V prípade antigénových testov od spoločnosti Siemens, za ktoré Slovensko zaplatilo takmer 60 miliónov eur, je hlásené enormné množstvo prípadov chybovosti, priznáva Ministerstvo zdravotníctva. Analytik Martin Smatana si to nevie vysvetliť a upozorňuje na ich vynikajúce renomé na európskej pôde. Zároveň je rád, že rezort problém neututlával a ponúka možné vysvetlenia.

Jeden z posledných veľkých krokov, ktoré exminister zdravotníctva Marek Krajčí uskutočnil na svojom pôsobisku, bolo objednanie covid testov za takmer 140 miliónov eur. Správa sa dostala do povedomia začiatkom marca a Štandard sa jej venoval v samostatnom článku.

Balík obsahoval v súčte až 35 miliónov kusov testov. Väčšiu časť, 20 miliónov, predstavovali antigénové testy s označením Standard Q Covid Ag Test od juhokórejskej firmy SD Biosensor, 15 miliónov súprav pod názvom Clinitest Rapid Covid-19 Antigen Test malo na Slovensko putovať zo skladov firmy Siemens.

Krajčí nákup, ktorý obstarávala Európska komisia, predstavil s veľkou pompou. Uviedol totiž, že s ich pomocou príde k „obrovskej zmene testovacej stratégie na území Slovenska“. Sumu, o ktorú príde naša štátna kasa, označil šéf rezortu za „dobrú“. Testy od SD Biosensoru odľahčia vrecká daňovníkov o 81,4 milióna eur a za súpravy od Siemensu dá Slovensko spolu takmer 58 miliónov eur.

Ministerstvo zdravotníctva konkretizovalo, že v oboch prípadoch sú súpravy určené na nazálne (nosové) testovanie, ktoré si majú a môžu občania vykonávať sami, poslúžiť mali napríklad na školách či priamo v domácnostiach.

Sulík by investoval inde

Nákup od začiatku sprevádzalo viacero pochybností, ktoré sa niesli predovšetkým v štyroch hlavných rovinách. Prvou z nich je cena. Kritici zdôrazňovali, že v kontexte katastrofálnej situácie na Slovensku, ktoré v proticovidovom boji stavilo práve na necielené masové antigénové testovanie, ide o vyhodené peniaze.

Jedným z nich bol aj minister hospodárstva, ktorý sa zrejme čoskoro do svojho kresla vráti, Richard Sulík. Politik niekoľko dní po zverejnení tohto nákupu uviedol, že plošné testovanie ako také stálo rozpočet už 280 miliónov eur a efekt neprinieslo. Testovanie označil pre niekoho za možno „výhodný biznis“. Konštatoval, že za vynaloženú sumu by sa dali postaviť aj štyri regionálne nemocnice.

Nevhodné? Už to celkom neplatí

Rovinou číslo dva bola údajná nemožnosť využívať oba druhy testov na samotestovanie, ktoré si majú vykonávať laici. Do popredia verejnej diskusie ju dostal analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz Martin Smatana, ktorý figuruje na poste poradcu ministerstva školstva.

Standard Q Covid AG test od Biosensoru podľa Smatanu nebol samotestovací a ani nazálny test. Išlo vraj o štandardný antigénový test, ktorý Slováci už dôverne poznajú z opakovaných plošných testovaní či skríningov. SD Biosensor podľa neho síce vyrába nazálne testy, ale aj tie sú určené len pre používanie zdravotníkmi.

Druhý test od Siemensu, ktorý Krajčí prezentoval ako samotest, podľa neho síce bol nazálny, ale ani v tomto prípade vraj nešlo o testy určené na samotestovanie. „Áno, ster si môžu spraviť pod dozorom ľudia, ale problém je v tom, že pri vyhodnotení sa stále musí nakvapkávať vzorka. Nie je to teda predpripravený samotest, ale komfortnejší nazálny test,“ upresnil.

S týmito tvrdeniami, ktoré medzičasom začali na sociálnych sieťach žiť vlastným životom, rezort zdravotníctva nesúhlasil. Opieral sa pritom o schválenie/prekvalifikovanie týchto testov zo strany európskych autorít. Pre korektnosť treba uviesť, že ich vyjadrenia neskôr do svojho príspevku doplnil aj sám Smatana.

„Podľa tampónu (odberovej tyčinky) môže byť aj nazálny alebo nazofaryngálny [výter pri nich sa robí z nosohltanu, pozn.red. ]. Testy sú väčšinou používané na testovanie v zariadeniach. MZ SR nenakúpilo testy, na vyhodnotenie ktorých je potrebný prístroj a ani neuvažovalo o ich nákupe pre potreby domáceho testovania,“ tvrdil rezort o testoch od SD Bionsensor.

„Nemecký Federálny inštitút pre farmaceutické a lekárske výrobky už vydal povolenie na núdzové použitie, aby bolo možné tento test použiť aj ako samotest,“ doplnilo pre zmenu ministerstvo o súpravách od Siemensu.

O formálne preklasifikovanie na samotesty požiadal rezort pri testoch od SD Biosensoru. Úrad normalizácie, metrológie a skúšobníctva (ÚNMS) to povolil minulý týždeň v pondelok. Odzrkadlí sa to aj v prepisovaní letákov. Rezort však nevysvetlil, prečo o rovnaké preklasifikovanie na samotesty nepožiadal aj v prípade testov od Siemensu.

Zbytočne veľa?

Tretím problémom pri testoch bolo ich údajne prehnané množstvo. Smatana v tejto súvislosti upozornil, že pri tempe spotreby testov na Slovensku, pri ktorej vychádzal z údajov od ministerstva, by nám 35 miliónov kusov testov vydržalo takmer desať mesiacov testovania. Prečo sme ich teda toľko kúpili?

„Idea asi bola testy rozdať na samotestovanie doma a prinútiť nás testovať sa 2 až 3-krát týždenne…Ak bola idea tieto testy použiť v školách, tak to je aj v prípade nazálneho od Siemensu úplne nevhodný test (treba kazetové AG testy, tak ako používajú v Rakúsku),“ konštatoval Smatana.

Samosprávy hromžia na chybovosť

Štvrtou a azda najproblematickejšou rovinou kritiky testov, ktoré boli medzitým rozposlané do mobilných odberových miest, je ich privysoká chybovosť. Tento problém sa však týka iba antigénových testov Clinitest Rapid Covid-19 od Siemensu, nie juhokórejských produktov.

Téme sa už pred dvomi týždňami venovala aj verejnoprávna RTVS, v ktorej boli odprezentované negatívne praktické skúsenosti samospráv. Starosta obce Veľké Kostolany v okrese Piešťany Gilbert Líška ozrejmil, že chybovosť týchto testov spočíva v tom, že buď sa do bordovej farby zalejú celé, alebo sa tak nestane vôbec.

„A vtedy zdravotník nevie určiť, či je ten človek pozitívny alebo negatívny a vtedy sa musí ten test opakovať. Otázka znie, prečo takéto testy boli naskladnené, keď o tom vedeli kompetentní,“ čudoval sa Líška pri produktoch Siemensu.

„Tieto informácie sú mimoriadne vážne a preto budeme mať záujem na tom, aby boli veľmi rýchlo vyriešené na úrovni Ústredného krízového štábu. Vnímame to svojím spôsobom ako veľký hazard s dôverou ľudí, ktorí sa dajú testovať, ako aj s dôverou všetkých tých, ktorí zabezpečujú samotné testovanie,“ uviedol ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.

Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu zdravotníctva, vysvetľovala, že dané testy majú odlišný spôsob použitia a vyhodnotenia a odberovým miestam preto zaslali informácie a inštruktážne video o tom, ako ich správne používať. „Uvedené konzultujeme aj s výrobcom,“ doplnila.

Rezort teraz problém priznáva

Po zhruba dvoch týždňoch je však situácia diametrálne odlišná. „Z dôvodu enormného počtu hlásení chybovosti antigénových testov od spoločnosti Siemens vás chceme požiadať o súčinnosť pri prípadnej kontrole,“ informovalo krízové operačné centrum Ministerstva zdravotníctva.

Nie je pritom zrejmé, čo znamená enormný počet hlásení chybovosti, či testy od nemeckej spoločnosti vykazujú falošnú pozitivitu alebo naopak negativitu, alebo či sa problém týka ich nekvalitného vyhotovenia. Po objasnení situácie prisľúbil rezort viac potrebných informácií.

Analytik Smatana sa domnieva, že v tomto prípade na vine „musí byť nejaká systémová chyba“ a ako príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, vymenúva premrznuté vzorky pri transporte, kontaminovaný roztok alebo problém teoreticky identifikuje v jednej chybnej šarži, ktorá sa rozdala do odberových miest.

Jedným dychom zároveň dodáva, že testy od tohto výrobcu sú podľa validačných štúdií jedni z najlepších antigénových a podľa jeho slov sa používajú naprieč celou Európskou úniou. Aj keď vraj nie sú až tak vhodné do masových centier, ako sú aj naše mobilné odberové miesta, tak sú údajne „bez pochýb špičkové a vysokokvalitné“.

„Som rád, že MZ SR tento problém neututlávalo. Pevne verím, že sa časom príde na to, kde nastala chyba a neukáže sa, že pokles v pozitivite AG testov súvisel s tým, že sme mali chybové testy. To by bola vskutku pohroma,“ nádeja sa Smatana.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.