Nehoda v Suezskom prieplave zdvihla ceny ropy, dlhodobo však dopyt po nej asi bude klesať

Trh ropy reaguje aj na malé impulzy. Súčasné ceny sú však opäť na úrovni ako pred pandémiou a dopyt by sa mal do konca roku obnoviť. Z dlhodobého pohľadu nás čaká útlm spotreby a pandémia môže byť katalyzátorom spustených zmien.

V polovici minulého týždňa zablokovala Suezský prieplav spriečená loď Ever Given. O tejto udalosti už informoval Štandard tu. Podľa čerstvých správ sa už plavidlo podarilo vyslobodiť. Zdanlivo nevýznamná udalosť v odľahlom regióne má globálny vplyv. Prieplavom prepláva ročne takmer 19-tisíc lodí – to je viac než 50 lodí denne – a 12 percent objemu svetového obchodu.

Tento relatívne malý problém vyvolal okamžitú reakciu na trhu ropy. Cena ropy po dvojtýždňovom klesaní výraznejšie narástla. Ďalší vývoj bude zrejme závisieť od rýchlosti riešenia suezského incidentu. Z dlhodobého pohľadu je celá vec, samozrejme, bezvýznamná. Ukazuje však, ako ropný trh citlivo reaguje aj na relatívne maličkosti.

Na druhej strane sa zdá, že ceny ropy indikujú koniec pandémie. Hoci na rôznych miestach planéty sú ekonomiky stále uzavreté a očkovanie postupuje pomaly, aktuálne ceny ropy zodpovedajú úrovni predpandemických rokov 2018 a 2019. Rolu v tejto situácii zohrávajú obmedzenia vývozu v rámci kartelu OPEC, no nemožno prehliadnuť, že dopyt po rope sa celosvetovo obnovuje.

Ropa v roku pandémie

Vývoj ceny ropy v roku 2020 pripomína horskú dráhu. Po vypuknutí pandémie na Západe na jar minulého roku sa ceny prudko prepadli. Cena severomorskej ropy Brent, ktorá je európskym štandardom, sa posunula z úrovne okolo 60 až 70 dolárov na menej než polovicu, medzi 20 a 30 dolárov. Americký štandard WTI prešiel podobným vývojom. V istom momente sa ceny americkej ropy dokonca dostali hlboko do záporu, keď sa mnohí obchodníci snažili predísť tomu, aby museli ropu fyzicky odobrať.

Dôvodom poklesu cien bol, samozrejme, rýchly pokles dopytu a hromadiace sa zásoby. Dopyt poklesol naprieč celým svetom, významne najmä v rozvinutých štátoch OECD. Podľa údajov amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) poklesla spotreba ropy v roku 2020 oproti predchádzajúcemu roku o 9 percent. V jarných mesiacoch bol však prepad omnoho výraznejší, v apríli spotreba klesla medziročne až o 20 percent. O niečo menší bol pokles dopytu v Číne, ktorá využila klesajúce ceny na doplnenie strategických zásob. Možnosti skladovania ropy sú však celosvetovo obmedzené. Ceny stabilizoval až zásah kartelu OPEC a podstatné obmedzenie produkcie.

Od ohlásenia vývoja účinných vakcín koncom minulého roka ceny ropy postupne rástli. Keďže dopyt rastie len pozvoľne, dôvodom rastu cien boli najmä očakávania budúceho zlepšenia. Úrad pre energetické informácie odhaduje návrat spotreby na úroveň pred pandémiou koncom tohto roku, spotreba v roku 2022 by mala byť podobná ako v roku 2019.

Čierne zlato a zelená budúcnosť

Tento strednodobý výhľad by mohol vyvolávať dojem, že do budúcnosti sa nič nemení. No hoci sa pozornosť v súčasnosti sústreďuje na pandémiu, v pozadí sú stále prítomné prípravy na odklon od fosílnych palív. Na čele tohto vývoja stoja viaceré európske štáty.

Otázka o konci spaľovacích motorov v Európe už neznie či, ale kedy. Viaceré štáty plánujú skončenie ich používania v nových automobiloch v relatívne blízkej budúcnosti – Nórsko do roku 2025, Nemecko, Švédsko, Dánsko a ďalšie európske štáty do roku 2030, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko do roku 2040. Niektoré európske štáty chcú riešiť túto otázku na úrovni Európskej únie. Zakázať predaj nových áut so spaľovacími motormi však prekvapivo zvažujú aj niektoré mimoeurópske štáty, okrem iných India a Čína.

Transformáciu je vidieť aj v súkromnom sektore. Vlastné plány na skončenie výroby spaľovacích motorov majú jednotlivé automobilky. Pod tlakom regulácie emisií sa vo výrobných programoch stále viac presadzujú elektromobily. Hoci spoločnosti Tesla zrejme ešte dlho zostane aura priekopníka, jej autá sú už len jedny z mnohých elektrických áut na trhu.

Premenou prechádzajú tiež veľké ropné spoločnosti. Viaceré z nich, ako napríklad holandský Royal Dutch Shell alebo francúzsky Total, investujú do obnoviteľných zdrojov a snažia sa o transformáciu z ropných na energetické spoločnosti. Je teda zrejmé, že počítajú s postupným úpadkom ropného sektoru a snažia sa pre svojich investorov nájsť dlhodobo udržateľné stratégie.

Pandémia ako katalyzátor zmeny

Pandémia síce nie je v tomto vývoji rozhodujúcim impulzom, môže však byť katalyzátorom, ktorý zmeny urýchli. Európsky plán obnovy má – aspoň rétoricky – na prvom mieste pomôcť štátom Európskej únie prekonať následky pandémie. V skutočnosti však ukrýva podporu relatívne radikálnej štrukturálnej zmeny smerom k zelenej ekonomike.

Pandémia tiež posilní argumentačnú silu environmentálnej loby. Viaceré štúdie ukazujú, ako pandemické lockdowny pomohli zlepšiť kvalitu ovzdušia na mnohých miestach planéty. Tieto štúdie sa budú pravdepodobne používať ako argument v prospech väčších obmedzení individuálnej mobility. O nákladoch spojených s lockdownami sa zmieňovať nebudú.

Napokon pandémia môže byť katalyzátorom aj v inom zmysle. Ukázala, že ak sa v spoločnosti vytvorí silný pocit ohrozenia, je možné presadiť obmedzenia, ktoré by boli za normálnych okolností nepredstaviteľné. V budúcnosti môžeme očakávať snahu o vyvolanie akéhosi klimatického núdzového stavu spojeného s najrôznejšími reštrikciami, ktorých rozsah je dnes ťažké odhadovať.

Otázkou zostáva, nakoľko bude technologická zmena schopná držať krok s ideológiou a politikou. Jedna vec je totiž používanie ropy zakázať, iná vec je adekvátne ju v ekonomike nahradiť.