Groteskné politické masky na Kvetnú nedeľu

Nie že by politická dohoda uzavretá na Kvetnú nedeľu nebola užitočná. Nie, umožňuje pokračovanie vládnej koalície. Lepším riešením by bola vláda bez Matoviča i Sulíka.

Na strane druhej, definitívny pád vlády, a teda predčasné voľby, by znamenali úspech liberálnej ľavice, ktorá by viedla Slovensko do závozu. Teda niečo pozitívne sa stalo.

Avšak… spôsob, akým sa dohoda komentovala, reči, ktoré okolo nej v nedeľu a veľa dní predtým politici vládnej koalície viedli, to všetko bolo z morálneho hľadiska katastrofou. Bol to festival falošného klišé a servilnosti.

No je to skrátka štátnik

Politik, ktorý ako premiér úplne zbytočne svojou monštruóznou nekultúrnosťou a manipulatívnosťou za rok dokázal priviesť vlastnú vládu na pokraj zničenia, bol označený za štátnika. Pritom Igor Matovič urobil iba to, k čomu ho krvopotne dotlačili. Takéto falošné klišé sme počúvali na Kvetnú nedeľu.

Vo chvíli, keď bol Matovič zosadený z premiérskeho kresla, by bolo možné pochopiť miernejší jazyk voči nemu či uvítanie jeho odstúpenia, možno i poďakovanie. Ale toto táranie o štátnickom čine? Veď alternatívou mu bolo iba pomalé politické umieranie bez parlamentnej väčšiny. To sa tu chceme utárať na smrť?

Zdá sa, že niekoľkoročná spolupráca s Igorom Matovičom, ktorá je možná iba na báze servilnosti voči nemu, zanecháva na ľuďoch nezmazateľné stopy. Videli sme to na výrokoch Veroniky Remišovej, Eduarda Hegera, na statuse Anny Záborskej. Oni vidia štátnika, majú skrátka videnie. Je to hrozný pohľad na servilnosť kresťanov.      

Trápnosť ich fráz odhaľuje samotný Matovič

Trápnosť ich fráz odhaľuje predsa samotný novopečený „štátnik“. Matovič manipuloval pred Kvetnou nedeľou a manipuloval i počas nej na tlačovej besede. Pred nedeľou sa tváril, že by bolo úplne v poriadku, keby Sulík ostal mimo vlády a Matovič by v novej vláde bol ministrom. Veď to je nonsens. Rovnako Matovič manipuloval, keď žiadal, aby sa ubralo SaS-ke ministerské kreslo s poukázaním na ich volebný výsledok. Lenže kreslo navyše dostala pred rokom SaS za to, že Sulík sa vzdal požiadavky na kreslo ministra financií, ktoré získalo OĽaNO pre Hegera. Matovič chcel tak jednu vec predať dvakrát. Tak to robia podvodníci.  

A teraz Matovičova veľkonočná obeť

Vrcholným Matovičovým číslom potom bolo jeho zakomponovanie seba samého do témy Veľkého týždňa ako po Kristovi ďalšej veľkonočnej obete, ktorá odpúšťa všetkým. Áno, odpustil Remišovej, že ju nazval Pyšnou princeznou, Sulíkovi, ktorého nazval idiotom (asi trikrát), vrahom tisícov ľudí (v pandémii, zápas s ktorou mal organizovať predsa Matovič ako premiér), ktorého posielal do Mongolska. A odpustil im inšpirovaný Kristovou obetou.

A jeho staronoví súputníci prikyvovali na tieto nehoráznosti a zvelebovali ho ako štátnika.   

Niečo podobné sme zažili pred Veľkou Nocou už v roku 1993. Predseda vlády Vladimír Mečiar v televíznom vystúpení sa tiež štylizoval do úlohy Krista zradeného Judášom (tým mal byť nepomenovaný Milan Kňažko, ktorého Mečiar vytlačil z HZDS pár týždňov predtým).

Matovič vyslal v nedeľu jasný signál. Že sa nemení. A tak to aj bude vo vláde vyzerať. Preto je nedeľné riešenie len dočasné. Pripravte sa.   

A teraz sa pozrime, ako sa správali počas vládnej krízy konzervatívci a liberáli.

Za ľudí – šampióni klišé

Vzbura zo strany SaS a Za ľudí proti Matovičovi začala pred pár týždňami potom, čo Igor Matovič s nimi uzavrel dohodu o odchode Mareka Krajčího a ešte v ten istý deň ju porušil. Za ľudí však začali čoskoro lavírovať takým spôsobom, že sa stali šampiónmi politického klišé.

Veronika Remišová, Jana Žitňanská a Juraj Šeliga zrazu predávali verejnosti svoj imidž nešťastných, zodpovedných rozhodcov medzi dvomi nezodpovednými dobrodruhmi, dvoma egami, Matovičom a Sulíkom, ktorých podiel na vládnej kríze je rovnocenný.

„Osobné spory“ spomínala Remišová. „Pred tromi rokmi sme boli na námestiach, zahynuli dvaja mladí ľudia, … dvanásť rokov sme čakali na túto vládu, … teraz to dvaja ľudia rozbijú, … dvaja páni si to musia vydiskutovať medzi sebou…“ hovoril Juraj Šeliga. „Je to nedôstojné, celá kríza stojí na Sulíkovi s Matovičom, je to vec dvoch mužov, ktorí sa nevedia dohodnúť,“ hovorila Jana Žitňanská.

Tí ľudia už nevedia povedať normálne slovo. Veď sa tomu nedá veriť, tak je to rozporuplné. Veď Za ľudí už týždne vyzývalo Matoviča, nie Sulíka, aby odišiel z vlády. A už dávno odišiel Sulík, zatialčo Matovič nie. Sulík tiež narobil kadečo, ale z jednej veci ho teraz naozaj podozrievať nemožno, a síce z toho, že v konflikte presadzoval seba. Dokázal to totiž svojím odstúpením. Sulík len konzistentne žiadal dotiahnuť do konca to, čo spolu so SaS žiadala i Za ľudí.

Dvaja liberáli Matoviča pomenovali

V liberálnom prostredí sa našli dvaja ľudia, ktorí v zápase dokázali Matoviča pravdivo pomenovať. Jedným z nich bol občas vypočítavý, občas protináboženský Richard Sulík. V deň, keď Igor Matovič porušil dohodu o odchode Krajčího, Sulík rozpoznal, že to s Matovičom ako premiérom nepôjde a od toho momentu dôsledne požadoval jeho odchod. Bol ochotný odstúpiť aj sám, čo aj urobil, potom odstúpili všetci ministri SaS, potom SaS pozastavila členstvo vo vládnej koalícii a Sulík osobne prestal rokovať. A vyhral.  

Klišé funkcionárov Za ľudí však najdôkladnejšie zmietol ich poslanec Ján Benčík. „To, že niektorí koaliční politici dezinterpretujú súčasnú krízu na osobný spor Sulíka a Matoviča, je nielen hlúpe, ale aj neakceptovateľné,“ napísal v sobotu Benčík v statuse na sociálnej sieti. Nikoho nemenoval, ale je jasné, že kritizoval interpretáciu tria Remišová, Žitňanská a Šeliga. Ďalej Benčík pokračoval: „… Tu nejde ani zďaleka iba o osobný spor, ten je iba sekundárnym dôsledkom zlyhania jedného človeka vo funkcii, na ktorú nemá predpoklady.“

Benčík nie je totiž slepý a je aj príliš poctivý, než aby to klišé mlčky podporoval. Keď sledujem Benčíkove názory, musím ho radiť skôr k liberálom, nesúhlasil by som asi so 70 percentami jeho názorov. Vo svojich blogoch sa venuje takmer výlučne extrémizmu. Nie vždy s jeho vývodmi môžem súhlasiť. Benčíkovi sú však cudzie manipulácie. Jeho slová o vládnej kríze boli naprosto presné a v záplave klišé pôsobili ako sňať si rúško z tváre a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu.

Skutočne nezávislá osobnosť Ján Benčík a „Nezávislé osobnosti“

Benčíka možno v rámci jeho strany nazvať nezávislou osobnosťou, myslím tým nezávislou s malým „n“. Je ňou na rozdiel od „Nezávislých osobností“ v poslaneckom klube OĽaNO, ktorých názov je paródiou, lebo sú v skutočnosti závislými na Matovičovi.

Liberál Benčík svojím postojom nastavil zrkadlo ešte viac týmto Matovičovým „Nezávislým osobnostiam“. Najmä tým konzervatívnym.

Liberáli Matoviča pomenovali a z konzervatívcov kto? Nikto

Ak teda Matoviča dvaja liberáli v politickom verejnom úrade pravdivo pomenovali, pýtame sa: A ktorý konzervatívec či kresťan, zastávajúci v súčasnom politickom živote nejaký verejný úrad, pravdivo pomenoval tento problém? Nikto, ani jeden.

Niektorí sa budú tváriť, že obranou Matoviča bránia Slovensko pred sulíkovským liberalizmom. Lenže ono je to presne naopak. Súčasné správanie konzervatívcov v OĽaNO predstavuje pre slovenský konzervativizmus smrteľné nebezpečenstvo. Ak v nejakom dôležitom spore, a spor o Matoviča je už úplne prezretý, budú liberáli hovoriť pravdu a konzervatívci ju budú popierať, no tak to nemôže skončiť inak ako kompromitáciou konzervativizmu a vzostupom liberalizmu. Tento proces kompromitácie slovenského konzervativizmu samými kresťanskými konzervatívcami je už rozbehnutý rýchlik.

Kresťania v OĽaNO sú teraz na tej istej trajektórii s Matovičom, na akej boli kresťania z KDH prednedávnom s predsedom Hlinom. Do slepej uličky. A reflexiu nevidno ani tam, ani tam. Všade narážame na mlčanie alebo frázy. To je stav úplnej krízy. Na akej integrite sa má postaviť kresťanská politika?

Preto ten najväčší problém, ktorý z toho pre nás vyvstáva, nie je nič menšie ako obnova kresťanskej politiky. Kresťanská politika potrebuje obnovu, veď takto to už ďalej nejde.

Obnova kresťanskej politiky

Úprimne povedané, neviem, či je dnes medzi kresťanmi a konzervatívcami nálada na nejakú diskusiu o obnove. Ak sa občas dotýkam krízy kresťanskej politiky, podaktorí, obrazne povedané, až zvresknú od bolesti, nijako ich tým nekritizujem, len hovorím, že je to tak. Iní si myslia, že všetko je v najlepšom poriadku. Možno sa teda diskutovať nebude. A ak sa diskutovať bude, tak to bude bolieť a žiadne lacné heslá nám nepomôžu. Všetko je však lepšie ako pokračujúci rozklad.