Kontroverzné kroky čoraz viac nepopulárneho ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z posledných mesiacov nerozdeľujú len ukrajinskú verejnosť, ale aj západných expertov a politikov. Zatiaľ čo analytici z amerických think tankov a lídri vo Washingtone Zelenského krokom prevažne tlieskajú, európski kolegovia upozorňujú na ich nedemokratický charakter.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský v sobotu anuloval dekrét bývalého prezidenta Viktora Janukoviča o vymenovaní Olexandra Tupyckého a Olexandra Kasminina za sudcov ústavného súdu.
Zelenskyj toto sporné rozhodnutie vysvetlil svojou snahou zaručiť dodržiavanie ústavy Ukrajiny, práv a slobôd občanov, ako aj dodržiavanie zákona „o národnej bezpečnosti“. Ukrajinský prezident odvolanie oboch sudcov podoprel tiež vyhlásením ukrajinského parlamentu z februára tohto roku, podľa ktorého Janukovič moc v štáte uzurpoval.
Sudcovia podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie „predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť a nezávislosť Ukrajiny, čo odporuje ukrajinskej ústave, ľudským a občianskym právam aj slobodám“.
Tupyckij na margo prezidentovho rozhodnutia vyhlásil, že je „protiústavné a napadne ho na najvyššom súde“. Ukrajinská ústava podľa jeho slov jasne stanovuje, že o odvolaní sudcu ústavného súdu môže rozhodnúť len najvyšší súd na špeciálnom plenárnom zasadnutí.
„Myslím si, že prezidenta v právnych otázkach nesprávne konzultujú a uvádzajú ho do omylu. Verím, že za určitý čas nájde spôsob, ako sa v problematike zorientovať,“ uviedol Tupyckij.
Keď sa západní experti ostreľujú cez Atlantik
Zelenského najnovší kontroverzný krok sa dočkal uznania najmä medzi expertami z amerického think tanku Atlantic Council (AC). „Fantastické! Zelenskyj dekrétom prepustil notoricky známeho šéfa ústavného súdu Tupyckého. V roku 2013 ho vymenoval Janukovič, čo je jasným znamením toho, že nikdy neurobí nič dobré,“ uviedol na Twitteri Anders Åslund z AC.
Na jeho vyhlásenie však s pohoršením okamžite reagovali viacerí európski experti na Ukrajinu. Ben Aris, bývalý dlhoročný moskovský korešpondent britského denníka Daily Telegraph, položil Åslundovi otázku, či ide o ďalší prípad, „keď budeme ignorovať ústavu, ktorú sme sami presadzovali, lebo tak dosiahneme výsledok, ktorý nám vyhovuje“. Upozornil tiež, že tento krok ukrajinského prezidenta môže spôsobiť vážnu ústavnú krízu.
„Toto je šialené! Uznávaný západný akademik podporuje deštrukciu právneho systému a právneho štátu atómovou bombou, pretože je to ‚politická nevyhnutnosť‘. Toto je najhorší spôsob, akým môžeme my, Západ, poškodiť Ukrajinu. Do očí bijúce porušenie zákona. Hanba!“ reagoval Sergej Sumlenny, riaditeľ kyjevskej pobočky Nadácie Heinricha Bölla.
Åslund na kritiku európskych kolegov reagoval vyhlásením, že na Ukrajine „nemôže existovať právny štát, ak je ústavný súd prevažne skorumpovaný,“ pričom prezident a parlament by mali podľa jeho slov „všetkých povyhadzovať“.
Podľa Sumlenného však ide v prípade amerického kolegu švédskeho pôvodu o „koloniálny“ prístup k Ukrajine. „Štátne orgány môžu mať nízku kvalitu, avšak úcta k zákonom musí byť vždy nad momentálnou kvalitou štátnych orgánov. Ak presadzuješ porušovanie základných princípov (ústavy), vyvyšuješ sa nad ústavné princípy ‚zaostalej krajiny‘,“ reagoval.
Čo si o tomto argumente myslí americký expert, sme sa už nedozvedeli, keďže svojich oponentov zablokoval. Článok o podobnej názorovej výmene medzi expertami na sociálnej sieti by za normálnych okolností mohol pôsobiť bulvárne. V širšom kontexte však ide o ďalší náznak narastajúcich rozporov medzi Európou a Spojenými štátmi v otázke, aké kroky sú ešte prípustné v snahe upevniť demokraciu na Ukrajine a udržať jej západné smerovanie.
Svätí účel prostriedky?
Odvolanie Tupyckého a Kasminina je len ďalšou v rade eskalácií objavujúcej sa ústavnej krízy na Ukrajine, o ktorej sme nedávno písali v článku denníka Štandard. Zelenskyj však v čase, keď je podpora jeho strany Sluha ľudu na historických minimách, prešiel do protiútoku aj na iných frontoch. Znepokojenie pritom vyvolalo viacero jeho krokov.
Na začiatku februára podpísal Zelenskyj dekrét, ktorým na päť rokov odobral licenciu hlavným ukrajinským proruským médiám v krajine. Prezidentská kancelária k tomuto kroku pristúpila na základe rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany, pričom deklarovaným cieľom má byť boj proti dezinformáciám z Ruska.
Dodatky pripojené k dekrétu nariadili blokovanie majetku postihnutých televíznych kanálov a komunikačných spoločností, zakázali im používanie rádiových frekvencií na Ukrajine a nariadili ukončenie potenciálnych služieb retransmisie.
Mnohí Ukrajinci vrátane niektorých miestnych novinárov, zahraničných analytikov, ale aj užívateľov na sociálnych sieťach, zákaz privítali ako prostriedok upevňovania ukrajinskej identity a štátnosti voči tlaku Moskvy. Nie všetci však súhlasili. Šéf Ukrajinského zväzu novinárov Nikolaj Tomilenko rozhodnutie skritizoval s tým, že „zbavenie miliónov [Ukrajincov] prístupu k ukrajinským médiám bez rozhodnutia súdu je útokom na slobodu prejavu“.
Všetky postihnuté televízne stanice a ich regionálne projekty oficiálne patria Tarasovi Kozakovi z opozičnej proruskej strany Opozičná platforma – Za život. Za ich skutočného majiteľa je však vo všeobecnosti považovaný predseda platformy, osobný priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a sivá eminencia ukrajinskej politiky Viktor Medvedčuk. K rozhodnutiu zakázať médiá napojené na Opozičnú platformu – Za život prišlo v čase, keď sa táto proruská strana podľa prieskumov verejnej mienky začala stávať najpopulárnejším politickým subjektom v štáte.
Už pri tomto kroku sa začal prejavovať odlišný prístup Washingtonu a Bruselu k budúcnosti Ukrajiny. Spojené štáty na zákaz proruských televíznych staníc reagovali pochvalne, pričom vyzdvihli úsilie Kyjeva „v boji proti podvratnému vplyvu Ruska, usilujúc sa brániť svoju nezávislosť a územnú celistvosť“.
Naopak, EÚ mala pre takýto zákaz médií už menej pochopenia. Hovorca šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella vtedy uviedol, že „zatiaľ čo úsilie Ukrajiny chrániť svoju územnú celistvosť a národnú bezpečnosť, ako aj brániť sa pred manipuláciou s informáciami, je legitímne, najmä vzhľadom na rozsah dezinformačných kampaní ovplyvňujúcich Ukrajinu aj zo zahraničia, nemalo by ísť na úkor slobody médií a musí sa to robiť pri úplnom rešpektovaní základných práv a slobôd a pri dodržaní medzinárodných noriem“.
Ak bude podpora Zelenského aj naďalej padať, európski a americkí experti môžu v najbližších mesiacoch dostať pre podobné spory ešte viac impulzov.