Rada sa pýtam svojich priateľov na ľudí, ktorí ich v nejakom období významne ovplyvnili, posunuli, pomohli im spraviť dôležité rozhodnutie. Je to otázka, ktorá vie naštartovať naozaj zaujímavé a hodnotné rozhovory. Dnes chcem vzdať poctu jednej osobe, ktorú som stretla v období dospievania, a zanechala hlbokú stopu v mojom srdci.

Ja si ju vezmem

Od malička som mala vzťah k hudbe. Spievala som v detskom spevokole, v tretej triede na základke som sa naučila hrať na gitare a niekedy v piatom ročníku som začala chodiť aj na hodiny organu. Spev ma bavil najviac. Keď som mala ísť na gymnázium, povedala som mamke, že by som chcela skúsiť chodiť na spev na ZUŠku. Moja skvelá mamka ma v tom chcela podporiť a tak sme sa tam raz spolu vybrali. Vstúpili sme do zborovne, kde sedelo niekoľko učiteľov a keď mamka vysvetlila, že by som rada začala so spevom, zaznelo len. „Už je na to stará.” Prosím? Mala som len 14 rokov. Ak som vtedy bola stará, dnes už ma rovno volajte múmia. Vtedy sa ozval príjemný ženský hlas: „Ja si ju vezmem.”

Rúž, ruže a elegancia

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.