Kellner ako príbeh českého kapitalizmu. Čo príde po jeho ére?

Najbohatší Čech Petr Kellner, ktorý v sobotu o pol siedmej večer nášho času tragicky zahynul pri páde helikoptéry na Aljaške, kde sa lyžoval, bol zakladateľom a živým príbehom českého kapitalizmu. S jeho silnými i temnejším stránkami. Selfmademan z Českej Lípy, ktorý sa vypracoval od predajcu kopírok cez postavenie svojej skupiny v privatizácii (značka PPF nie je nič iné ako Prvý privatizačný fond), ovládnutie Českej poisťovne a nákup najsilnejšej komerčnej televízie Nova, ktorú si kúpil hneď dvakrát, až po vytvorenie najväčšej stredoeurópskej globálnej finančnej skupiny.

Symbol českého kapitalizmu

Kellner a PPF boli a stále sú veľmi český a stredoeurópsky fenomén. Práve príbehy najbohatších ľudí ukazujú DNA konkrétnej spoločnosti. Steve Jobs a Jeff Bezos. Apple a Amazon. Najbohatší Američania. Na zelenej lúke postavené technologické značky, ktoré na štarte nepotrebovali žiadne vzťahy s politikmi alebo štátnou byrokraciou. Čisto súkromný biznis a produkty alebo služby, po ktorých túžili zákazníci po celom svete. Dieter Schwarz. Najbohatší Nemec. Majiteľ obchodných reťazcov Lidl a Kaufland. Symbol nemeckého pomeru kvality a výhodnej ceny, ktorý už vzťah s politikou pre svoj úspešný biznis potrebuje výrazne viac. Bernard Arnault. Najbohatší Francúz a zároveň Európan. Šéf koncernu LVHM, do ktorého patria luxusné francúzske módne značky od Louis Vuitton, cez Dior po popredného výrobcu šampanského. Blízky priateľ všetkých francúzskych prezidentov. Jeden z najvplyvnejších Francúzov. Príbeh najbohatšieho občana je spravidla veľmi výstižným symbolom toho, ako úzko sa v konkrétnej krajine biznis prepletá s politikou, alebo je od nej naopak vzdialený.

Petr Kellner nevymyslel žiadnu vec, po ktorej túžil celý svet, ako je Apple. Nebol to český Steve Jobs. Značná časť (aj keď postupom času stále menšia) jeho podnikania mierila tam, kde má štát reguláciou na biznis stále veľký vplyv. Telekomunikácie, financie, televízia. Preto mala na podnikanie Petra Kellnera veľký vplyv politika. A on mal veľký vplyv na ňu.

Ten vplyv bol veľký, ale vo verejnej debate bol ešte výrazne preceňovaný. To, čo nepoznáte, vám vždy pripadá mocné a tajomné. Kellner si zakladal na tom, že si chráni svoje súkromie. Hlavnou úlohou jeho PR tímov bolo brániť tomu, aby čokoľvek zo súkromia Petra Kellnera alebo jeho fotografie unikali na verejnosť. Tých snímok sa nájde len minimum. Jeho ľudia vždy veľmi dôsledne pracovali na tom, aby Kellner sám zostal pre ľudí úplne neviditeľný a hovorili za neho jeho podnikateľské výsledky. To vytváralo priestor pre obrovské množstvo fám a klebiet. Všetko v tejto krajine podľa nich riadila a ovládala PPF. Politiku, médiá, biznis. Všetko, čo je vnímané ako moc. Tým, že Peter Kellner mlčal a nikdy sa k ničomu z tých špekulácií nevyjadroval, a samotná PPF vydávala len oficiálne tlačové správy, zvyšovalo tú vnímanú magickú moc najbohatšieho Čecha nad politikou a biznisom. Často, keď sa stalo niečo ťažko vysvetliteľné, objavila sa interpretácia, že za tým predsa musí byť Kellner.

Všetci moji prezidenti

Potom prišli príbehy, ktoré obraz toho tajomného, ktorý tu všetko ovláda, pozorovateľom diania potvrdzovali. Na Petra Kellnera svietili ostré svetlá, pretože podstatnú časť svojho majetku zarobil mimo Západ. Najskôr v Rusku a potom v Číne, kde je politika neoddeliteľnou súčasťou úspechu v biznise.

V posledných desiatich rokoch sa to prvýkrát rozbehlo, keď sa niekdajší šéf Kellnerovej Novy Petr Dvořák stal v roku 2011 generálnym riaditeľom Českej televízie. Za všetkým, čo sa v televízii dialo, sa hľadala PPF. Druhýkrát, keď Václav Klaus skončil v roku 2013 na Pražskom hrade a Petr Kellner mu zaplatil rekonštrukciu a prenájom kaštieľa na pražskej Hanspaulke, kde sa usídlil Inštitút Václava Klausa, na ktorého prevádzku PPF prispievala. Potom prichádza október 2014, keď sa Petr Kellner po boku Miloša Zemana zúčastní audiencie u čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. A späť z Pekingu Zeman cestuje lietadlom prenajatým firmami PPF a J&T. Sám Kellner ale tým tryskáčom neletí. Kto chce vplyv Petra Kellnera vidieť za všetkým, čo sa v Česku odohráva, po týchto príbehoch má muníciu.

V roku 2019 sa Kellner prvýkrát pokúsi sám prehovoriť do ideového smerovania českej spoločnosti, keď sa vo výročnej správe firmy postaví za tradičné konzervatívne hodnoty a vymedzí sa proti progresivizmu. Väčšina verejného priestoru má jasno: Kellner oficiálne vstupuje do formovania politiky a hlási sa k tomu. Najbohatší Čech sa po viacerých kontroverzných ohlasoch znova stiahne do súkromia. Výročná správa zostane jediným verejným komentárom ku smerovaniu Česka.

PPF samozrejme politiku v mnohých smeroch ovplyvňovala. Podieľala sa veľmi aktívne na príprave zákonov v oblastiach podnikania, ktoré ju zaujímajú. Mala svoje záujmy a obhajovala si ich. Tvrdiť ale, že formovala napríklad českú zahraničnú politiku k Rusku a Číne, je naozaj preceňovanie jej vplyvu. Predstava, že Miloš Zeman a Václav Klaus sú k týmto režimom ústretoví, pretože obhajujú záujmy PPF, je veľmi prehnaná. Už len v tom, že počíta s tým, že tvrdohlavé osoby ako poslední dvaja prezidenti sú tak ľahko ovplyvniteľní. Zeman má napríklad Čínu v obľube hlavne preto, že sa mu tam klaňajú. A keď svoj vplyv v Pekingu môže využiť na to, že Petrovi Kellnerovi poistil biznis fotografiou s čínskym prezidentom, rád to urobí.

Nástupca v rodine

Tragická smrť Petra Kellnera, ktorý mal svoj štýl, záujmy a hodnoty, českú politiku výrazne ovplyvní. Preto je zásadné, ako bude vyzerať PPF po ňom. Kto ju bude ovládať a udávať jej smer. Tu je dôležité pripomenúť, aký mal Petr Kellner vzťah s premiérom Andrejom Babišom. Bol jediný z českých miliardárov, na ktorého si Babiš netrúfol. Nikdy nešiel do cesty jeho záujmom. Cítil, že PPF je o ligu vyššie, stret s ňou by nemusel dobre dopadnúť. Osobitný strach dostal premiér po tom, keď vlani PPF znovu kúpila televíziu Nova. Kellner bol jediný, kto s Babišom nemusel robiť obchody.

PPF bola firma jedného muža. Hoci malé podiely akcií mali aj manažéri Ladislav Bartoníček a Jiří Šmejc. O oboch sa teraz vo verejnej debate špekuluje ako o tých, ktorí by mali v skupine PPF silnieť. To je ale veľmi povrchný pohľad zvonku. Petr Kellner žiadneho nástupcu ani prirodzenú dvojku nemal. On bol tvorca PPF. Nebol to mikromanažér Babišovho typu, ale strategicky skupinu sám každý deň riadil. Rozhodne to nebol miliardár na „vejminku“ [vejminek je zmluva o práve dožitia na určitom mieste s rentou a službami, pozn. red.].

Ako človek s majetkom 293 miliárd korún mal zaistené, kto ho získa po ňom. Vlastníkmi jeho podielu v PPF sa stane cez kontrolnú rodinnú štruktúru (family office) jeho rodina. Manželka Renáta a deti. Správcom štruktúry je Kellnerov dlhoročný spolupracovník, advokát Tomáš Brzobohatý. K Petrovi Kellnerovi mal veľmi blízko. On je ale len správcom. O tom, kto PPF skutočne prevezme, bude rozhodovať rodina. A práve z nej vychádza meno Kellnerovho nástupcu. Zhodou okolností je to aj jeho bývalý spoločník. Tretí najbohatší Čech, majiteľ Energetického priemyselného holdingu (EPH) Daniel Křetínský je už niekoľko rokov životným partnerom Kellnerovej najstaršej dcéry Anny. Veľmi dobré vzťahy má aj s pani Renátou.

Dá sa očakávať, že práve Daniel Křetínský po Petrovi Kellnerovi PPF prevezme. O desať rokov mladší Křetínský je už miliardár inej generácie. Štýlom a prístupom k biznisu i politike. Kým Petr Kellner hľadal obchodné príležitosti s vysokým výnosom mimo Západ, v Rusku, Číne, neskôr v celej juhovýchodnej Ázii, Daniela Křetínského tieto regióny podnikateľsky nezaujímajú. Dokonca sa od nich snaží držať čo najďalej. So skupinou J&T, v ktorej zbohatol a zakladal s ňou a s Kellnerom EPH, sa vlastnícky rozišiel potom, čo chcela do svojej banky pustiť čínskeho investora. Křetínský sa bál, že by ho to poškodilo pred západnými politikmi a investormi, s ktorými sa chystal robiť veľké obchody. Jeho primárne záujmy boli dlhodobo v energetike a predovšetkým v Európe. Pre poistenie svojich záujmov si ako druhý hneď po Andrejovi Babišovi v roku 2013 kúpil mediálnu skupinu Ringier (dnes CNC) s denníkom Blesk alebo týždenníkom Reflex. Neskôr si na poistenie svojich európskych záujmov kúpil aj podiel vo francúzskych médiách, vrátane vplyvného ľavicového denníka Le Monde.

Mediálne poistky sa bohato vyplácajú. Andrej Babiš sa Blesku bojí a nikdy si netrúfol ísť proti záujmom Daniela Křetínského. Dokonca ich aktívne podporoval napríklad tým, keď pološtátnemu ČEZu zakázal nákup Slovenských elektrární, o ktoré sa uchádzal aj EPH. Tým ich Křetínskému výrazne zlacnel. Ten, kto tu najviac zbohatol v ére Andreja Babiša, nie je Andrej Babiš, ale Daniel Křetínský.

Křetínský má k politikom minimálne rovnako blízko ako Petr Kellner. A možno to s nimi vie ešte lepšie. Rozhodne ale vie lepšie formovať svoj verejný obraz. Nevytvára okolo seba tak pevnú hradbu ako Peter Kellner. Sem tam pustí rozhovor (väčšinou do svojich médií), kde sa zverí, aké má problémy so Spartou alebo aké to bolo, keď bol medzi prvými nakazenými koronavírusom, ktorý dostal od francúzskeho ministra. Pôsobí menej mysticky a tým pádom menej kontroverzne. Podnikanie vo Francúzsku, Británii a Nemecku, na rozdiel od toho v Číne, nedráždi aktérov verejnej debaty. Křetínského vplyv oproti Kellnerovmu nevyvoláva mediálne vášne. O to nebezpečnejší a výrazne sofistikovanejší môže byť.

Text vyšiel pôvodne na stránke týždenníka Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.