pod kontrolu, je pre Brazílčanov ďalšou zlou správou.