U protinožcov schválili dovolenku v prípade spontánnych potratov

Nový Zéland uzákonil tri dni voľna po spontánnom potrate. V porovnaní s inými štátmi ju garantuje obom rodičom. Kým tento rok pomáha rodičom po spontánnych potratoch, vlani legalizoval tie umelé až do 20. týždňa tehotenstva.

Na počiatku tejto iniciatívy stála spisovateľka Kathryn Van Beeková, ktorá si sama prešla spontánnym potratom. Táto skúsenosť ju motivovala k tomu, aby oslovila poslankyňu Ginny Andersenovú. V novozélandskom parlamente zastupuje región, v ktorom spisovateľka býva. Cieľom zákona bolo okrem iného poukázať na problém spontánnych potratov a možnosti, ako sa s ním rodičia môžu vyrovnať.

Psychické dôsledky

Práve potrebu psychicky sa vyrovnať so stratou dieťaťa pri spontánnom pôrode zdôrazňujú aj odborníci. Hoci sú následky veľmi individuálne, obvykle zodpovedajú strate blízkej osoby. V mnohých prípadoch ženy vinia samy seba, že niečo zanedbali alebo prehnali. Odborníci preto odporúčajú hľadať spôsob, akým by sa rodičia s touto stratou vyrovnali. Napríklad kúpou spomienkového predmetu, napísaním listu, vyplakaním sa, odslúžením omše, alebo usporiadaním symbolického aktu rozlúčky s dieťaťom.

Aj slovenská legislatíva ponúka rodičom potrateného dieťaťa možnosť požiadať o jeho pozostatky a pochovať ho. Poradenstvo v tejto oblasti poskytuje občianke združenie Tóbi. K téme vyrovnávania sa s potratom vyšlo množstvo článkov na portáli Zastolom. Poradenstvu v tejto oblasti sa zas venuje poradňa Alexis. S emocionálnym a duchovným uzdravením pomáha aj čoraz populárnejší projekt Ráchel. Na Slovensku dokonca v šiestich mestách a obciach (Košice, Svidník, Svätý Jur, Šamorín, Nevoľné, Prestavlky) existujú aj pohrebné miesta pre nenarodené deti.

Počet spontánnych potratov rastie

Počet spontánnych potratov na celom svete v posledných rokoch rastie. Na Novom Zélande, ktorý má päť miliónov obyvateľov, podľa Guardianu dôjde údajne až k 20-tisíc spontánnym potratom. Skúsenosť s ním má približne každá štvrtá žena na súostroví.

Na Slovensku počet spontánnych potratov kolíše. V roku 2019 ich bolo viac ako 7-tisíc, ku ktorým treba pripočítať aj takmer päťsto prípadov mimomaternicového tehotenstva. Najčastejšie pritom takýto potrat zažili ženy vo veku 30-34 rokov, väčšinou v prvom trimestri tehotenstva, najčastejšie v 7. a 8. týždni. Najviac spontánnych potratov prekonávajú najmä bezdetné matky. Národné centrum zdravotníckych informácií tiež upozorňuje, že sa zvyšuje počet opakujúcich sa prirodzených potratov.

Schizofrénia zákona

Hoci podobnú legislatívu má v nejakej miere viacero štátov, Nový Zéland je prvý, ktorý ponúka obom rodičom možnosť trojdňovej pozostalostnej dovolenky. Bez ohľadu na týždeň tehotenstva, v ktorom k spontánneho potratu došlo. Nárok na platené voľno v krajine existoval aj predtým, avšak mohli si ho uplatniť len matky, u ktorých nastal potrat až po dvadsiatom týždni tehotenstva. Ďalším plusom je, že nová legislatíva pamätá aj na rodičov, ktorí si plánujú dieťa adoptovať.

Naopak, paradoxné je, že sa vzťahuje aj na tých, ktorí plánujú dieťa skrz inštitút náhradného materstva. To znamená, že rodičom vynosí dieťa umelo oplodnená cudzia žena, väčšinou zo sociálne slabšieho prostredia či chudobného štátu, napríklad z Thajska alebo Ukrajiny. Stáva sa, že „rodičia“, ktorí si takéto deti nechajú vynosiť, si ich potom odmietnu prebrať, ako napríklad v prípade Bridget. Na Ukrajine v dôsledku pandémie koronavírusu počet takýchto detí výrazne narástol.

Pripomeňme, že Nový Zéland len minulý rok legalizoval potraty, ktoré sa tam môžu vykonávať do dvadsiateho týždňa tehotenstva. Niektorí poslanci preto dokonca žiadali, aby mali zákonné právo na pozostalostnú dovolenku aj rodičia po umelom potrate.

Na Slovensku sme snahy o schválenie legislatívy na podporu žien, ktoré majú za sebou spontánny potrat, zatiaľ nezaznamenali. Jej prijatie by mohlo pomôcť nielen rodičom, ktorí sa musia vyrovnať so stratou očakávaného dieťaťa, ale sčasti prispieť aj k scitliveniu spoločnosti v otázke potratov.