Masívny nárast zločinnosti v USA. Do akej miery to súvisí s protestmi BLM

Ešte pár rokov dozadu mohli Američania povedať, že žijú v najbezpečnejšej dobe v dejinách svojej krajiny. Už je to minulosť.

Američania zažívajú vo svojej krajine veľký nárast zločinnosti a násilné trestné činy dosahujú výšiny nevídané celé desaťročia. Ako už informoval Štandard, mnohé americké veľkomestá bojujú s obrovským medziročným nárastom vrážd i ďalších zločinov.

Mesto Minneapolis malo v roku 2020 o 69 percent viac vrážd ako v tom minulom. Milwaukee zažilo nárast o 96 percent, Seattle o 72 percent, Chicago o 55 percent a New York o 39 percent. Našli sa síce aj také, kde vraždy medziročne klesli, no vo väčšine miest je počet vrážd najvyšší od roku 1998.

Tieto čísla sú o to vážnejšie, že vytvárajú ostrý kontrast oproti dekáde pred rokom 2020. Časopis Atlantic, ktorý si tiež všíma nárast zločinov v krajine, priniesol mimoriadne zaujímavú analýzu toho, ako bola v nedávnej dobe Amerika bezpečná. Čo sa stalo? A prečo tie náhle a negatívne zmeny?

Pokles policajnej prítomnosti

Sociológ z Princetonskej univerzity Patrick Sharkey, s ktorým sa rozpráva Derek Thompson v Atlanticu, podotýka, že v minulosti pomáhala znižovať zločin represia – „agresívna politika väzníc a polície“. Druhou stranou mince bolo, že sa často diali brutálne zákroky, ktoré vytvárali napätie medzi políciou a časťou populácie. To prerástlo v roku 2020 k masívnym protestom a výzvam na zastavenie financovania policajného zboru (defund police).

Sharkey podotýka, že významný pokles zločinnosti nastal v 90. rokoch minulého storočia a postupne klesal až do roku 2014. Vtedy došlo k zmene a kriminalita začala opäť rásť. Rok 2020 však prekonal všetky najhoršie očakávania.

Aby sme rozumeli hľadaniu odpovede, musíme si uvedomiť, že v Amerike precitlivenej na politickú korektnosť je dôležité aj poradie, v akom začneme o problémoch hovoriť.

Ako jeden z faktorov ponúka spomínaný sociológ pandémiu, ktorá viedla k rozbitiu mnohých komunít v dôsledku protipandemických opatrení. „Ľudia stratili spojenie s inštitúciami a spoločenským životom, čo znamená školy, krúžky, bazény, knižnice. To sú miesta, ktoré vytvárajú spojenia medzi členmi komunít, najmä v prípade mladých ľudí,“ dodáva.

Našinec si musí byť vedomý, že v Amerike nepanuje už taká sloboda, akú by ste očakávali. A to ani pri debate o kriminalite. Dôvodom je všadeprítomné obvinenie z rasizmu, a teda – podľa toho, o aké médium ide – chodenie po špičkách, keď ide o príčiny nárastu kriminality, ktoré možno aspoň čiastočne spojiť napríklad s demonštráciami Black Lives Matter a podobne.

Pritom, ak je niečo zásadným fenoménom uplynulého roku, ktorý má vzťah ku kriminalite, ide práve o protesty hnutia BLM. Naplno sa v USA rozhoreli po smrti Georgea Floyda, po celej Amerike sa ich konali tisíce, vznikali zóny bez polície, polícia samotná pod tlakom niektorých politikov nezasahovala, a napokon tu bolo aj samotné násilie počas demonštrácií. Podľa pomerne cynického zhodnotenia médií bolo približne „len“ sedem percent protestov násilných.

• 

• 

Pritom len necelé dva týždne protestov BLM bolo najväčšou poistnou udalosťou v dejinách Spojených štátov. Sharkey súhlasí s tým, že po protestoch drasticky vzrástla zločinnosť. Interpretuje to však tak, že polícia sa stiahla z problematických štvrtí a ľudia začali menej spolupracovať s mužmi zákona.

Nezamestnaný narkoman nikoho nezaujímal

Oveľa kritickejší k protestom je konzervatívny komentátor Tucker Carlson. V relácii televízie Fox News pripomína, že 30. marca sa začal súdny proces s policajtom Derekom Chauvinom, ktorý zasahoval proti recidivistovi Georgeovi Floydovi. Niekoľko minút mu kľačal na krku, v dôsledku čoho mal Afroameričan potom zomrieť.

S istým očakávaním, ako to vo svojom podcaste povedal napríklad židovský konzervatívny novinár Michael Medved, sa očakáva obhajoba policajta Chauvina. Americký systém mu ju musí dopriať, v médiách navyše cirkulovalo viacero informácií, kvôli ktorým Chauvin volil ostrejšiu formu zásahu (kriminálnika Floyda poznal, ten bol pod vplyvom drog), bude zaujímavé sledovať, či Chauvina súčasná Amerika neodsudzuje tak, že to vytvorí neprimeraný nátlak na súdy. Očakáva sa, že Chauvin dostane trest 40 rokov.

Vráťme sa však do mediálnej debaty. Tucker Carlson skritizoval rolu tamojších médií, ktoré sa podľa neho snažia rozdeliť Američanov a presvedčiť ich, aby sa nenávideli. Súd so Chauvinom, ale ani protesty, nie sú podľa neho nevyhnutne o Georgeovi Floydovi.

„Nie je to o Georgeovi Floydovi, nikdy to o ňom nebolo. Nikoho v CNN nezaujímal George Floyd, kým bol nažive. Bol to nezamestnaný narkoman. Nezaujímal ich podobne ako mnoho iných ľudí v tejto krajine. Avšak, v skutočnosti CNN nezaujíma George Floyd ani teraz. Trápite ich len vy a vaša úloha v systematickom rasizme, ktorý údajne zabil Georgea Floyda,“ podotýka Carlson.

Komentátor tiež poznamenáva, že pokiaľ Chauvina neodsúdia, spoločnosť je doslova pripravená na ďalšie násilné protesty a rabovanie. Podobne ako tie, ktoré viedli k desiatkam mŕtvych ľudí. To však už médiá ako CNN podľa Carlsona neriešia.

„Ich zmysel nie je zachrániť ľudí pred smrťou. Ich zmysel je potrestať vás a premeniť Ameriku. Z tejto perspektívy to [násilné protesty, pozn. red.] za to stojí,“ argumentuje Carlson. Preto televízie tlačia do Američanov video smrti Georgea Floyda, ale ignorujú mnohé iné prípady.

Čo ste už nevideli

„Tu je jeden taký prípad: 66-ročný pakistanský imigrant Mohammad Anwar umrel nedávno vo Washingtone. Ako v prípade Floyda, aj jeho smrť je zachytená na videu. Na rozdiel od Floyda však Anwar nebol zločinec a nebral drogy,“ hovorí komentátor.

Na videu možno vidieť dvojicu dievčat vo veku 13 a 15 rokov. Zhodou okolností Afroameričanky. Tie sa pokúsili ukradnúť Anwarove auto, ktoré bolo jeho živobytím. Napadli ho i elektrickým obuškom, no Pakistanec odmietal odovzdať auto zlodejkám. Jedna z nich teda dupla na plyn, auto sa krátko nato prevrátilo a Anwar skončil mŕtvy.

„Môj telefón je tam! Môj telefón!“ kričí jedno z dievčat. Podľa Carlsona celý tento prípad otvára mnoho otázok. Prečo sa to stalo, čo je to za rodiny i spoločnosť, ktorá vychovala takéto dievčatá, alebo prečo nikto Anwarovi nepomohol?

„To sú skutočné otázky, ale tie CNN nezaujímajú. Táto televízia dokonca nenazvala incident zabitím, pretože to nesedí do ich politiky,“ dodáva Carlson a poukazuje na to, že CNN na sociálnej sieti Twitter nazvala zabitie Mohammada Anwara „nehodou“.

Pozrime sa na grafy

Do celej problematiky zasahuje aj snaha rôznych rasových aktivistov a samotného hnutia BLM na zastavenie financovania či kompletné zrušenie polície. Viaceré mestá zoškrtali polícii rozpočty, nenajímajú nových policajtov, alebo sa v niektorých prípadoch doslova vzdali boja s niektorými zločinmi.

Podľa Carlsona v meste Baltimore mestská rada ohlásila, že polícia nebude stíhať „zločiny nízkej úrovne“, ako napríklad držanie drog či prostitúciu. Starosta Baltimoreu nazval tieto praktiky úspechom, pretože vraj znížili „systematickú nerovnosť“.

Podobné škrty zažilo aj mesto Minneapolis či Chicago. V Minneapolise vzrástli krádeže áut minulý rok o 331 percent, násilných zločinov bolo asi o 20 percent viac. Hlavné mesto USA Washington je na tom obdobne.

Hľadajme skutočné príčiny

Čo je teda za tým? Aj keď berieme do úvahy násilie a nárast zločinu, ktoré prišli s demonštráciami BLM, stále je na čo sa pýtať. Napríklad už preto, čo sa deje s čiernou komunitou v Amerike, prečo má taký vysoký podiel na celkovej zločinnosti a kriminalite.

Carlson sa pokúsil naznačiť aspoň určitý súvis s počtom detí narodených mimo manželstva, čo je dnes už trvalý ťažký sociálny problém černochov v USA. „Medzi Afroameričanmi bolo toto číslo 70 percent. Keď ho vezmete a rozdelíte podľa jednotlivých demografických skupín, položíte vedľa úrovne kriminality, všimnete si, že sa nápadne podobajú,“ dodáva konzervatívny komentátor.

Kedysi táto téma zaujímala aj americkú ľavicu, písal o nej napríklad blízky spolupracovník bratov Kennedyovcov a významný historik a sociálny vedec Arthur Schlesinger, po ňom Charles Murray, ktorý sa venoval príčinám čiernej chudoby, ale aj mnohí ďalší.

Aj oni videli príčinu v rozklade čiernej rodiny, vo vysokom počte rozvodov, v deťoch narodených slobodným matkám a asociálnych vzoroch. Nedávno k tejto téme, už na príklade svojej bielej rodiny, písal J. D. Vance, jeho kniha Hillbilly Elegy vyšla aj po slovensky. Obhajoba tradičnej rodiny sa stáva v americkej politike problémom.