Rusko chce zo suezskej nehody vyťažiť, ponúka svoju trasu

Moskva spustila agresívnu kampaň, ktorá predstavuje Severnú námornú trasu ako lákavú alternatívu k Suezskému prieplavu. Nedávna nehoda jednej z najdôležitejších námorných tepien však môže Rusku v skutočnosti pomôcť úplne inak.

V utorok sa konečne podarilo vyslobodiť vzpriečenú kontajnerovú loď Ever Given, ktorá šesť dní blokovala dopravu cez Suezský prieplav, a svet začal počítať ekonomické škody.

Nebudú malé. Cez túto kľúčovú námornú tepnu prechádza denne približne 12 percent tovaru v rámci svetového obchodu, milión barelov ropy a osem percent skvapalneného zemného plynu (LNG).

Nemecká poisťovňa Allianz vypočítala, že týždeň nefunkčnosti Suezského prieplavu stojí svet v priemere 6 až 10 miliárd dolárov (5,1 až 8,5 miliardy eur), pričom môže znížiť ročný nárast svetového obchodného obratu o 0,2 až 0,4 percentuálneho bodu.

Nastupuje éra Severnej námornej trasy?

Hoci nehoda v Suezskom prieplave väčšinu sveta nepotešila, Moskva zacítila príležitosť pripomenúť mu svoju alternatívnu Severnú námornú trasu (NSR). Tá vedie od ostrova Nová zem až k Beringovmu prielivu a umožňuje spojiť európske a ázijské trhy námornou trasou, ktorá je o 40 percent kratšia ako trasa vedúca cez Suezský prieplav a až o 60 percent kratšia než zdĺhavá štreka okolo Mysu dobrej nádeje.

Ako prvá zatrúbila na Twitteri do útoku štátna korporácia Rosatom, ktorá ako jediná na svete prevádzkuje flotilu jadrových ľadoborcov. V príspevkoch – ktoré boli medzitým zmazané – spoločnosť okrem iného zdôraznila, že Severný ľadový oceán dáva vzhľadom na svoje rozmery kapitánom omnoho viac priestoru pre ich umelecké sklony. Rosatom tak reagoval na správy, že kapitán lode Ever Given kreslil pred vplávaním do prieplavu na vodách Červeného mora obrazec pripomínajúci penis.

Moskva však vlastnú námornú trasu propaguje aj na serióznejšej úrovni. Zástupca Ruska pri Arktickej rade Nikolaj Korčunov v súvislosti s incidentom v Suezskom prieplave vyhlásil, že táto nehoda posilňuje potrebu vybudovať NSR ako životaschopnú alternatívu [Suezskému] prieplavu s cieľom minimalizovať „globálne obchodné a dopravné riziká“.

V podobnom duchu sa niesli vyjadrenia väčšiny ruských expertov a komentátorov. Alexej Kalinin z Moskovskej školy manažmentu Skolkovo navyše zdôraznil, že NSR má nielen potenciál ponúknuť kratšiu trasu, ale je podľa jeho slov aj ekologicky udržateľnejšia.

Je pravdou, že využívanie NSR sa už roky zintenzívňuje, pričom k nárastu objemu prepraveného tovaru došlo podľa najnovších údajov Rosatom tiež v roku 2020, a to napriek pandémii ochorenia COVID-19. Prepravili 32 miliónov ton nákladu, čo je výrazný nárast oproti 10,7 miliónom tonám v roku 2017. Hoci bola väčšina objemu daného tovaru prepravená po západnej časti trasy, klimatická zmena čoraz viac otvára aj perspektívy jej východnej časti. Ako poukázal portál Business Insider, časť roka, keď je daná trasa priechodná, sa neustále predlžuje, pričom v roku 2020 to bolo až deväť až desať mesiacov.

Arktické ambície Moskvy podčiarkuje aj skutočnosť, že Rusko momentálne disponuje najväčšou flotilou 40 ľadoborcov na svete, a zároveň je jediným štátom, ktorý má k dispozícii ľadoborce na atómový pohon. Má ich šesť. Na konci októbra 2020 bol na vodu spustený aj prvý jadrový ľadoborec triedy Projekt 22220 s názvom Arktika. Pre porovnanie, Spojené štáty a Čína disponujú len dvoma ľadoborcami.

Nie hneď teraz

Mnohí ruskí aj zahraniční experti sú však v otázke okamžitého a zásadného vplyvu nehody v Suezskom prieplave na NSR skeptickejší. Aj keď ústup ľadu spôsobil, že Arktída sa stáva čoraz vhodnejšou pre rozvoj aj pre ľudskú činnosť, NSR nie je podľa slov Elizabeth Buchananovej z Deakinovej univerzity v Melbourne ešte stále „alternatívou v komerčnom zmysle“.

„Nepredvídateľnosť arktického ľadu spôsobuje, že poistenie je v porovnaní s inými trasami stále drahé, zradné podmienky na trase a prísne požiadavky Moskvy budú spoločnosti aj naďalej odrádzať, pričom do úvahy treba z komerčného hľadiska brať aj nedostatok prístavov a inej transportnej infraštruktúry pozdĺž trasy,“ dodala Buchananová.

O tom, že by jednorazová havária v Suezskom prieplave mohla presunúť svetový obchod do Severného ľadového oceánu, pochybuje aj ruský ekonóm Dmitrij Adaminov, podľa ktorého je tiež prekážkou najmä nevyspytateľnosť ľadovej pokrývky a absencia dostatočnej infraštruktúry, ktorej vybudovanie je možné, ale podľa najkonzervatívnejších odhadov by stálo desiatky miliárd dolárov.

NSR sa pravdepodobne ešte v tomto storočí stane skutočne ekonomicky rentabilnou, no nebude to v najbližšom desaťročí – dvoch. Nič na tom nezmení ani jedna havária v Suezskom prieplave – musel by sa stať nepoužiteľným dlhodobo či už z dôvodu prírodnej katastrofy alebo konfliktu. Rusko však z tejto udalosti môže podľa niektorých expertov vyťažiť inak – zvýšením podpory pre projekt plynovodu Nord Stream 2.

Argument v prospech sporného plynovodu?

Ako v článku pre Moscow Times napísal Jake Cordell, napriek rôznym kontroverznostiam okolo projektu Nord Stream 2, sa Rusko snaží budovať si renomé spoľahlivého dodávateľa tejto strategickej komodity. Moskva momentálne zásobuje EÚ viac než 40 percentami zemného plynu a 27 percentami ropy.

„Jedným z možných pozitív pre Rusko je, že ak sa európske rafinérie nebudú vedieť dostať k rope zo Saudskej Arábie alebo Iraku, ruská zmes Ural bude veľmi dobrou náhradou. Avšak skutočný prínos to môže byť pre trasy Nord Stream 2 a Turk Sream 2, najmä v situácii, keď prvá z menovaných čelí politickej nedôvere na oboch stranách Atlantiku,“ verí Arthur Richier, hlavný analytik nákladnej dopravy z technologickej spoločnosti Vortexa.

S jeho názorom súhlasí aj Chris Weafer, zakladateľ spoločnosti Macro Advisory. „Plynovody sa nekazia a sú zďaleka najspoľahlivejšou metódou prepravy. Nehoda v Suezskom prieplave poskytla veľmi dobre načasovanú pripomienku tohto faktu,“ uviedol v súvislosti so spormi okolo plynovodu Nord Stream 2 Weafer.