Kellner sa správal inak ako Babiš. Potenciál videl na Východe

Po smrti českého miliardára Petra Kellnera, ktorý na Slovensku vlastnil napríklad televíziu Markíza, sa vynárajú otázky o ďalšom smerovaní finančnej skupiny PPF, ktorú založil. Na niektoré z nich Štandardu odpovedal uznávaný český ekonóm a člen Národnej ekonomickej rady vlády ČR Lukáš Kovanda.

Aký veľký dopad bude mať úmrtie Petra Kellnera na jeho finančnú skupinu PPF Group?

Nepochybne je toto úmrtie najväčšou výzvou tridsaťročnej histórie tejto skupiny, ale myslím si, že PPF Group môže túto výzvu prekonať rovnako, ako napríklad spoločnosť Apple, ktorá prekonala odchod Stevea Jobsa a naďalej sa rozvíjala aj rozvíja aj po nej. S Petrom Kellnerom však nepochybne odchádza človek, ktorý hral úplne nezastupiteľnú úlohu v rámci firmy, keďže bol jej zakladateľom. V rámci skupiny PPF nikto taký nie je, nikto iný nemá takúto zakladateľskú autoritu a nikto iný preto nemá ani autoritu v presadzovaní vízie a stratégie tejto firmy. Práve preto spoločnosť čaká najťažšie obdobie vo svojej tridsaťročnej histórii.

Môže sa Kellnerov odchod podpísať aj na ekonomike Českej republiky ako takej, keďže ide o veľkého hráča na českom trhu?

Česká ekonomika nie je samozrejme len o PPF. Je to oveľa väčší objem transakcií, peňazí a podobne, ale skupina Petra Kellnera, samozrejme, nejakým spôsobom reprezentovala českú ekonomiku. Mnoho obchodných partnerov a investorov bolo na ňu naviazaných a v tomto zmysle, je to skutočne strata aj pre českú ekonomiku.

Kellner bol však významný aj pre globálnu ekonomiku. Takýchto českých postáv je jednoducho málo. Na druhej strane sa ekonomika Českej republiky, samozrejme, skladá z tisícov ďalších firiem, i keď menších, ale napriek tomu by to nemal byť problém pre hospodárstvo ako celok. Skôr pre obchodných partnerov, investorov, akcionárov skupiny PPF. Pre nich odchod Kellnera znamená jednu veľkú neznámu, čo sa bude diať ďalej. Česká ekonomika ako celok to však celkom určite ustojí.

Skupina PPF má však aktivity po celom svete, vrátane strednej Európy, Slovensko nevynímajúc. Ako sa táto udalosť podpíše na ďalších aktivitách Kellnerovej skupiny v našom regióne? Mohlo by dôjsť k ochabnutiu investícií, či spomaleniu investičných plánov?

Myslím si, že v tejto chvíli nič takéto nehrozí. Skupina PPF bude teraz určite v šoku a všetci jej kľúčoví hráči budú musieť túto informáciu vstrebať, naučiť sa s ňou žiť a následne zabezpečiť kontinuitu a ďalší rozvoj skupiny, tak, aby ju táto udalosť čo najmenej narušila. To je obrovská výzva a bude otázka, či sa to podarí. Ja si myslím, že by sa to podariť malo, tak ako sa to podarilo aj v iných prípadoch. Napríklad v prípade spomínanej spoločnosti Apple.

Na druhej strane je to, samozrejme, mimoriadne náročná úloha a je ťažké predpovedať, čo všetko bude potrebné teraz riešiť. Často sú to otázky, ktoré sú skôr právneho rázu, než ekonomického. Bude sa riešiť nejaké nástupníctvo, možno môžu nastať dedičské otázky a to všetko sa mi však ťažko komentuje, pretože do týchto vecí absolútne nevidím, keďže ide skôr o rodinné záležitosti.

Aký odkaz zanechal Petr Kellner za 30 rokov svojho podnikania v českej spoločnosti?

Ten odkaz je taký, že aj z Českej republiky môže vzísť skutočne biznisman svetového formátu. Jeho život môže byť určite inšpiráciou pre ďalších, pretože Česko a celý región strednej a východnej Európy nemá takýchto ľudí priveľa. O to viac sa na neho upierala mediálna pozornosť. Je však známe, že Kellner príliš neholdoval takejto pozornosti. Dovolím si povedať, že za celý svoj život poskytol jednotky rozhovorov, ktoré by sa možno dali spočítať na prstoch jednej ruky, maximálne dvoch. Preto je do značnej miery pre českú spoločnosť neznámou, aký vlastne bol. Možno, že teraz o tom budú častejšie špekulácie.

Z hľadiska biznisu je však jeho stopa jasná z toho, aké investície robil a akým geografickým smerom sa orientoval. Potenciál videl v ázijských ekonomikách, v rozmachu tamojších stredných vrstiev obyvateľstva. Aj preto tam cielil aktivity svojej spoločnosti Home Credit. O jeho osobnom živote sa vie oveľa menej, pretože ho prakticky nijak neodhaľoval.

Poznali ste sa s Kellnerom osobne?

Stretol som sa s ním kedysi v Číne, ale osobne sme sa nepoznali.

Aký bol Kellnerov vzťah k politike? Snažil sa od nej dištancovať? V súvislosti s jeho skupinou sa hovorilo napríklad o spolupráci s bývalým prezidentom Václavom Klausom. Inštitútu Václava Klausa dal predsa Kellner zrenovovať a prenajal Hanspaulský zámoček v Prahe.

Úplne sa dištancovať zrejme nemohol, ale navonok nijak politicky aktívne nepôsobil. Jeho niektoré názory bolo možné odvodiť z krátkych kusých informácií, napríklad z výročnej správy PPF, alebo z tých zopár rozhovorov, ktoré v živote poskytol. Urobiť však z toho nejaký celkový obraz o jeho politickom názore nebolo vlastne možné. Preto sa skôr rodia určité špekulácie, že mohol podporovať tú či onú stranu, pretože to viac svedčalo jeho biznisu, ale to je všetko v rovine špekulácií.

S vyššou mierou pravdepodobnosti sa nedá povedať o jeho politických názoroch vlastne nič. Na rozdiel od premiéra Andreja Babiša, ktorý vstúpil do politiky tak, že už to aktívnejšie nešlo, totiž Kellner zachovával opačný postoj a k politike sa prakticky takmer vôbec nevyjadroval.

Lukáš Kovanda, Ph.D., je český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Je členom Národnej ekonomickej rady vlády ČR, ktorá sa teraz zameriava najmä na boj s ekonomickými dôsledkami šírenia ochorení COVID-19. Je činný tiež ako sociálno-ekonomický analytik pri Organizácii Spojených národov (OSN).