Švédsko sa stalo príkladom toho, že proti pandémii sa dá bojovať aj bez reštrikčných opatrení škrtiacich ekonomiku. Severania sa síce nevyhli kritike za svoj postup a ani nemalým stratám na životoch, no za minulý rok majú nižší nárast mortality ako väčšina európskych krajín. Vrátane Slovenska.

Švédska vláda bola celý minulý rok striedavo terčom kritiky i obdivu. Od začiatku sa stránila prísnych lockdownov a škrtenia ekonomiky, a tak švédsky prístup k boju proti šíreniu ochorenia už vlani rozdeľoval nielen tamojšiu spoločnosť, ale aj národy, ktoré sa ním chceli inšpirovať alebo ním naopak opovrhovali.

Kým zástancovia uzávierok a obmedzení „švédsku cestu“ predstavovali ako hazard so životmi ľudí, časť spoločnosti na čele s podnikateľmi a majiteľmi prevádzok tlieskala odhodlaniu vlády premiéra Stefana Löfvena ustáť vývoj bez toho, aby došlo k veľkým obmedzeniam ekonomiky.

Napriek kritike a nemalému počtu obetí pandémie, zostali Švédi zväčša pri dobrovoľných opatreniach zameraných na sociálny dištanc, zvýšenú hygienu a pravidlách, ktoré umožnili ponechať školy, reštaurácie aj obchody zväčša otvorené. Aj tu však boli tabu hromadné podujatia.

Rozhodnutia Löfvenovej vlády síce polarizovali spoločnosť, ale zdá sa, že Švédsku zatiaľ pomohli ustáť pandémiu bez toho, aby ekonomika utrpela škody ako napríklad v Nemecku či Francúzsku, kde platili opakované mimoriadne prísne lockdowny podobne ako u nás. K dramatickému nárastu úmrtí pritom nedošlo.

Lockdown neznamená menej mŕtvych

Oficiálne štatistiky, na ktoré upozorňuje agentúra Reuters, ukazujú, že napriek pomerne laxným opatreniam na dobrovoľnej báze zaznamenalo Švédsko za minulý rok menší nárast celkového počtu úmrtí ako väčšina európskych štátov, kde platili lockdowny.

Experti na šírenie infekčných chorôb varujú, že tieto štatistiky nemôžu byť prezentované ako dôkaz, že lockdowny boli v ostatných krajinách nepotrebné. Priznávajú však, že švédsky postoj k boju s pandémiou vykazuje isté úspechy, ktoré stoja za preskúmanie. Zdá sa totiž, že nútené škrtenie ekonomického a spoločenského života nemusí byť tou úplne poslednou a jedinou možnosťou, ako dostať pandémiu pod kontrolu.

Priebežné výsledky vyzerajú sľubne

Predbežné dáta agentúry Eurostat, na ktoré sa odvoláva Reuters, ukazujú, že Švédsko malo v roku 2020 o 7,7 percenta úmrtí viac, ako je priemer z predošlých štyroch rokov 2016 až 2019.

Pre porovnanie: krajiny ako napríklad Španielsko či Belgicko, ktoré zaviedli prísne lockdowny, mali mortalitu zvýšenú až o 18, respektíve 16 percent.

Vyšší nárast počtu úmrtí ako Švédsko malo vlani dovedna až 21 z 30 európskych krajín, ktoré poskytli svoje štatistiky. Medzi ne patrí aj Slovensko.

Podľa údajov Štatistického úradu SR pandémia u nás vlani zásadne ovplyvnila počty zomretých, a to napriek opakovaným lockdownom. V súhrne za celý rok zomrelo na Slovensku takmer 59-tisíc osôb, čo je takmer o 5,5 tisíca viac, ako je priemer za uplynulých päť rokov. Počet úmrtí tak voči predošlým piatim rokom narástol o 10,2 percenta. Sme na tom teda horšie ako Švédi.

Lepšie ako Švédsko sú na tom s úmrtiami jeho severskí susedia. Dáni zaznamenali za minulý rok o 1,5 percent úmrtí viac ako v štyroch rokoch pred tým, Fíni v tejto štatistike poskočili len o jedno percento a v Nórsku sa mortalita za rok 2020 v porovnaní s predošlým obdobím nijako nezvýšila.

Opatrnosť pri interpretácii dát

Odborníci aj v tomto prípade varujú, že interpretácia dát o zvýšenom počte mŕtvych so sebou prináša riziká, že budú ignorované niektoré dôležité premenné.

„Všetci musíme byť veľmi opatrní pri interpretácii dát o úmrtiach spojených s COVID-19, nech už je ich zdroj akýkoľvek – žiaden z nich nie je dokonalý,“ uviedol profesor epidemiológie a expert na infekčné ochorenia Mark Woolhouse z Edinburskej University.

Spomínané dáta podľa Woolhousea vyvolávajú otázku, či bola švédska stratégia naozaj relatívne úspešná. Do úvahy však treba brať to, že vo švédskej spoločnosti bol začiatkom roku 2019 podiel ľudí starších ako 80 rokov len 5 percent, čo je menej ako 5,8 percentný priemer EÚ.

Navyše Švédi sú pomerne zdravý národ a dožívajú sa o niečo viac ako európsky priemer, čo svedčí o vysokej kvalite zdravotnej starostlivosti. Existuje tu aj oveľa nižšia hustota zaľudnenia a rolu môže hrať aj fakt, že mladí ľudia opúšťajú rodičovské hniezdo v pomerne mladom veku a nezdieľajú tak domácnosť so svojimi rodičmi či starými rodičmi patriacimi do rizikovej skupiny.

Podľa prieskumov má až 43 percent Švédov veľkú alebo veľmi veľkú dôveru v spôsob, akým ich vláda vedie boj proti pandémii. Voči krokom kabinetu premiéra Löfvena má len malú alebo veľmi malú dôveru iba 30 percent účastníkov prieskumu.

Čísla nepustia

Počet obetí pandémie vo Švédsku prekročil posledný marcový týždeň 13-tisíc. V prepočte na milión obyvateľov je na tom však škandinávska krajina pomerne dobre. A to aj oproti Slovensku, ktoré má takmer dvakrát menej obyvateľov a zhruba 9,5-tisíc mŕtvych.

Len pre porovnanie: vo Švédsku aktuálne chorobe podľahnú priemerne dvaja ľudia denne na milión obyvateľov. Európsky priemer je pritom v tejto štatistike takmer trojnásobný, na úrovni 5,74.

Slovensko je na tom napriek všetkým opatreniam, lockdownom a vládnym výzvam ešte oveľa horšie, ako je priemer EÚ. Covidu u nás denne podľahne priemerne takmer 12 ľudí na milión obyvateľov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.