Zelené Nemecko by znamenalo slabšiu Európu

Z nástupu Zelených by sa tešil francúzsky prezident Macron, pre strednú Európu by to prinieslo viacero problémov. Píše Marek Cichocki.

Jedným z tých skôr pravdepodobnejších scenárov vývoja politickej situácie v Nemecku je, že po jesenných parlamentných voľbách sa najsilnejšou silou na politickej scéne stane strana Zelených. O tom, že Zelení sa pripravujú na prechod z opozície do vlády, sa hovorí už dávno, ale to, že sa práve oni môžu stať ústrednou silou, okolo ktorej sa v Nemecku bude tvoriť nový systém vládnutia, je súčasťou politického vývoja až počas ostatných mesiacov. Zeleným praje prehlbujúca sa kríza nemeckej politiky pre pandémiu, ale aj čoraz väčší chaos v radoch nemeckých kresťanských demokratov.

Čo by takáto situácia znamenala pre Nemecko, Európu a strednú Európu? V istom zmysle by išlo o zavŕšenie procesu, ktorý už dlhší čas posúva nemeckú politiku smerom k zelenej post-politike.

Kancelárka Merkelová už roky preberá viacero postulátov ľavicovej kultúrnej agendy, predovšetkým program klimatickej a energetickej revolúcie. Zabezpečovala si tým pre seba dlhodobú a stabilnú podporu. Jej politika v týchto témach však bola vždy ovplyvnená tradične silnými väzbami medzi kresťanskými demokratmi a záujmami nemeckého priemyslu. Prípadná dominancia Zelených by umožnila zájsť klimatickej revolúcii podstatne ďalej. Stalo by sa to pravdepodobne ústrednou témou európskej politiky, čo by malo vplyv na situáciu štátov na juhu a v strede Európy.  

Pre svoj silný politický idealizmus neboli nemeckí Zelení nikdy zvlášť zhovievaví k politike Vladimira Putina. Sú tiež spravidla otvorenými kritikmi plynovodu Nord Stream 2, čo je inak obľúbený projekt Angely Merkelovej. Zato ich názory na bezpečnostnú politiku, NATO a transatlantické spojenectvo stoja za pozornosť a znepokojenie, zvlášť v Poľsku a pobaltských štátoch. So značnou skepsou vnímajú prítomnosť Američanov v Európe, NATO považujú za zbytočnú záťaž a navrhujú budovanie bližšie nešpecifikovaného a vágne formulovaného európskeho bezpečnostného systému.

Pre francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý je unášaný svojou predstavou o zvrchovanej Európe, by bol takýto partner v Berlíne dobrou správou. Umožňovalo by to ďalšie klimatické ústupky na pôde EÚ a súčasne ďalšie oslabenia už beztak slabnúcich štruktúr transatlantického spoločenstva.

Keby k tomu došlo, tak zelené Nemecko môže znamenať oveľa slabšiu Európu.

Text vychádza v spolupráci s poľským portálom Teologia Polityczna, kde pôvodne vyšiel.