Rošáda je za nami – a premiérsky vplyv zostáva s jeho skutočným nositeľom. Menší koaliční lídri s prezidentkou sa zachovali ako deti, ktoré sa tak upli na aktuálny problém, že nedovidia, ako jeho zažehnaním možno vyrábajú problém ešte väčší. A ten sa zrodil práve dnes.

Poďakoval Bohu, manželke, deťom a všetkým. Poprosil o odpustenie a skončil vo funkcii. Matovič je z premiérskeho postu preč, môžeme si vydýchnuť. Takto si predsa svetlé zajtrajšky predstavovali Richard Sulík, Veronika Remišová aj Zuzana Čaputová. A spolu s nimi aj väčšina médií, ktoré v týchto dňoch hlasno mľaskajú.

Misia sa predsa vydarila. Matovič bol odstránený. Teraz ešte ostáva druhý problém – čo s tým, že bude sedieť hneď vedľa premiéra, že budú tak ako doteraz s Hegerom „ťahať za jeden povraz“.

Naša politická a mediálna scéna bola celé týždne taká posadnutá nutnosťou pádu Matoviča, že na premyslenie dôsledkov akosi nezostal čas. Schovať sa počas každého dažďa pod odkvap je motto vytesané na erbe súčasnej vlády.

Sulík chcel mať Matoviča akoby v opozícii

Z vyjadrení Richarda Sulíka bolo dlhšie zrejmé, že dôsledky Matovičovho pádu si sám neuvedomoval. Aj v rozhovore pre Štandard dal jasne najavo, že optika nasadená na jeho pleci dovidí len po pád premiéra ako nevyhnutnosti, za ktorou vlastne svitá už iba krajší svet.

No keď už dostal otázku na dôsledky takéhoto ťahu, vyjadroval sa v zmysle „keby som to vedel, hrám Športku“. 

Nielen Sulík, ale aj Čaputová a Remišová boli také upnuté na pomenovaný problém Matoviča, že nedokázali dovidieť ďalej ako len na koniec nosa, ktorý ich práve svrbel. 

Šéf SaS dokonca problém s premiérom označil ako „komunikačný“, v osobných rokovaniach vraj nemá pocit žiadnej nevraživosti a vyjadril domnienku, že Matovičove zlyhania sú výlučne dôsledkom stresu vo funkcii premiéra. Ako keby sa problém s Matovičovou povahou objavil len posledný rok. Predtým ho Sulík zrejme poznal ako bezproblémového sociálneho komunikátora.  

Sulík sa stal obeťou viery vo vlastnú túžbu. Matovič mal byť podľa neho uprataný do parlamentu, napokon, „svojou povahou je to skôr opozičný politik“. Dokonca si zaprorokoval, že ako parlamentný kritik by bol azda prínosom. Tak si to predstavme: vidina „opozičného“ Matoviča majúceho v rukách väčšinu vládnych poslancov. A Sulíkovi sa pri tejto vidine nezatmie.

Žiadny koniec konfliktov

Šéf OĽaNO vo vláde napokon zostáva ako najsilnejší minister. To nám však obraz určite nevylepšuje. Vo vláde síce nebude úplne oslobodený od zodpovednosti, ako keby sedel v parlamente, no môžeme predpokladať, že aj zo svojej novej funkcie bude vnímavý na každý prejav ľudového nesúhlasu.

Matovičovi zostáva rovnaká premiérska moc, akú mal predtým, no nebude k nej už prislúchať patričná zodpovednosť. Novým premiérom získava štít, spoza ktorého bude môcť ostrejšie páliť a zároveň sa vyhýbať ranám.

A on sa má komu odplatiť. Zahral síce „ústupové gesto“, no cíti hlbokú krivdu. Do istej miery oprávnene. Sulíkovi sa verejná podpora nafúkla najviac práve vtedy, keď kritizoval vládu a preferoval uvoľnenie opatrení. Pár mesiacov na to pochoval ministra Krajčího, ktorý pykal práve za dôsledky nedostatočne prísneho lockdownu.

Túto krivdu Matovič cíti a ľahko na ňu nezabudne. Konflikt medzi rozhaštereným Matovičom a Sulíkom je vopred naprogramovaný podobne ako nedoliečené rany hnijúce pod kožou.

Vývoj pritom stále nie je zažehnaný ani v strane Za ľudí. Ministerka Kolíková sa pôvodne sporu s premiérom vyhýbala a nebola ani zástankyňou vyhrotenia vládnej krízy. Prezieravé, nechcela ohroziť svoje reformy. Lenže tie sa jej rozsypávajú pod rukami, znenazdajky prišla s exit stratégiou a tvrdila, že „pod Matovičom nevie robiť reformy“. Nebola to uveriteľná výhovorka, Matovič jej predsa s reformami vždy kryl chrbát. Aj od nej dnes cíti zradu.

Hnutie Sme rodina si síce nedávalo personálne požiadavky, no nafúklo sociálny balíček. A na štátnej kase bude po novom sedieť Igor Matovič, údajne bývalý zdroj všetkých konfliktov. Každý, kto bude chcieť niečo presadiť, narazí na ministra financií. Ťažisko nového konfliktu sa tak môže presunúť z Úradu vlády na štátnu pokladnicu.

Nikto dnes nedokáže odhadnúť, ako sa bude voči svojim partnerom správať pomstiteľ s nedoliečenými krivdami, už bez premiérskej zodpovednosti, no s čatou 53 poslancov – a to nedomysleli ani tí, voči ktorým v nedeľu prejavil „štátnické“ gesto, ku ktorému ho donútili okolnosti.

Ponížený Matovič je tikajúca bomba, vybuchnúť môže kedykoľvek. A nič štátnické nečakajme.  

Jedna divoká jazda sa dnešným dňom končí, no stále sa držte, ďalšia sa začína.  

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.