Marta Šarkóziová vyrastala v detskom domove. Dnes je náhradnou mamou Márie, o ktorú sa stará s veľkou láskou, hoci ju sama v detstve nezažila. Po peripetiách v pracovnom aj súkromnom živote zakotvila v organizácii Úsmev ako dar.

Marta vyrastala v detskom domove celé detstvo. Už po narodení sa dostala do kojeneckého ústavu a odtiaľ smerovala do detského domova v Bernolákove. Spomína naň v dobrom. Bola živé dieťa, ktoré si pýtalo pozornosť. „Domov ma naučil veľa do života, ničoho sa nebáť a ísť si za svojím cieľom,“ opisuje detský domov Marta.

Mala rada svoje vychovávateľky, no nevedela si s nimi vytvoriť hlbší vzťah, keďže po čase sa vymieňali a prichádzali iné. V 17. rokoch sa dostala do polepšovne v Zlatých Moravciach. Po dosiahnutí dospelosti odtiaľ odišla, napriek tomu, že nemala kam ísť. Nebola na tento svet pripravená.

Z domova až na ulicu

Z detského domova jej vybavili azylový dom, kde mohla bývať. Našla si aj prácu a pár rokov pracovala ako výčapníčka v bare. Do baru chodili aj Rakúšania, ktorí jej prvýkrát ponúkli drogy. „Spýtali sa ma, či si dám heroín a ja som súhlasila, tak mi to pichli.“ Na druhý deň už potrebovala svoju dávku opäť. Druhú dostala ešte zadarmo, no za ďalšie už musela platiť. Vtedy začala v bare, v ktorom pracovala, kradnúť. Keď bolo jasné, že peniaze miznú kvôli nej, už sa tam nevrátila.

Foto: Matúš Zajac

V tom čase sa Marta dostala na ulicu a začala kradnúť, aby mala na svoju dávku. Neskôr otehotnela, no dieťa potratila, keďže užívala drogy. „Bolo to so mnou vtedy veľmi zlé. Keď som nemala svoju dávku, mala som rôzne krízy. Až som jedného dňa povedala kamarátke, že si dám zlatú dávku.“ Za zlatú dávku sa považuje posledná dávka, ktorú si človek dá. Mnohokrát sa končí smrťou. Marta ju prežila, ale odvtedy po drogách nesiahla.

Vtedy v Martinom živote nastal zlom. Dostala sa k reholi Matky Terezy v Petržalke. U nich si prešla svojimi krízami. Dala sa tam pokrstiť a prijala prvé sväté prijímanie. Dostala sa na liečenie. Sestry u Matky Terezy ju odporučili do Žakoviec k Mariánovi Kuffovi, kde zotrvala necelý rok. Mariána Kuffu si Marta váži doteraz, no v Žakovciach sa jej nepáčilo. „Nemohla som si tam zarobiť niekde vonku, mohla som pracovať len u nich, a to ma nebavilo.“

Zo Žakoviec odišla do Bratislavy, kde najprv spala na stanici a po troch dňoch šla do nocľahárne Mea Culpa, tam sa jej začal nový život. Po dvoch mesiacoch ju zamestnali a pracovala v nocľahárni 13 rokov. Spravila si kurz sociálnej práce. Popri zamestnaní v Mea Culpa pracovala tiež v nocľahárni Depaul a v sklade v Petržalke.

Foto: Matúš Zajac

Ako sa Marta stala náhradnou mamou

V nocľahárni Mea Culpa spoznala Mariku, klientku, ktorej sa snažila pomôcť. Klientka, neskôr aj jej kamarátka, po čase otehotnela a Marta sa stala krstnou mamou jej dcéry. Vtedy sa ich osudy navždy spojili. Po istom čase Marta videla, že Marikina dcéra, malá Mária, je zanedbaná a rodičia sa o ňu nestarajú.

Jedného dňa prišla Marika do nocľahárne bez dcéry. Marte povedala, že dieťa dala do krízového centra. Tá hneď vedela, čo bude robiť. „Vedela som, že sa mi zmení život, že to bude iné, ale neváhala som a chcela som, aby malá Mária žila so mnou.“

Marta podnikla kroky, aby jej Máriu zverili do jej starostlivosti. Po mesiaci jej telefonovali, že si po ňu môže prísť. Pre Martu to bol neopísateľný pocit. Za mesiac už stihla kúpiť kočík, detské veci, všetko, čo Mária od biologickej mamy nemala.

Marta sa o Máriu stará od jej šiestich mesiacov. Teraz je z nej už veľká slečna. Má desať rokov a navštevuje štvrtý ročník základnej školy. O svojej biologickej mame vie. „Keď bola Mária ešte menšia, tak nás jej matka navštívila, ale malá sa jej bála. Vravela som jej, že toto je jej biologická mama a ja som náhradná, ktorá sa o ňu stará.“ Časom sa Mária pýtala aj na rozdielne priezviská, prečo má Marta iné ako ona. Marta sa jej snažila všetko s láskou vysvetliť.  

Foto: Matúš Zajac

Marta s Máriou v poslednej dobe menili bývanie, pretože im biologická matka robila problémy. „Asi 15-krát som musela volať políciu, malá sa jej veľmi bála.“ Teraz sú s Martou šťastné na novom mieste, o ktorom biologická matka netuší.

Malá Mária bola pri našom stretnutí veľmi milá a usmievavá. Ukázala nám tiež svoju kresbu, ktorú nedávno nakreslila a pár prvkov, ktoré sa naučila na balete. Svoju náhradnú mamu Martu má veľmi rada a je šťastná, že môžu žiť spolu.

Tým, že Marta vyrastala v detskom domove, vie, čo malým deťom môže chýbať a veľakrát je to láska. Tú sa snaží Márii dávať najavo každý deň.

Na Úsmev nedá dopustiť

Marte po čase nepredĺžili pracovnú zmluvu v nocľahárni Mea Culpa, preto sa chcela zamestnať ako kuchárka. Na to potrebovala kuchársky kurz, o pomoc požiadala Joga Mikloška, ktorý Martu pozná od jej detských čias. „Povedal mi, že mi s tým nepomôže, ale môžem k nemu prísť pracovať do Úsmevu,“ spomína si Marta na jej začiatok v organizácii Úsmev ako dar.

Pre Úsmev ako dar pracuje tri roky a za prácu je veľmi vďačná. Jej pozícia je o prvom kontakte s klientom. Zároveň je šoférkou a upratuje priestory Úsmevu. Do Úsmevu niekedy príde aj Mária a úsmeváci jej pomáhajú s učením.

Marta pracuje veľa. Nechce, aby jej dcére niečo v živote chýbalo.

Foto: Matúš Zajac

Každý týždeň budeme prichádzať s rubrikou Dá sa to. Budeme v nej predstavovať príbehy ľudí, ktorí vyšli z detského domova. Dnes pomáhajú ostatným.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.