Štúdia: Školy sú bezpečné. Držať deti doma nemá zmysel

Nákaza sa medzi deťmi šíri v menšej miere a sú tiež menej infekčné než dospelá populácia. Školy by sa mali otvoriť, pretože nakazené deti nie sú záťažou pre zdravotnícky systém, tvrdia českí vedci.

Deti od vypuknutia pandémie koronavírusu nepatria k rizikovým skupinám. Aj tie, čo sa nakazia, prejdú ochorením COVID-19 bez väčších komplikácií. Určité výnimky sa našli v druhej a tretej vlne šírenia nákazy, kedy sa jednotlivé varianty stali pre ne náchylnejšie.

Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa u nich rozvinul postcovidový syndróm, ktorý ak sa včas podchytí a vhodne lieči, nezanechá podľa odborníkov následky. Pre možné šírenie nákazy a nebezpečné mutácie, ktoré by mohli spätne ohrozovať populáciu s aktívnou imunitou, sa testujú vakcíny aj na nich. Nájdu sa však aj odborníci, ktorí to zatiaľ neodporúčajú.

Šíreniu SARS-CoV-2 v pediatrickej populácii sa rozhodli bližšie pozrieť na prsty v susednom Česku.

Deti sú menej náchylné, opatrenia by sa ich nemali dotýkať

Spin-off spoločnosť [firma založená za účelom využitia duševného vlastníctva univerzity až do formy produktu alebo služby uplatniteľnej
na trhu pozn. red.] GeneSpector s.r. o. prišla so zaujímavými zisteniami, ktoré hovoria, že plošné protiepidemické opatrenia v prípade detí nie sú vhodným riešením.

Podľa vedcov nie je dôvod obmedzovať deti. Tie majú menej ACE2 receptorov, ktoré sú pre vírus vstupnou bránou do buniek. Majú aj odlišný imunitný systém a menej komorbidít, ktoré prispievajú k tomu, že sa u dospelých rozvinie ťažký priebeh ochorenia.

GeneSpector s. r. o. preto vykonala štúdiu, ktorej cieľom bolo zistiť prevalenciu nákazy u detí v rôznych vekových skupinách v Česku počas uplynulého roka. Výsledky naznačujú, že by sa malo prehodnotiť zatváranie škôl. Deťom tam očividne hrozí menšie riziko než doma.

Školy sú bezpečné

Na štúdii sa zúčastnilo 480-tisíc osôb z rôznych regiónov Česka, ktoré otestovali presnejšími PCR testami. Údaje o počte nakazených počas tohto obdobia zoradili na základe veku do deviatich sociologických skupín a zmerali aj mieru ich infečnosti.

Dáta porovnali s výsledkami dvoch separátnych štúdií. Prvá sa zameriavala na počty nakazených v bežných základných školách v troch krajoch, celkovo išlo o 313 detí z prvého a druhého ročníka, ktoré otestovali PCR testami zo slín. Prevaha bola v dvoch krajoch zhodná – 1,2 percenta, v treťom kraji 1,5 percenta.

Druhú štúdiu urobili v 66 špeciálne otvorených školách pre deti rodičov z prvej línie v Stredočeskom kraji. Tu vyšetrili 762 detí vo veku 2-11 rokov, pričom žiadne nebolo pozitívne. Po desiatich dňoch preto spravili ďalšie testovanie na väčšej vzorke žiakov aj škôl, kde zachytili iba štyri pozitívne deti, čo predstavuje prevalenciu 0,4 percenta.

Nákaza sa prenáša zrejme od rodičov

Z analýzy jednotlivých vekových kategórií sa ukázalo, že počty nakazených v detskej populácii nie sú výrazne ovplyvnené priebehom epidémie v iných vekových kategóriách. Prevahu ešte zvyšuje skutočnosť, že testované boli nielen deti s príznakmi, ale aj tie, ktoré prišli do styku s pozitívnou osobou.

Paradoxne, nakazených detí pribudlo v období po Vianociach a po zatvorení škôl, kedy sa deti vo zvýšenej miere infikovali v rodinách. Dobre obstála aj kategória 19-26 rokov, čo si autori vysvetľujú tým, že ide o mladých ľudí, ktorí nemajú pre prácu či štúdium také intenzívne styky s rodinou a stretávajú sa najmä s rovesníkmi.

Výsledky prvej štúdie na bežných školách ukázali, že v asymptomatickej detskej populácii je prevalencia infekcie pod 2 percentá. To je v súlade z pozorovaniami z podobných štúdií v zahraničí.

Výsledky z druhej štúdie, ktorá sa konala v dvoch kolách na špeciálnych školách, naznačujú, že prevalencia infekcie sa rovná a približuje nule. Z dotazníkov vyplýva, že tieto výborné čísla sú dôsledkom toho, že rodičia z prvej línie sú vo väčšej miere vírusu vystavení. Aspoň jeden z rodičov týchto detí je preto zaočkovaný, alebo už infekciu prekonal, a tak svoje deti nenakazili.

V závere odborníci dedukujú, že mladšie vekové kategórie sú menej citlivé na nákazu a sú zároveň menej infekčné pre ostatných. Najväčším ohrozením je pre deti kontakt so staršími sociálnymi skupinami, kde sa vírus šíri silnejšie a rýchlejšie.

Otvorte školy, splošťovanie krivky tu nemá zmysel

Česká štúdia ukázala, že deti nie sú primárnym zdrojom nákazy na školách a ani v rámci domácností. Za dodržania epidemických opatrení ako dezinfekcia, rúška a rozostupy by sa preto žiaci podľa nich mali vrátiť do škôl. Riziko je pre všetkých minimálne.

„Je otázkou, do akej miery má zmysel zabraňovať prenosu infekcie v školách. Vzhľadom na nízku infekčnosť SARS−CoV−2 v detskej populácii by sústavné sledovanie infekcie a následné karanténne opatrenia limitovali
a odďaľovali dosiahnutie kolektívnej imunity v tejto populácii,“ upozorňuje tím autorov.

Splošťovanie krivky cez sociálny dištanc má svoj zmysel v rizikovej populácii. Nákaza detí však doposiaľ v žiadnom štáte neviedla ku kolapsu zdravotníckeho systému. Mladá populácia prekonáva COVID-19 spravidla bez príznakov, alebo len s veľmi miernymi príznakmi, ktoré si nevyžadujú hospitalizáciu.

Počty nakazených detí by po otvorení škôl určite mierne stúpli, podľa vedcov by to však v súčinnosti s vakcinácou neovplyvnilo priebeh pandémie. Upozorňujú tiež, že riziko nákazy dospelého od dieťaťa je minimálne, takže obávať by sa nemuseli ani rodičia.

Autori pridávajú odkazy na články a dodávajú, že ich zistenia sú v súlade so zahraničnými štúdiami, kde sa tiež žiada k otvoreniu škôl. Štandard v tomto smere informoval o iniciatíve zo Spojených štátov, kde sa za ich otvorenie prihováral virológ a šéf amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb Robert Redfield.